Už vo svojom druhom kázaní apoštol Peter odkázal na to, že Spasiteľ zostáva v nebi až do času znovunapravenia všetkého, čo Bôh od počiatku skrze Svojich svätých prorokov oznámil (Sk 3:19–21). Tu nachádzame v gréckom texte slovo „apokatastasis“, ktoré v doslovnom preklade znamená „znovunastolenie pôvodného stavu“. Takže v Cirkvi Ježiša Krista sa musí všetko znova vrátiť do prapôvodného stavu, ako to Pán Sám zasľúbil v ev. Matúša 17:11 a ev. Marka 9:12: „Eliáš pravda príde prv a napraví všetko.“ (Mal 4:5) To sa deje teraz, predtým ako môže Ženích Svoju nevestu odviesť domov.

Potom, čo zaznela posledná zvesť, ktorá predchádza druhému príchodu Krista, posiela teraz Pán Svojich služobníkov a pozýva k svadobnej hostine: „Povedzte pozvaným: Hľa, prichystal som svoju hostinu … všetko je hotové…“ (Mt 22:1–14) Záleží na pozvaných, či hľadajú výhovorky alebo nasledujú volanie. V ev. Matúša 24:45–47 čítame o múdrom služobníkovi a čeľadi, služobníctve, ktorí pred príchodom Ženícha v pravý čas rozdávajú duchovný pokrm. Pre spasených to znamená, že sa vôľa Božia skutočne vo všetkých deje tak, ako to bolo najprv pri Spasiteľovi: „Mojím pokrmom je, aby som činil vôľu toho, ktorý ma poslal, a dokonal Jeho dielo.“ (Jn 4:34) Očakávame skoré dokonanie diela spásy s Cirkvou, a preto musí byť náš duchovný pokrm spojený s priamou vôľou Božou. Len potom bude pri nás pravdou: „…v ktorej vôli sme posvätení donesenou obeťou tela Ježiša Krista, raz navždy. A každý kňaz stojí svätoslúžiac deň ako deň a často donáša tie isté obeti, ktoré nemôžu nikdy sňať hriechy. Ale On donesúc jednu bitnú obeť za hriechy navždy sa posadil po pravici Božej. A teraz už len očakáva, až budú jeho nepriatelia položení za podnož Jeho nôh. Lebo jednou obeťou zdokonalil navždy tých, ktorí sa posväcujú.“ (Žd 10:10–14)

V evanjeliu Matúša 24:48–51 máme príklad zlého služobníka, ktorý si vo svojom srdci myslí: „Môj Pán ešte dlho nepríde…“, a iných spoluslužobníkov bije. Múdry služobník prináša Cirkvi Slovo, duchovný pokrm, skrytú mannu a rozsieva dobré semeno, ktoré vo všetkých synoch a dcérach Božích vzklíči. Zlý služobník seje výklady, a tým rôznice a bije všetkých ostatných služobníkov, ktorí sa k jeho názoru nepripoja. Každý kazateľ, ktorý neprijal žiadne priame povolanie do služby, bude mať námahu veriť, že niekto iný bol skutočne povolaný. A povolaniu, ktoré je spojené s Božími spásnymi dejinami, môže tak či tak veriť len ten, kto bol pred založením sveta predurčený (Ef 1:1–5). Či sa jednalo o prorokov, nášho Pána alebo apoštolov – len ten, kto bol z Boha, ich počul a im veril (Jn 8:47). Všetci ostatní to odmietli, a tak sa to deje aj dnes. Ale pri poslaní platí to, čo povedal Pán: „Kto vás počúva, mňa počúva, a kto vami pohŕda, mnou pohŕda; a kto mnou pohŕda, pohŕda tým, ktorý ma poslal.“ (Lk 10:16)

V ev. Matúša 25 zaznieva polnočné volanie: „Hľa, Ženích ide! Vyjdite mu v ústrety!“ a hneď potom: „…tie, ktoré boli hotové, vošli s Ním na svadbu, a zavreli sa dvere.“ Tu nachádzame tú najdôležitejšiu lekciu v spojení s návratom Ježiša Krista: poznávame, že úplne na konci bude zdôrazňované, že len múdre panny dosiahnu cieľ.

Panna Mária bola Bohom vyvolená, aby mohol Spasiteľ prísť k ľudstvu, a práve tak je Cirkev určená k tomu, prijať Božie semeno, aby sa Kristus mohol zjaviť v každom jednotlivcovi (Kol 3:1–4). Ide pri tom o uskutočnenie Božieho spásneho plánu, ktorý vyvrcholí návratom Ježiša Krista, ako to stojí v 1. Korintským 15, keď naše smrteľné telá budú premenené v nesmrteľné: „A ako sme niesli obraz zemského, tak ponesieme aj obraz nebeského.“

Čo sa týka Márie, v ev. Lukáša 1. kapitole sú dva výroky mimoriadneho významu: „Ako sa to stane, keď neznám muža?“ a „Hľa, som dievka Pánova; nech sa mi tedy stane podľa tvojho slova.“ Mária našla u Boha milosť (v. 30) prijať Slovo zasľúbenia, ktoré jej priniesol anjel Gabriel, aby sa mohlo Slovo stať telom a mohol sa narodiť Syn Boží. Nasledujúce proroctvá sa naplnili:

…že Božie semeno príde skrze ženu (1M 3:15).
„Tak čo tedy zákon? Bol pridaný pre prestúpenia, dokiaľ by neprišlo semä, ktorému bolo dané zasľúbenie…“ (Gal 3:19)

„Ja mu budem otcom, a on mi bude synom.“ (2Sam 7:14) „A zase: Ja mu budem Otcom, a on mi bude Synom?“ (Žd 1:5b)

„Ty si môj syn; Ja som ťa dnes splodil.“ (Ž 2:7) „Lebo ktorému z anjelov povedal kedy: Môj Syn si ty; ja som ťa dnes splodil?“ (Žd 1:5a)

Božie semeno bolo vložené do Márie skrze splodenie, ktoré bolo zároveň aktom stvorenia. Preto je On »jednorodený« Syn (Jn 3:16), prvorodený medzi mnohými bratmi (Rm 8:29), počiatok nového Božieho stvorenia (Zj 3:14) a tiež prvorodený celého – dokonalého stvorenia (Kol 1:14–15). Ak je niekto v Kristu, je novým stvorením (2Kor 5:17).

Ako ďalšie sa naplnilo: „…ten, ktorý ma vytiahol zo života matky…“ (Ž 22:10) a taktiež: „On volajúc ma povie: Ty si môj Otec, môj silný Bôh a skala môjho spasenia. A zase ja ho urobím prvorodeným, najvyšším z kráľov zeme.“ (Ž 89:27–28). To, čo patrilo k prvému príchodu Krista, zhrnul zmŕtvychvstalý Pán: „Toto sú Moje slová, ktoré som vám hovoril, keď som ešte bol s vami, totiž že sa musí naplniť všetko, čo je napísané o Mne v zákone Mojžišovom, v prorokoch i žalmoch. Vtedy otvoril ich um, aby rozumeli Písmam.“ (Lk 24:44–45)

O čo dnes ide? Aj dnes ide o to, aby sa naplnilo všetko, čo je písané o našom čase. Skrze pannu Máriu a Spasiteľa samotného sa naplnili proroctvá zo Starého Zákona. Skrze múdre panny a Spasiteľa samotného sa teraz naplnia všetky proroctvá Písma pre tento časový úsek. Tak ako Mária, aj my súhlasíme a hovoríme: „…nech sa mi tedy stane podľa tvojho slova.“ (Lk 1:38) Na jej otázku: „Ako sa to stane, keď neznám muža?“ jej dal anjel odpoveď: „Svätý Duch príde na teba, a moc Najvyššieho ti zatôni, a preto aj to splodené sväté bude sa volať Syn Boží.“ (Lk 1:34–35)

Práve tak ako Mária vo viere prijala Slovo zasľúbenia a Svätý Duch ju zatienil, tak vo viere prijímajú praví veriaci Slovo zasľúbenia pre tento čas a budú naplnení mocou Svätého Ducha.

Máme to najväčšie zasľúbenie všetkých čias a prežívame, ako bude v bolestiach zrodu z Cirkvi zrodený «mužný chlapec», premožiteľ, a na záver ako korunovanie „…vytrhnutý k Bohu a Jeho trónu“.

Už vo svojom druhom kázaní apoštol Peter odkázal na to, že Spasiteľ zostáva v nebi až do času znovunapravenia všetkého, čo Bôh od počiatku skrze Svojich svätých prorokov oznámil (Sk 3:19–21). Tu nachádzame v gréckom texte slovo „apokatastasis“, ktoré v doslovnom preklade znamená „znovunastolenie pôvodného stavu“. Takže v Cirkvi Ježiša Krista sa musí všetko znova vrátiť do prapôvodného stavu, ako to Pán Sám zasľúbil v ev. Matúša 17:11 a ev. Marka 9:12: „Eliáš pravda príde prv a napraví všetko.“ (Mal 4:5) To sa deje teraz, predtým ako môže Ženích Svoju nevestu odviesť domov. 

Potom, čo zaznela posledná zvesť, ktorá predchádza druhému príchodu Krista, posiela teraz Pán Svojich služobníkov a pozýva k svadobnej hostine: „Povedzte pozvaným: Hľa, prichystal som svoju hostinu … všetko je hotové…“ (Mt 22:1–14) Záleží na pozvaných, či hľadajú výhovorky alebo nasledujú volanie. V ev. Matúša 24:45–47 čítame o múdrom služobníkovi a čeľadi, služobníctve, ktorí pred príchodom Ženícha v pravý čas rozdávajú duchovný pokrm. Pre spasených to znamená, že sa vôľa Božia skutočne vo všetkých deje tak, ako to bolo najprv pri Spasiteľovi: „Mojím pokrmom je, aby som činil vôľu toho, ktorý ma poslal, a dokonal Jeho dielo.“ (Jn 4:34) Očakávame skoré dokonanie diela spásy s Cirkvou, a preto musí byť náš duchovný pokrm spojený s priamou vôľou Božou. Len potom bude pri nás pravdou: „…v ktorej vôli sme posvätení donesenou obeťou tela Ježiša Krista, raz navždy. A každý kňaz stojí svätoslúžiac deň ako deň a často donáša tie isté obeti, ktoré nemôžu nikdy sňať hriechy. Ale On donesúc jednu bitnú obeť za hriechy navždy sa posadil po pravici Božej. A teraz už len očakáva, až budú jeho nepriatelia položení za podnož Jeho nôh. Lebo jednou obeťou zdokonalil navždy tých, ktorí sa posväcujú.“ (Žd 10:10–14)

V evanjeliu Matúša 24:48–51 máme príklad zlého služobníka, ktorý si vo svojom srdci myslí: „Môj Pán ešte dlho nepríde…“, a iných spoluslužobníkov bije. Múdry služobník prináša Cirkvi Slovo, duchovný pokrm, skrytú mannu a rozsieva dobré semeno, ktoré vo všetkých synoch a dcérach Božích vzklíči. Zlý služobník seje výklady, a tým rôznice a bije všetkých ostatných služobníkov, ktorí sa k jeho názoru nepripoja. Každý kazateľ, ktorý neprijal žiadne priame povolanie do služby, bude mať námahu veriť, že niekto iný bol skutočne povolaný. A povolaniu, ktoré je spojené s Božími spásnymi dejinami, môže tak či tak veriť len ten, kto bol pred založením sveta predurčený (Ef 1:1–5). Či sa jednalo o prorokov, nášho Pána alebo apoštolov – len ten, kto bol z Boha, ich počul a im veril (Jn 8:47). Všetci ostatní to odmietli, a tak sa to deje aj dnes. Ale pri poslaní platí to, čo povedal Pán: „Kto vás počúva, mňa počúva, a kto vami pohŕda, mnou pohŕda; a kto mnou pohŕda, pohŕda tým, ktorý ma poslal.“ (Lk 10:16) 

V ev. Matúša 25 zaznieva polnočné volanie: „Hľa, Ženích ide! Vyjdite mu v ústrety!“ a hneď potom: „…tie, ktoré boli hotové, vošli s Ním na svadbu, a zavreli sa dvere.“ Tu nachádzame tú najdôležitejšiu lekciu v spojení s návratom Ježiša Krista: poznávame, že úplne na konci bude zdôrazňované, že len múdre panny dosiahnu cieľ. 

Panna Mária bola Bohom vyvolená, aby mohol Spasiteľ prísť k ľudstvu, a práve tak je Cirkev určená k tomu, prijať Božie semeno, aby sa Kristus mohol zjaviť v každom jednotlivcovi (Kol 3:1–4). Ide pri tom o uskutočnenie Božieho spásneho plánu, ktorý vyvrcholí návratom Ježiša Krista, ako to stojí v 1. Korintským 15, keď naše smrteľné telá budú premenené v nesmrteľné: „A ako sme niesli obraz zemského, tak ponesieme aj obraz nebeského.“

Čo sa týka Márie, v ev. Lukáša 1. kapitole sú dva výroky mimoriadneho významu: „Ako sa to stane, keď neznám muža?“ a „Hľa, som dievka Pánova; nech sa mi tedy stane podľa tvojho slova.“ Mária našla u Boha milosť (v. 30) prijať Slovo zasľúbenia, ktoré jej priniesol anjel Gabriel, aby sa mohlo Slovo stať telom a mohol sa narodiť Syn Boží. Nasledujúce proroctvá sa naplnili: 

…že Božie semeno príde skrze ženu (1M 3:15).
„Tak čo tedy zákon? Bol pridaný pre prestúpenia, dokiaľ by neprišlo semä, ktorému bolo dané zasľúbenie…“ (Gal 3:19)

„Ja mu budem otcom, a on mi bude synom.“ (2Sam 7:14) „A zase: Ja mu budem Otcom, a on mi bude Synom?“ (Žd 1:5b) 

„Ty si môj syn; Ja som ťa dnes splodil.“ (Ž 2:7) „Lebo ktorému z anjelov povedal kedy: Môj Syn si ty; ja som ťa dnes splodil?“ (Žd 1:5a)

Božie semeno bolo vložené do Márie skrze splodenie, ktoré bolo zároveň aktom stvorenia. Preto je On »jednorodený« Syn (Jn 3:16), prvorodený medzi mnohými bratmi (Rm 8:29), počiatok nového Božieho stvorenia (Zj 3:14) a tiež prvorodený celého – dokonalého stvorenia (Kol 1:14–15). Ak je niekto v Kristu, je novým stvorením (2Kor 5:17). 

Ako ďalšie sa naplnilo: „…ten, ktorý ma vytiahol zo života matky…“ (Ž 22:10) a taktiež: „On volajúc ma povie: Ty si môj Otec, môj silný Bôh a skala môjho spasenia. A zase ja ho urobím prvorodeným, najvyšším z kráľov zeme.“ (Ž 89:27–28). To, čo patrilo k prvému príchodu Krista, zhrnul zmŕtvychvstalý Pán: „Toto sú Moje slová, ktoré som vám hovoril, keď som ešte bol s vami, totiž že sa musí naplniť všetko, čo je napísané o Mne v zákone Mojžišovom, v prorokoch i žalmoch. Vtedy otvoril ich um, aby rozumeli Písmam.“ (Lk 24:44–45)

O čo dnes ide? Aj dnes ide o to, aby sa naplnilo všetko, čo je písané o našom čase. Skrze pannu Máriu a Spasiteľa samotného sa naplnili proroctvá zo Starého Zákona. Skrze múdre panny a Spasiteľa samotného sa teraz naplnia všetky proroctvá Písma pre tento časový úsek. Tak ako Mária, aj my súhlasíme a hovoríme: „…nech sa mi tedy stane podľa tvojho slova.“ (Lk 1:38) Na jej otázku: „Ako sa to stane, keď neznám muža?“ jej dal anjel odpoveď: „Svätý Duch príde na teba, a moc Najvyššieho ti zatôni, a preto aj to splodené sväté bude sa volať Syn Boží.“ (Lk 1:34–35) 

Práve tak ako Mária vo viere prijala Slovo zasľúbenia a Svätý Duch ju zatienil, tak vo viere prijímajú praví veriaci Slovo zasľúbenia pre tento čas a budú naplnení mocou Svätého Ducha. 

Máme to najväčšie zasľúbenie všetkých čias a prežívame, ako bude v bolestiach zrodu z Cirkvi zrodený «mužný chlapec», premožiteľ, a na záver ako korunovanie „…vytrhnutý k Bohu a Jeho trónu“.