„…semeno, ktoré mu bude slúžiť…“ (Ž 22:31–32, Iz 53:10 a iné) a obdrží podiel na Božej prirodzenosti (2Pt 1:3–7). Všetci, ktorí sú počatí z Boha a sú znovuzrodení, majú ako synovia a dcéry Božie tú istú Božiu prirodzenosť ako Syn Boží. Grécke Slovo „gennao“ znamená „splodiť“ i „narodiť“ a bude použité rovnako na Syna Božieho, ako aj na synov a dcéry Božie. Ak je použité v súvislosti s mužom, tak sa musí preložiť ako „splodiť“, ako je napríklad v 1. Mojžišovej 5 opakovane napísané: „Adam žil sto tridsať rokov a splodil syna … Set žil sto päť rokov a splodil Enoša…“ atď. Keď sa jedná o ženu, tak sa musí preložiť ako „porodiť“. „…Evu, svoju ženu, a porodila…“ (1M 4:1). O Márii je napísané: „…A porodila svojho prvorodeného syna…“ (Lk 2:7)

Apoštol Ján vniesol do tejto témy jasné svetlo (Jn 3:7, 1Jn 2:29, 3:9, 5:1, 5:18 a iné). Skutočnosťou predsa je, že každému pôrodu predchádza splodenie (počatie) a že skrze narodenie prichádza semeno k životu. „Keď viete, že je spravodlivý, že každý, kto činí spravodlivosť, narodil sa z Neho.“ (1J 2:29) „Nikto, kto sa narodil z Boha, nerobí hriechu, lebo Jeho semä zostáva v Ňom, ba ani nemôže hrešiť, lebo sa narodil z Boha.“ (1J 3:9) „Lebo všetko, čo sa narodilo z Boha, víťazí nad svetom, a toto je to víťazstvo, ktoré zvíťazilo nad svetom – naša viera.“ (1J 5:4)

Pri múdrych pannách sa opakuje to, čo sa stalo pri Márii: prijala zasľúbenie, verila a hneď na ňu zostúpil Svätý Duch – tak sa stalo Slovo telom. Presne to sa deje teraz so všetkými, ktorí patria k Cirkvi-Neveste: vo viere prijímajú Slovo zasľúbenia pre tento čas, Duch svätý prichádza na nich a semeno Slova vzíde. Hovoria tak, ako Mária: „…nech sa mi tedy stane podľa tvojho slova.“ K múdrym pannám už nehovorí žiadny človek – ani ony nevedia nič o žiadnom mužovi, cudzom semene, nebiblickom učení. Bláznivé panny môžu veriť bláznivým výkladom, dokonca že sedem zvláštnych mužov dokoná nevestu, alebo že Pán už prišiel a mnoho iného. Múdre ale neprijímajú ani jeden jediný výklad. Oni sú nevestou Slova, a nepreviňujú sa duchovným smilstvom, ale zostávajú panensky čisté a prežijú, že Božie zasľúbenia sa pri nich stanú pravdou. Deti zasľúbenia veria Slovu zasľúbenia a obdržia Ducha zasľúbenia (Rm 9:8, Gal 4:28, Ef 1:13).

Múdre panny nemajú len lampy a svetlo, majú aj nádobu s olejom, aby si naplnili lampu, a zabránili tak jej vyhasnutiu. To nám pripomína proroka Eliáša, ktorý hovoril k vdove zo Sarepty: „Lebo takto hovorí Pán, Bôh Izraelov, že galeta múky sa nevytroví, ani nebude chýbať v nádobe oleja až do toho dňa, v ktorý dá Pán dážď na zem.“ Múka bola potrebná na chlieb, olej pre lampu. Hneď potom máme jeho slová potvrdené: „Galeta múky sa neminula, ani nechýbalo z nádoby oleja, podľa Slova Pánovho, ktoré hovoril skrze Eliáša.“ (1Kráľ 17:14 – 16). Tak je to i teraz: oboje vystačí, až kým spadne neskorý dážď (Iz 44:3, Jr 5:24, Zach 10:1, Jk 5:7). V kázaní Hovorené Slovo je to originálne semeno povedal brat Branham: „Keď tento pomazaný zvestovateľ vyjde, bude samozrejme siať semeno celej Biblie – od toho, čo učinil had, až po zvestovateľa v čase jarného dažďa … V čase neskorého dažďa nastane skúška sily, ako sa to stalo na hore Karmel. Biblia sa napĺňa až do posledného písmena!“

Veríme posolstvu Eliáša v našom čase a živíme sa drahocenným duchovným pokrmom. Múdre panny teraz prežívajú, ako sú nádoby plnené olejom, aby si mohli dopĺňať lampy. To ich opäť odlišuje od bláznivých panien, ktoré sa oddeľujú od Cirkvi, a tým aj od nádoby oleja, ktorá vedie priamo k svietnikom (Zach 4:3, Zj 1–3).

V konečnom dôsledku ide predsa o to, pod vedením Svätého Ducha nekompromisne veriť a prežiť, čo Bôh vo Svojom Slove zasľúbil. Potom pri nás platia Slová: „…a blahoslavená tá, ktorá uverila, lebo sa naplní to, čo jej bolo hovorené od Pána.“ (Lk 1:45). Zasľúbenie, ktoré nám Pán dal, zahŕňa vyvolanie, oddelenie, očistenie od každej poškvrny (2Kor 6:14–7:1), plné navrátenie a znovunastolenie pôvodného stavu. Kým bláznivé ešte diskutujú o rôznych témach, múdre prežijú naplnenie zasľúbení.

Čo sa týka osobnej prípravy všetkých, ktorí patria k Cirkvi-neveste, tak si najprv musíme postaviť pred zrak, že nevesta sa celkom na záver pred svadbou už nezaoberá tým, čo sa okolo nej deje, ani tým, čo ľudia okolo nej robia alebo hovoria, ale dbá na to, aby bola sama pripravená. Prorok Jeremiáš povedal: „Či zabudne panna svoju ozdobu? Nevesta svoj zdobný opasok?“ (2:32) Tak je to teraz so všetkými dušami, ktoré sú časťou Nevesty: oni prijímajú kúpeľ v Slove Božom (Ef 5:26), hľadia do zrkadla Slova (Jk 1:19–27), obliekajú sa do bieleho kmentu, ktorým sú skutky spravodlivosti svätých (Zj 19:8), a pripravujú sa na stretnutie so Ženíchom.

Apoštol Jakub nás s veľkou vážnosťou napomína, že musíme odložiť aj posledný zvyšok zlosti a so všetkou krotkosťou prijať do nás vsadené Slovo, ktoré má moc spasiť naše duše. A pokračuje: „…buďte činiteľmi Slova a nie len poslucháčmi, ktorí klamú sami seba falošným rozumovaním.“ Áno, ide ešte ďalej a píše: „Lebo ak je niekto poslucháčom slova a nie činiteľom, ten sa podobá mužovi, ktorý pozerá svoju prirodzenú tvár v zrkadle…“ Áno, a potom vidíme, že samotným pozeraním sa nie je učinené nič: „Lebo sa videl a odišiel a hneď zabudol, aký bol.“ (1:21–24)

Duch Boží ukazuje každému osobne, kde to ešte nesedí. On usvedčuje o hriechu, o spravodlivosti a o súde (Jn 16:7–15), uvádza do celej pravdy a vedie k poslušnosti. Sme činitelia Slova a ako Enoch kráčame s Bohom, v súlade s Jeho Slovom a vôľou. Keď v Efezským 5:27 stojí, že Pán Svoju Cirkev postaví pred Svoj zrak bezchybnú, potom predsa musíme čítať, ktoré podmienky sú nám kladené, aby sme vedeli, ako my všetci, a to každý osobne, môžeme žiť Bohu ľúbi život. Dávid sa pýtal: „Kto vystúpi na vrch Pánov, a kto bude stáť na mieste Jeho svätosti? Ten, kto je nevinných rúk a čistého srdca, kto nepovzniesol svojej duše k márnosti a neprisahal falošne.“ (Ž 24:3–4). V kázaní na hore povedal náš Pán: „Blahoslavení čistého srdca, lebo oni Boha uvidia.“ Dávid, ktorý sám mnohým prešiel, píše pod vedením Svätého Ducha: „Ten, kto chodí bezúhonne, činí spravodlivosť a hovorí pravdu svojím srdcom; kto neohovára svojím jazykom, neučiní svojmu priateľovi zlého a na svojho blížneho nevznesie potupy …“ (Ž 15:2–3)

Bolo by dobré, keby sa každý veriaci skúsil podľa 1. Korintským 6, aby poznal, či ešte nie je niečo, čo ho vylučuje z kráľovstva Božieho. Ohovárač zostáva vonku práve tak ako modloslužobník a všetci ostatní, ktorí sú tam menovaní. V Galatským 5 uvádza apoštol Pavol celý počet takých vecí. Každý sa musí nechať osobne osloviť všetkými obviňujúcimi miestami, inak je to len hľadenie do zrkadla a všetko zostáva pri starom. Len ak berieme napomenutie smrteľne vážne, pochopíme Slovo: „Stíhajte pokoj so všetkými a posvätenie, bez ktorého nikto neuvidí Pána…“ (Žd 12:14). Dôležité je, aby sme boli všetci, každý osobne, nájdení na úzkej ceste v plnej viere a poslušnosti. Úskočnosť nepriateľa bude známa skrze to, že sa veriaci až príliš radi zaoberajú tým, čo učinili iní a čo, podľa ich názoru, činiť nemali. Činíme lepšie, ak zistíme, čo neobstojí v našom vlastnom živote a vezmeme si k srdcu napomenutia: „A aká je zhoda medzi chrámom Božím a modlami? Alebo aké je obecenstvo svetla s temnotou? Alebo aký má podiel verný s neverným?“ (2Kor 6), takisto ako príkaz: „…nedotýkajte sa nečistého, a Ja vás prijmem a budem vám za Otca, a vy mi budete za synov a za dcéry, hovorí Pán, všemohúci.“ A to najdôležitejšie apoštol znova pozdvihuje: „Keď tedy máme tieto zasľúbenia, milovaní, očistime sa od každého poškvrnenia tela i ducha dovršujúc tak svätosť v bázni Božej.“ (7:1).

V každom časovom období len vyvolená časť (Rm 11:5) prijala to, čo Bôh Cirkvi hovoril (Zj 2 + 3), zostatok sa zatvrdil (Rm 11:7). Teraz, tak krátko pred príchodom Ženícha, nastáva záverečné vyvolanie a príprava Nevesty. Bôh učinil všetko, poslal nám zvestovateľa a zvesť a viedol nás od jasnosti k jasnosti. Potom čo je v Zjavení 17 predstavené odpadlé kresťanstvo ako tá veľká babylonská smilnica, zaznieva všetkým v pravdu veriacim v Zjavení 18:4 poslednýkrát výzva: „A počul som iný hlas z neba, ktorý hovoril: Vyjdite z neho, môj ľude, aby ste sa nezúčastnili jeho hriechov a aby ste nedostali z jeho rán.“ To je posledné volanie, ktoré musia pred návratom Ženícha poslúchnuť všetci tí, ktorí patria k Cirkvi-Neveste. Vyvolanie a oddelenie predchádza znovuobnoveniu. Následne bude všetko znova uvedené do pôvodného stavu, aký bol na počiatku novozákonnej Cirkvi.

„…semeno, ktoré mu bude slúžiť…“ (Ž 22:31–32, Iz 53:10 a iné) a obdrží podiel na Božej prirodzenosti (2Pt 1:3–7). Všetci, ktorí sú počatí z Boha a sú znovuzrodení, majú ako synovia a dcéry Božie tú istú Božiu prirodzenosť ako Syn Boží. Grécke Slovo „gennao“ znamená „splodiť“ i „narodiť“ a bude použité rovnako na Syna Božieho, ako aj na synov a dcéry Božie. Ak je použité v súvislosti s mužom, tak sa musí preložiť ako „splodiť“, ako je napríklad v 1. Mojžišovej 5 opakovane napísané: „Adam žil sto tridsať rokov a splodil syna … Set žil sto päť rokov a splodil Enoša…“ atď. Keď sa jedná o ženu, tak sa musí preložiť ako „porodiť“. „…Evu, svoju ženu, a porodila…“ (1M 4:1). O Márii je napísané: „…A porodila svojho prvorodeného syna…“ (Lk 2:7)

Apoštol Ján vniesol do tejto témy jasné svetlo (Jn 3:7, 1Jn 2:29, 3:9, 5:1, 5:18 a iné). Skutočnosťou predsa je, že každému pôrodu predchádza splodenie (počatie) a že skrze narodenie prichádza semeno k životu. „Keď viete, že je spravodlivý, že každý, kto činí spravodlivosť, narodil sa z Neho.“ (1J 2:29) „Nikto, kto sa narodil z Boha, nerobí hriechu, lebo Jeho semä zostáva v Ňom, ba ani nemôže hrešiť, lebo sa narodil z Boha.“ (1J 3:9) „Lebo všetko, čo sa narodilo z Boha, víťazí nad svetom, a toto je to víťazstvo, ktoré zvíťazilo nad svetom – naša viera.“ (1J 5:4) 

Pri múdrych pannách sa opakuje to, čo sa stalo pri Márii: prijala zasľúbenie, verila a hneď na ňu zostúpil Svätý Duch – tak sa stalo Slovo telom. Presne to sa deje teraz so všetkými, ktorí patria k Cirkvi-Neveste: vo viere prijímajú Slovo zasľúbenia pre tento čas, Duch svätý prichádza na nich a semeno Slova vzíde. Hovoria tak, ako Mária: „…nech sa mi tedy stane podľa tvojho slova.“ K múdrym pannám už nehovorí žiadny človek – ani ony nevedia nič o žiadnom mužovi, cudzom semene, nebiblickom učení. Bláznivé panny môžu veriť bláznivým výkladom, dokonca že sedem zvláštnych mužov dokoná nevestu, alebo že Pán už prišiel a mnoho iného. Múdre ale neprijímajú ani jeden jediný výklad. Oni sú nevestou Slova, a nepreviňujú sa duchovným smilstvom, ale zostávajú panensky čisté a prežijú, že Božie zasľúbenia sa pri nich stanú pravdou. Deti zasľúbenia veria Slovu zasľúbenia a obdržia Ducha zasľúbenia (Rm 9:8, Gal 4:28, Ef 1:13). 

Múdre panny nemajú len lampy a svetlo, majú aj nádobu s olejom, aby si naplnili lampu, a zabránili tak jej vyhasnutiu. To nám pripomína proroka Eliáša, ktorý hovoril k vdove zo Sarepty: „Lebo takto hovorí Pán, Bôh Izraelov, že galeta múky sa nevytroví, ani nebude chýbať v nádobe oleja až do toho dňa, v ktorý dá Pán dážď na zem.“ Múka bola potrebná na chlieb, olej pre lampu. Hneď potom máme jeho slová potvrdené: „Galeta múky sa neminula, ani nechýbalo z nádoby oleja, podľa Slova Pánovho, ktoré hovoril skrze Eliáša.“ (1Kráľ 17:14 – 16). Tak je to i teraz: oboje vystačí, až kým spadne neskorý dážď (Iz 44:3, Jr 5:24, Zach 10:1, Jk 5:7). V kázaní Hovorené Slovo je to originálne semeno povedal brat Branham: „Keď tento pomazaný zvestovateľ vyjde, bude samozrejme siať semeno celej Biblie – od toho, čo učinil had, až po zvestovateľa v čase jarného dažďa … V čase neskorého dažďa nastane skúška sily, ako sa to stalo na hore Karmel. Biblia sa napĺňa až do posledného písmena!“ 

Veríme posolstvu Eliáša v našom čase a živíme sa drahocenným duchovným pokrmom. Múdre panny teraz prežívajú, ako sú nádoby plnené olejom, aby si mohli dopĺňať lampy. To ich opäť odlišuje od bláznivých panien, ktoré sa oddeľujú od Cirkvi, a tým aj od nádoby oleja, ktorá vedie priamo k svietnikom (Zach 4:3, Zj 1–3). 

V konečnom dôsledku ide predsa o to, pod vedením Svätého Ducha nekompromisne veriť a prežiť, čo Bôh vo Svojom Slove zasľúbil. Potom pri nás platia Slová: „…a blahoslavená tá, ktorá uverila, lebo sa naplní to, čo jej bolo hovorené od Pána.“ (Lk 1:45). Zasľúbenie, ktoré nám Pán dal, zahŕňa vyvolanie, oddelenie, očistenie od každej poškvrny (2Kor 6:14–7:1), plné navrátenie a znovunastolenie pôvodného stavu. Kým bláznivé ešte diskutujú o rôznych témach, múdre prežijú naplnenie zasľúbení. 

Čo sa týka osobnej prípravy všetkých, ktorí patria k Cirkvi-neveste, tak si najprv musíme postaviť pred zrak, že nevesta sa celkom na záver pred svadbou už nezaoberá tým, čo sa okolo nej deje, ani tým, čo ľudia okolo nej robia alebo hovoria, ale dbá na to, aby bola sama pripravená. Prorok Jeremiáš povedal: „Či zabudne panna svoju ozdobu? Nevesta svoj zdobný opasok?“ (2:32) Tak je to teraz so všetkými dušami, ktoré sú časťou Nevesty: oni prijímajú kúpeľ v Slove Božom (Ef 5:26), hľadia do zrkadla Slova (Jk 1:19–27), obliekajú sa do bieleho kmentu, ktorým sú skutky spravodlivosti svätých (Zj 19:8), a pripravujú sa na stretnutie so Ženíchom. 

Apoštol Jakub nás s veľkou vážnosťou napomína, že musíme odložiť aj posledný zvyšok zlosti a so všetkou krotkosťou prijať do nás vsadené Slovo, ktoré má moc spasiť naše duše. A pokračuje: „…buďte činiteľmi Slova a nie len poslucháčmi, ktorí klamú sami seba falošným rozumovaním.“ Áno, ide ešte ďalej a píše: „Lebo ak je niekto poslucháčom slova a nie činiteľom, ten sa podobá mužovi, ktorý pozerá svoju prirodzenú tvár v zrkadle…“ Áno, a potom vidíme, že samotným pozeraním sa nie je učinené nič: „Lebo sa videl a odišiel a hneď zabudol, aký bol.“ (1:21–24)

Duch Boží ukazuje každému osobne, kde to ešte nesedí. On usvedčuje o hriechu, o spravodlivosti a o súde (Jn 16:7–15), uvádza do celej pravdy a vedie k poslušnosti. Sme činitelia Slova a ako Enoch kráčame s Bohom, v súlade s Jeho Slovom a vôľou. Keď v Efezským 5:27 stojí, že Pán Svoju Cirkev postaví pred Svoj zrak bezchybnú, potom predsa musíme čítať, ktoré podmienky sú nám kladené, aby sme vedeli, ako my všetci, a to každý osobne, môžeme žiť Bohu ľúbi život. Dávid sa pýtal: „Kto vystúpi na vrch Pánov, a kto bude stáť na mieste Jeho svätosti? Ten, kto je nevinných rúk a čistého srdca, kto nepovzniesol svojej duše k márnosti a neprisahal falošne.“ (Ž 24:3–4). V kázaní na hore povedal náš Pán: „Blahoslavení čistého srdca, lebo oni Boha uvidia.“ Dávid, ktorý sám mnohým prešiel, píše pod vedením Svätého Ducha: „Ten, kto chodí bezúhonne, činí spravodlivosť a hovorí pravdu svojím srdcom; kto neohovára svojím jazykom, neučiní svojmu priateľovi zlého a na svojho blížneho nevznesie potupy …“ (Ž 15:2–3)

Bolo by dobré, keby sa každý veriaci skúsil podľa 1. Korintským 6, aby poznal, či ešte nie je niečo, čo ho vylučuje z kráľovstva Božieho. Ohovárač zostáva vonku práve tak ako modloslužobník a všetci ostatní, ktorí sú tam menovaní. V Galatským 5 uvádza apoštol Pavol celý počet takých vecí. Každý sa musí nechať osobne osloviť všetkými obviňujúcimi miestami, inak je to len hľadenie do zrkadla a všetko zostáva pri starom. Len ak berieme napomenutie smrteľne vážne, pochopíme Slovo: „Stíhajte pokoj so všetkými a posvätenie, bez ktorého nikto neuvidí Pána…“ (Žd 12:14). Dôležité je, aby sme boli všetci, každý osobne, nájdení na úzkej ceste v plnej viere a poslušnosti. Úskočnosť nepriateľa bude známa skrze to, že sa veriaci až príliš radi zaoberajú tým, čo učinili iní a čo, podľa ich názoru, činiť nemali. Činíme lepšie, ak zistíme, čo neobstojí v našom vlastnom živote a vezmeme si k srdcu napomenutia: „A aká je zhoda medzi chrámom Božím a modlami? Alebo aké je obecenstvo svetla s temnotou? Alebo aký má podiel verný s neverným?“ (2Kor 6), takisto ako príkaz: „…nedotýkajte sa nečistého, a Ja vás prijmem a budem vám za Otca, a vy mi budete za synov a za dcéry, hovorí Pán, všemohúci.“ A to najdôležitejšie apoštol znova pozdvihuje: „Keď tedy máme tieto zasľúbenia, milovaní, očistime sa od každého poškvrnenia tela i ducha dovršujúc tak svätosť v bázni Božej.“ (7:1). 

V každom časovom období len vyvolená časť (Rm 11:5) prijala to, čo Bôh Cirkvi hovoril (Zj 2 + 3), zostatok sa zatvrdil (Rm 11:7). Teraz, tak krátko pred príchodom Ženícha, nastáva záverečné vyvolanie a príprava Nevesty. Bôh učinil všetko, poslal nám zvestovateľa a zvesť a viedol nás od jasnosti k jasnosti. Potom čo je v Zjavení 17 predstavené odpadlé kresťanstvo ako tá veľká babylonská smilnica, zaznieva všetkým v pravdu veriacim v Zjavení 18:4 poslednýkrát výzva: „A počul som iný hlas z neba, ktorý hovoril: Vyjdite z neho, môj ľude, aby ste sa nezúčastnili jeho hriechov a aby ste nedostali z jeho rán.“ To je posledné volanie, ktoré musia pred návratom Ženícha poslúchnuť všetci tí, ktorí patria k Cirkvi-Neveste. Vyvolanie a oddelenie predchádza znovuobnoveniu. Následne bude všetko znova uvedené do pôvodného stavu, aký bol na počiatku novozákonnej Cirkvi.