Bohom poslaní muži boli vo všetkých dobách na zemi potvrdení z nebies. V prvotnom kresťanstve pokračovala Kristom započatá služba po zmŕtvychvstaní Vykupiteľa vo vykúpených. Od vyliatia Ducha Svätého v letničnom dni bolo apoštolské zvestovanie vykonávané a potvrdzované spolupôsobením Pána. Prvotná kresťanská Cirkev je v každom smere jediným platným vzorom pre celú dobu milosti.

„A tak Pán Ježiš, keď dohovoril s nimi, vzatý bol hore do neba, a sadol si po pravici Božej. A oni vyšli a kázali všade a Pán spoluúčinkoval a potvrdzoval Slovo tým, že ho sprevádzali divy.“  (Marka 16:19-20)

„…akože my utečieme, ak zanedbáme také veľké spasenie?! Ktoré, keď o ňom začal najdriev hovoriť Pán, nám ztvrdili tí, ktorí ho počuli, pri čom spolu svedčil Boh znameniami a zázrakmi a rôznymi mocami a udeľovaním Svätého Ducha podľa Svojej vôle.“(Židom 2:3-4)

Kto číta Skutky apoštolov a ich listy, vždy znovu zistí, že Boh Pán Svoje Slovo nadprirodzeným spôsobom potvrdzoval. Divy a znamenia sa diali pri ľuďoch, ktorí uverili. Evanjelium o ukrižovanom a víťazne zmŕtvychvstalom Pánu bolo oboje: obšťastňujúcou a oslobodzujúcou zvesťou o spáse i Božou mocou, preukazujúcou sa na veriacich (Rimanom 1:16-17; 1. Korinťanom 1:18).

Veď bol vykúpený celý človek, a tak pri bohoslužbách v prvotnom kresťanstve bolo zachránenie duše, oslobodenie ducha a uzdravenie tela celkom normálne – áno, dokonca je nám podaná správa o vzkriesení z mŕtvych. Presne to, čo sa dialo v službe nášho Pána Ježiša Krista a potom pôsobením Ducha Božieho v prvotnom kresťanstve, to sa skutočne v ešte väčšej miere opakovalo v službe Williama Branhama. Pre túto skutočnosť existujú milióny očitých svedkov a ako už bolo spomenuté, aj kázania.

Kto ho porovnáva so známymi evanjelistami, ktorým vyhovuje každá metóda, vrátane zháňania peňazí, a každý spôsob predvádzania, krivdí tomuto Božiemu služobníkovi. Ak by sa ich spýtali, tak by nikto z nich nemohol vydať svedectvo o nebeskom povolaní, aké mohli vydať skutočne Bohom poslaní muži až po Williama Branhama.

Kazateľ Gordon Lindsay napísal knihu „Muž Bohom poslaný“, ktorú v nemeckom jazyku vydal reverend R. Kägi z Zürichu. Či už to boli priatelia alebo protivníci, všetci museli pripustiť, že tu nepôsobí človek, ale Boh sám pôsobí skrze človeka. Potom, čo tento prostý muž dostal 7. mája 1946 potvrdenie svojho povolania a poslania, začal so mimoriadnymi poľnými ťaženiami. V rokoch 1946-1949 nastal rozhodujúci prelom plného evanjelia v novoveku podľa vzoru prvotného kresťanstva. Potvrdenia a divy uzdravovania boli také mocné, že do zhromaždení prúdili ľudia zo všetkých denominácií a kútov sveta. Vyhľadali ho muži z politiky, hospodárstva, ba aj z Kongresu vo Washingtone, aby sa za nich modlil.

V prvej polovici päťdesiatych rokov ho potom viedli misijné cesty Afrikou, Indiou a Európou. V Durbane, v Južnej Afrike, bolo na veľkom štadióne prítomných niekoľko stotisíc poslucháčov. V Bombaji v Indii, bol zástup ľudí odhadnutý na 400 000. V Nemecku a vo Švajčiarsku prichádzalo na prednášky v rôznom čase na rôznych miestach desať až dvadsaťtisíc ľudí. V škandinávskych krajinách, a to zvlášť vo Fínsku, sa stali veľké zázraky a znamenia, dokonca vzkriesenie chlapca, zabitého pri autonehode. Kráľ Juraj VI. z Anglicka prosil Williama Branhama, aby sa za neho modlil. Toto sa stalo v Buckinghamskom paláci pri medzipristátí v Londýne na ceste do Fínska.

Všetci evanjelisti, ktorí sa stali známymi po II. svetovej vojne v USA a neskôr i v iných krajinách, vďačia za svoju službu priamo alebo nepriamo nadprirodzenému Božiemu pôsobeniu, ktoré videli v živote Williama Branhama. David DuPlessis na celom svete známy ako „Mr. Pentecost“ („Pán Letnice“) bol tak hlboko ovplyvnený zhromaždeniami v Južnej Afrike, že sa rozhodol nasledovať Williama Branhama do USA. Ja som sa s ním stretol pri príležitosti medzinárodnej konferencie veriacich, poriadanej Gordonom Lindsayom v máji 1958 v Dallase v štáte Texas, na ktorej bol William Branham hlavným rečníkom. Mohol by som vymenovať mnoho mužov, ktorých osobne poznám, vrátane Demosa Shakariana, svetového prezidenta organizácie Obchodníkov plného evanjelia, ktorí by mohli – pokiaľ ešte žijú a mali by na to odvahu – vydať svedectvo o tejto jedinečnej službe.

O tomto Božom mužovi platí to, čo povedal náš Pán, doslova:

„Je iný, kto svedčí o Mne, a viem, že je to pravdivé svedectvo, ktoré svedčí o Mne. … Ale Ja mám väčšie svedectvo nad Jánovo, lebo skutky, ktoré mi dal Otec, aby som ich vykonal, samy tie skutky, ktoré Ja činím, svedčia o Mne, že ma poslal Otec. Ba aj sám Otec, ktorý ma poslal, vydal svedectvo o Mne. Ani ste nikdy nepočuli Jeho hlasu ani nevideli Jeho tvárnosti.“(Ján 5:32–37) Kde hovorí a pôsobí sám Boh, tam má svedectvo svoju vlastnú závažnosť.

Skutky, ktoré Boh koná nadprirodzeným spôsobom, sú dôkazom božského poslania v spojení so zvestovaním evanjelia Ježiša Krista. Sú vlastne nevyvrátiteľnou legitimáciou, ktorá dokonale presvedčí celého človeka. Náš Pán povedal: „Verte mi, že Ja som v Otcovi a Otec vo Mne. A jestli nie, pre samy tie skutky mi verte. Amen, amen vám hovorím, že ten, kto verí vo Mňa, skutky, ktoré Ja činím, bude aj on činiť, a ešte aj väčšie ako tie bude činiť…“(Ján 14:11–12) Sám Boh potvrdil aj toto Slovo v službe Williama Branhama ako pravdivé, takže nepotrebuje žiadne ďalšie ľudské posudzovanie. Mojžiš a Eliáš, Peter a Pavol, áno, všetci Bohom poslaní muži, Ním boli potvrdení. To isté môžeme povedať aj v tomto prípade. Komu je zaťažko veriť človeku, má možnosť veriť Bohu. „…lebo nikto nemôže činiť divy, ktoré Ty činíš, keby nebol s ním Boh.“ (Ján 3:2b)

Bohom poslaní muži boli vo všetkých dobách na zemi potvrdení z nebies. V prvotnom kresťanstve pokračovala Kristom započatá služba po zmŕtvychvstaní Vykupiteľa vo vykúpených. Od vyliatia Ducha Svätého v letničnom dni bolo apoštolské zvestovanie vykonávané a potvrdzované spolupôsobením Pána. Prvotná kresťanská Cirkev je v každom smere jediným platným vzorom pre celú dobu milosti.

„A tak Pán Ježiš, keď dohovoril s nimi, vzatý bol hore do neba, a sadol si po pravici Božej. A oni vyšli a kázali všade a Pán spoluúčinkoval a potvrdzoval Slovo tým, že ho sprevádzali divy.“  (Marka 16:19-20)

„…akože my utečieme, ak zanedbáme také veľké spasenie?! Ktoré, keď o ňom začal najdriev hovoriť Pán, nám ztvrdili tí, ktorí ho počuli, pri čom spolu svedčil Boh znameniami a zázrakmi a rôznymi mocami a udeľovaním Svätého Ducha podľa Svojej vôle.“ (Židom 2:3-4)

Kto číta Skutky apoštolov a ich listy, vždy znovu zistí, že Boh Pán Svoje Slovo nadprirodzeným spôsobom potvrdzoval. Divy a znamenia sa diali pri ľuďoch, ktorí uverili. Evanjelium o ukrižovanom a víťazne zmŕtvychvstalom Pánu bolo oboje: obšťastňujúcou a oslobodzujúcou zvesťou o spáse i Božou mocou, preukazujúcou sa na veriacich (Rimanom 1:16-17; 1. Korinťanom 1:18).

Veď bol vykúpený celý človek, a tak pri bohoslužbách v prvotnom kresťanstve bolo zachránenie duše, oslobodenie ducha a uzdravenie tela celkom normálne – áno, dokonca je nám podaná správa o vzkriesení z mŕtvych. Presne to, čo sa dialo v službe nášho Pána Ježiša Krista a potom pôsobením Ducha Božieho v prvotnom kresťanstve, to sa skutočne v ešte väčšej miere opakovalo v službe Williama Branhama. Pre túto skutočnosť existujú milióny očitých svedkov a ako už bolo spomenuté, aj kázania.

Kto ho porovnáva so známymi evanjelistami, ktorým vyhovuje každá metóda, vrátane zháňania peňazí, a každý spôsob predvádzania, krivdí tomuto Božiemu služobníkovi. Ak by sa ich spýtali, tak by nikto z nich nemohol vydať svedectvo o nebeskom povolaní, aké mohli vydať skutočne Bohom poslaní muži až po Williama Branhama.

Kazateľ Gordon Lindsay napísal knihu „Muž Bohom poslaný“, ktorú v nemeckom jazyku vydal reverend R. Kägi z Zürichu. Či už to boli priatelia alebo protivníci, všetci museli pripustiť, že tu nepôsobí človek, ale Boh sám pôsobí skrze človeka. Potom, čo tento prostý muž dostal 7. mája 1946 potvrdenie svojho povolania a poslania, začal so mimoriadnymi poľnými ťaženiami. V rokoch 1946-1949 nastal rozhodujúci prelom plného evanjelia v novoveku podľa vzoru prvotného kresťanstva. Potvrdenia a divy uzdravovania boli také mocné, že do zhromaždení prúdili ľudia zo všetkých denominácií a kútov sveta. Vyhľadali ho muži z politiky, hospodárstva, ba aj z Kongresu vo Washingtone, aby sa za nich modlil.

V prvej polovici päťdesiatych rokov ho potom viedli misijné cesty Afrikou, Indiou a Európou. V Durbane, v Južnej Afrike, bolo na veľkom štadióne prítomných niekoľko stotisíc poslucháčov. V Bombaji v Indii, bol zástup ľudí odhadnutý na 400 000. V Nemecku a vo Švajčiarsku prichádzalo na prednášky v rôznom čase na rôznych miestach desať až dvadsaťtisíc ľudí. V škandinávskych krajinách, a to zvlášť vo Fínsku, sa stali veľké zázraky a znamenia, dokonca vzkriesenie chlapca, zabitého pri autonehode. Kráľ Juraj VI. z Anglicka prosil Williama Branhama, aby sa za neho modlil. Toto sa stalo v Buckinghamskom paláci pri medzipristátí v Londýne na ceste do Fínska.

Všetci evanjelisti, ktorí sa stali známymi po II. svetovej vojne v USA a neskôr i v iných krajinách, vďačia za svoju službu priamo alebo nepriamo nadprirodzenému Božiemu pôsobeniu, ktoré videli v živote Williama Branhama. David DuPlessis na celom svete známy ako „Mr. Pentecost“ („Pán Letnice“) bol tak hlboko ovplyvnený zhromaždeniami v Južnej Afrike, že sa rozhodol nasledovať Williama Branhama do USA. Ja som sa s ním stretol pri príležitosti medzinárodnej konferencie veriacich, poriadanej Gordonom Lindsayom v máji 1958 v Dallase v štáte Texas, na ktorej bol William Branham hlavným rečníkom. Mohol by som vymenovať mnoho mužov, ktorých osobne poznám, vrátane Demosa Shakariana, svetového prezidenta organizácie Obchodníkov plného evanjelia, ktorí by mohli – pokiaľ ešte žijú a mali by na to odvahu – vydať svedectvo o tejto jedinečnej službe.

O tomto Božom mužovi platí to, čo povedal náš Pán, doslova:

„Je iný, kto svedčí o Mne, a viem, že je to pravdivé svedectvo, ktoré svedčí o Mne. … Ale Ja mám väčšie svedectvo nad Jánovo, lebo skutky, ktoré mi dal Otec, aby som ich vykonal, samy tie skutky, ktoré Ja činím, svedčia o Mne, že ma poslal Otec. Ba aj sám Otec, ktorý ma poslal, vydal svedectvo o Mne. Ani ste nikdy nepočuli Jeho hlasu ani nevideli Jeho tvárnosti.“ (Ján 5:32–37) Kde hovorí a pôsobí sám Boh, tam má svedectvo svoju vlastnú závažnosť.

Skutky, ktoré Boh koná nadprirodzeným spôsobom, sú dôkazom božského poslania v spojení so zvestovaním evanjelia Ježiša Krista. Sú vlastne nevyvrátiteľnou legitimáciou, ktorá dokonale presvedčí celého človeka. Náš Pán povedal: „Verte mi, že Ja som v Otcovi a Otec vo Mne. A jestli nie, pre samy tie skutky mi verte. Amen, amen vám hovorím, že ten, kto verí vo Mňa, skutky, ktoré Ja činím, bude aj on činiť, a ešte aj väčšie ako tie bude činiť…“ (Ján 14:11–12) Sám Boh potvrdil aj toto Slovo v službe Williama Branhama ako pravdivé, takže nepotrebuje žiadne ďalšie ľudské posudzovanie. Mojžiš a Eliáš, Peter a Pavol, áno, všetci Bohom poslaní muži, Ním boli potvrdení. To isté môžeme povedať aj v tomto prípade. Komu je zaťažko veriť človeku, má možnosť veriť Bohu. „…lebo nikto nemôže činiť divy, ktoré Ty činíš, keby nebol s ním Boh.“  (Ján 3:2b)