Od detstva sprevádzala tohto človeka nadprirodzená Božia prítomnosť. Skutočne existovali muži, ku ktorým patril aj brat Branham, ktorí boli od narodenia určení pre mimoriadne úlohy. Muži, ktorí neustanovili a neoznačili za prorokov sami seba, ale priamym nebeským povolaním boli dosadení samotným Bohom. Už ako dieťa videl William Branham vo videní udalosti, ktoré sa všetky uskutočnili, a to častokrát o mnoho rokov neskôr.

Ako sedemročný počul hlas veterného víru, ktorý sa, ako sa zdalo, usadil v korune jedného stromu napriek tomu, že inak bolo všade bezvetrie. Hlas na neho zavolal: „Nikdy nepi a nefajči a žiadnym spôsobom nepoškvrňuj svoje telo, lebo pre Mňa musíš vykonať dielo, keď budeš starší!“ (Kägi, str. 15).

Ako mladistvý ho priatelia opätovne nútili, aby pil a fajčil. Označili ho za zbabelca, a práve tým nechcel byť – ako boxer predsa nebol žiadnym zbabelcom. Pri každom pokuse sa zdalo, že počuje ten istý šelest a ten istý hlas, ktorý mu nariadil, aby to nerobil. Tým ostal od toho ochránený. Eliáš prežil búrku skôr, než s ním Pán hovoril na hore Horeb (1. Kráľovská 19). Jób počul hlas Pána priamo z búrky (kap. 38:1). „…ktorý činí Svojich anjelov vetrami…“(Židom 1:7). To platí ešte i dnes.

Ako mladého muža ho Dr. Roy Davis prijal za kazateľa v baptistickej cirkvi. Onedlho na to začal nadkonfesionálnu službu, pretože sa cítil byť zaviazaný slúžiť všetkým. V júni 1933 sa stalo viacero významných vecí. Mal svoju prvú evanjelizáciu. Na záver tejto série zhromaždení sa konala v nedeľu 11. júna 1933 bohoslužba s krstom v rieke Ohio podľa vzoru prvých kresťanov. Niekoľko stoviek novoobrátených sa dalo pokrstiť. Keď sa mladý kazateľ chystal pokrstiť sedemnástu osobu, modlil sa: „Otče, tak ako ja krstím vodou, tak krsti Ty Svätým Duchom.“ V tom okamihu sa to stalo: Z neba zostúpilo jasné svetlo podobné hviezde a zostalo stáť nad ním. Z tohto svetla zaznel hlas, ktorý povedal: „Tak ako bol Ján Krstiteľ poslaný pred prvým príchodu Krista, budeš ty poslaný so zvesťou, ktorá bude predchádzať druhému príchodu Krista.“V apríli 1966 som sa pri príležitosti zhromaždení v USA sám stretol s približne dvanástimi osobami, ktoré boli v júni 1933 pri tejto udalosti prítomné.

Reakcia zástupu v počte asi štyritisíc duší, ktoré to zažili, bola rôzna. Jedni sa modlili, iní upadli do bezvedomia, ďalší sa pýtali, čo by to mohlo znamenať, a niektorí tomu nevenovali pozornosť. Hlavne tlačová agentúra Associated Press v USA a v Kanade podala správu o tejto neobyčajnej udalosti. Každý ďalší zážitok a obzvlášť sedem videní, ktoré mal v roku 1933 o budúcom celosvetovom vývoji až do úplného konca, prispievali k tomu, že sa od neho ostatní kazatelia viac a viac dištancovali. Dokonca tí, ktorí stáli pri ňom, síce pripúšťali, že také zážitky v biblických dobách existovali, ale popreli, že existujú ešte aj teraz.

Keď bolo mladému Božiemu mužovi povedané, že bude poslaný do celého sveta a že sa bude modliť za kráľov a panovníkov, povedal mu Dr. Roy Davis: „Billy, kto ťa asi bude počúvať? Ty s tvojím nepatrným školským vzdelaním! … Budeš hovoriť k stĺpom a prázdnym laviciam v kaplnke. Ľudia neprídu, aby ťa počúvali.“ Odpoveď bola prostá: „…ak je to Boh, ktorý ma poslal, potom On tiež pošle ľudí, ku ktorým budem hovoriť.“

7. mája 1946 dostal William Branham skutočne nebeskú návštevu. V Starom i v Novom Zákone nachádzame mnoho správ o tom, že sa objavili anjeli, ak sa jednalo o zvláštne udalosti: od Abraháma a Daniela až po Zachariáša a Máriu. Nad betlehemskými lúkami sa objavili nebeské zástupy a anjel dal to najväčšie oznámenie všetkých čias, totiž o narodení Vykupiteľa. Svedčí o tom Pavol a aj Ján, ktorý bol vo vyhnanstve na ostrove Patmos. V 1. kapitole listu Židom čítame o anjeloch: „Či nie sú všetci služobní duchovia, ktorí sú vysielaní pre vykonávanie služby kvôli tým, ktorí majú dosiahnuť spasenie?“

7. mája 1946 večer sa nachádzal William Branham v miestnosti, kde už určitý čas trávil v modlitbe a čítaním Biblie. Okolo 23. hodiny náhle zhora zostúpilo do miestnosti svetlo, ktoré sa stále viac šírilo a silnelo. Nechajme ho rozprávať jeho samého:

„Keď som vzhliadol, visela tam veľká hviezda. Nemala ale päť cípov, vyzerala skôr ako žiarivá ohnivá lopta, ktorá svietila na dlážku. Potom som počul niekoho kráčať. Vyľakal som sa ešte viac, lebo som nevedel o nikom, kto by sem bol prišiel, okrem mňa samého. V tomto svetle som videl blížiť sa ku mne muža, tak prirodzene, ako by ste vy prichádzali ku mne. Ten muž vážil odhadom 85 kg a mal biele rúcho. Mal hladkú tvár, žiadnu bradu, tmavé vlasy až na ramená, trochu tmavšiu pleť – veľmi príjemný vzhľad. Priblížil sa ku mne a naše oči sa stretli. Videl, ako veľmi sa bojím, a povedal: «Neboj sa. Bol som poslaný z prítomnosti všemohúceho Boha, aby som ti povedal, že tvoj zvláštny život a tvoje neporozumené cesty poukazujú na to, že ťa Boh poslal k národom s darom Božského uzdravovania. Ak budeš úprimný a dosiahneš, aby ti ľudia uverili, nebude môcť tvojej modlitbe odolať žiadna choroba, anirakovina.»Slová nemôžu vyjadriť, ako som sa pri tom cítil.“

Oslovenie „Neboj sa!“použil anjel i pri Danielovi, Zachariášovi a Márii. To isté učinil náš Pán. Často hovoril: „Neboj sa!“

Anjel mu ďalej povedal: „Ako boli dané dve znamenia prorokovi Mojžišovi (2. Mojžišova 4), tak budú aj tebe dané dve znamenia. Ak nebudú veriť tomu prvému, uveria tomu druhému.“Takmer rovnaké doslovné znenie nachádzame v 2. Mojžišovej 4:8: „A bude, ak by ti neuverili a neposlúchli na hlas prvého znamenia, uveria na hlas druhého znamenia.“Muži so zvláštnym povolaním dostali mimoriadne znamenia, ktorými malo byť ľuďom postavené pred oči, že tu hovorí a pôsobí sám Boh.

Potom mu anjel vysvetlil prvé znamenie. Po kázaní a modlitbe za všetkých, ktorí chceli svoj život zasvätiť Pánu, sa mal modliť za chorých. Prvé znamenie malo spočívať v tom, že do svojej ruky vezme ruku pacienta, pričom na vonkajšej strane jeho ruky mala byť zafarbením a tvarom viditeľne ukázaná pacientovi vlastná choroba. Potom mala nasledovať modlitba za uzdravenie. Pacient mal na vonkajšej strane ruky pozorovať priebeh uzdravenia. Pokiaľ  totiž bola modlitba vypočutá a Boh vypôsobil uzdravenie, podoba tej choroby by zmizla pred očami trpiaceho. Toto zjavenie bolo obzvlášť v rokoch 1946-49 tisíce krát potvrdené. Mnohí, ktorí boli takto Božím zázrakom uzdravení, to na sebe pocítili a videli na vlastné oči, ako to prebieha a mnohí z nich súc pohnutí nahlas vykríkli.

Anjel potom vyložil používanie druhého daru, a to niekoľkými miestami z Biblie. Odvolával sa na službu nášho Pána a vysvetlil najmä slová v evanjeliu Jána 5:19-20, totiž, že On ako Syn človeka pôsobil ako Prorok a vo videniach videl, čo Boh chcel činiť. „Amen, amen vám hovorím, že Syn nemôže robiť nič sám od Seba, iba to, čo vidí činiť svojho Otca, lebo čokoľvek on činí, to podobne činí aj Syn. Lebo Otec má rád Syna a ukazuje mu všetko, čo sám činí…“(Ján 5: 19-20). Podľa tohto Slova vykonával Syn človeka Svoju službu len podľa toho, čo Mu bolo ukázané vo videniach. Anjel sa zmienil o dvoch udalostiach z evanjelia Jána 1 s Petrom i Natanaelom. Keď Ondrej viedol svojho brata Šimona k Ježišovi, čítame: „A Ježiš pozrúc na neho povedal: Ty si Šimon, syn Jonášov; ty sa budeš volať Kéfaš (čo znamená v preklade: Peter čiže Skala).“ Nikdy predtým Petra nevidel, a napriek tomu poznal jeho meno i meno jeho otca. Podobne sa dialo s Natanaelom, ktorého priviedol k Pánovi Filip: „Hľa opravdivý Izraelita, v ktorom nieto lesti. … Prv ako ťa zavolal Filip, keď si bol pod tým fíkom, videl som ťa.“Aký pohnutý bol Natanael a ako reagoval na toto zjavenie, si môžu všetci prečítať.

Anjel sa ďalej odvolal na evanjelium Jána 4 a zmienil sa o rozhovore, ktorý Pán viedol so Samaritánkou pri Jakobovej studni. Skrze zjavenie, ktoré Mu bolo ukázané, povedal: „…lebo si mala päť mužov, a ten, ktorého máš teraz, nie je tvoj muž.“Na konci rozhovoru zvolala žena: „Viem, že príde Mesiáš, ktorý sa zovie Kristus. Keď ten príde, oznámi nám všetko. Ježiš jej povedal: Ja som to, ktorý hovorím s tebou.“Anjel sa ešte odvolal na ďalšie miesta z Biblie, v ktorých sú opísané podobné udalosti, v ktorých prorocká služba Syna človeka obzvlášť vynikne. Práve na tejto službe sa farizejovia prehrešili a povedali: „On má Belzebuba…“atď. Ako Prorok poznal Syn človeka dokonca i pohnútky a myšlienky sŕdc, a práve to sa vôbec nehodilo najmä duchovným vodcom v onej dobe. Avšak tak boli duchovia zjavovaní a oddeľovaní. Veď Boh Pán Mojžišovi povedal: „Proroka im vzbudím zprostred ich bratov, ako si ty, a vložím Svoje Slová do Jeho úst, a bude im hovoriť všetko, čo mu prikážem.“(5. Mojžišova 18:18; Skutky 3: 22-23)

Anjel ďalej vysvetlil, že toto isté „znamenie Mesiáša“ sa teraz opakuje v Cirkvi z pohanov, tak ako bolo činné vtedy pri Židoch a Samaritánoch. Takmer pred každou bohoslužbou s uzdravovaním sa William Branham odvolával na tie miesta z Biblie, na ktoré anjel doslova poukázal. Druhý dar spočíval v tom, že práve na základe toho, čo mu bolo ukázané, mohol počas bohoslužby s uzdravovaním ľuďom povedať, z akej krajiny a mesta prichádzajú, ako sa volajú, kto sú, aké choroby majú, v podstate všetko, tak ako sa to dialo v prorockej službe Syna človeka. Zažil som to v zhromaždeniach osobne a bol som veľmi prekvapený, keď mi tento muž Boží 3. decembra 1962 povedal presné znenie povolania, ktoré mi Pán oznámil 2. apríla 1962 pred východom slnka tu v Krefelde. Tu nepredkladáme vymyslené veci, tu pred všemohúcim Bohom pravdivo svedčíme, že skrze prorockú službu sa Ježiš v našej generácii zjavoval rovnakým spôsobom, ako sa to dialo vtedy, keď chodil na zemi.

Od detstva sprevádzala tohto človeka nadprirodzená Božia prítomnosť. Skutočne existovali muži, ku ktorým patril aj brat Branham, ktorí boli od narodenia určení pre mimoriadne úlohy. Muži, ktorí neustanovili a neoznačili za prorokov sami seba, ale priamym nebeským povolaním boli dosadení samotným Bohom. Už ako dieťa videl William Branham vo videní udalosti, ktoré sa všetky uskutočnili, a to častokrát o mnoho rokov neskôr.

Ako sedemročný počul hlas veterného víru, ktorý sa, ako sa zdalo, usadil v korune jedného stromu napriek tomu, že inak bolo všade bezvetrie. Hlas na neho zavolal: „Nikdy nepi a nefajči a žiadnym spôsobom nepoškvrňuj svoje telo, lebo pre Mňa musíš vykonať dielo, keď budeš starší!“ (Kägi, str. 15).

Ako mladistvý ho priatelia opätovne nútili, aby pil a fajčil. Označili ho za zbabelca, a práve tým nechcel byť – ako boxer predsa nebol žiadnym zbabelcom. Pri každom pokuse sa zdalo, že počuje ten istý šelest a ten istý hlas, ktorý mu nariadil, aby to nerobil. Tým ostal od toho ochránený. Eliáš prežil búrku skôr, než s ním Pán hovoril na hore Horeb (1. Kráľovská 19). Jób počul hlas Pána priamo z búrky (kap. 38:1). „…ktorý činí Svojich anjelov vetrami…“ (Židom 1:7). To platí ešte i dnes.

Ako mladého muža ho Dr. Roy Davis prijal za kazateľa v baptistickej cirkvi. Onedlho na to začal nadkonfesionálnu službu, pretože sa cítil byť zaviazaný slúžiť všetkým. V júni 1933 sa stalo viacero významných vecí. Mal svoju prvú evanjelizáciu. Na záver tejto série zhromaždení sa konala v nedeľu 11. júna 1933 bohoslužba s krstom v rieke Ohio podľa vzoru prvých kresťanov. Niekoľko stoviek novoobrátených sa dalo pokrstiť. Keď sa mladý kazateľ chystal pokrstiť sedemnástu osobu, modlil sa: „Otče, tak ako ja krstím vodou, tak krsti Ty Svätým Duchom.“ V tom okamihu sa to stalo: Z neba zostúpilo jasné svetlo podobné hviezde a zostalo stáť nad ním. Z tohto svetla zaznel hlas, ktorý povedal: „Tak ako bol Ján Krstiteľ poslaný pred prvým príchodu Krista, budeš ty poslaný so zvesťou, ktorá bude predchádzať druhému príchodu Krista.“ V apríli 1966 som sa pri príležitosti zhromaždení v USA sám stretol s približne dvanástimi osobami, ktoré boli v júni 1933 pri tejto udalosti prítomné.

Reakcia zástupu v počte asi štyritisíc duší, ktoré to zažili, bola rôzna. Jedni sa modlili, iní upadli do bezvedomia, ďalší sa pýtali, čo by to mohlo znamenať, a niektorí tomu nevenovali pozornosť. Hlavne tlačová agentúra Associated Press v USA a v Kanade podala správu o tejto neobyčajnej udalosti. Každý ďalší zážitok a obzvlášť sedem videní, ktoré mal v roku 1933 o budúcom celosvetovom vývoji až do úplného konca, prispievali k tomu, že sa od neho ostatní kazatelia viac a viac dištancovali. Dokonca tí, ktorí stáli pri ňom, síce pripúšťali, že také zážitky v biblických dobách existovali, ale popreli, že existujú ešte aj teraz.

Keď bolo mladému Božiemu mužovi povedané, že bude poslaný do celého sveta a že sa bude modliť za kráľov a panovníkov, povedal mu Dr. Roy Davis: „Billy, kto ťa asi bude počúvať? Ty s tvojím nepatrným školským vzdelaním! … Budeš hovoriť k stĺpom a prázdnym laviciam v kaplnke. Ľudia neprídu, aby ťa počúvali.“ Odpoveď bola prostá: „…ak je to Boh, ktorý ma poslal, potom On tiež pošle ľudí, ku ktorým budem hovoriť.“

7. mája 1946 dostal William Branham skutočne nebeskú návštevu. V Starom i v Novom Zákone nachádzame mnoho správ o tom, že sa objavili anjeli, ak sa jednalo o zvláštne udalosti: od Abraháma a Daniela až po Zachariáša a Máriu. Nad betlehemskými lúkami sa objavili nebeské zástupy a anjel dal to najväčšie oznámenie všetkých čias, totiž o narodení Vykupiteľa. Svedčí o tom Pavol a aj Ján, ktorý bol vo vyhnanstve na ostrove Patmos. V 1. kapitole listu Židom čítame o anjeloch: „Či nie sú všetci služobní duchovia, ktorí sú vysielaní pre vykonávanie služby kvôli tým, ktorí majú dosiahnuť spasenie?“

7. mája 1946 večer sa nachádzal William Branham v miestnosti, kde už určitý čas trávil v modlitbe a čítaním Biblie. Okolo 23. hodiny náhle zhora zostúpilo do miestnosti svetlo, ktoré sa stále viac šírilo a silnelo. Nechajme ho rozprávať jeho samého:

„Keď som vzhliadol, visela tam veľká hviezda. Nemala ale päť cípov, vyzerala skôr ako žiarivá ohnivá lopta, ktorá svietila na dlážku. Potom som počul niekoho kráčať. Vyľakal som sa ešte viac, lebo som nevedel o nikom, kto by sem bol prišiel, okrem mňa samého. V tomto svetle som videl blížiť sa ku mne muža, tak prirodzene, ako by ste vy prichádzali ku mne. Ten muž vážil odhadom 85 kg a mal biele rúcho. Mal hladkú tvár, žiadnu bradu, tmavé vlasy až na ramená, trochu tmavšiu pleť – veľmi príjemný vzhľad. Priblížil sa ku mne a naše oči sa stretli. Videl, ako veľmi sa bojím, a povedal: «Neboj sa. Bol som poslaný z prítomnosti všemohúceho Boha, aby som ti povedal, že tvoj zvláštny život a tvoje neporozumené cesty poukazujú na to, že ťa Boh poslal k národom s darom Božského uzdravovania. Ak budeš úprimný a dosiahneš, aby ti ľudia uverili, nebude môcť tvojej modlitbe odolať žiadna choroba, ani rakovina.» Slová nemôžu vyjadriť, ako som sa pri tom cítil.“

Oslovenie „Neboj sa!“ použil anjel i pri Danielovi, Zachariášovi a Márii. To isté učinil náš Pán. Často hovoril: „Neboj sa!“

Anjel mu ďalej povedal: „Ako boli dané dve znamenia prorokovi Mojžišovi (2. Mojžišova 4), tak budú aj tebe dané dve znamenia. Ak nebudú veriť tomu prvému, uveria tomu druhému.“ Takmer rovnaké doslovné znenie nachádzame v 2. Mojžišovej 4:8: „A bude, ak by ti neuverili a neposlúchli na hlas prvého znamenia, uveria na hlas druhého znamenia.“ Muži so zvláštnym povolaním dostali mimoriadne znamenia, ktorými malo byť ľuďom postavené pred oči, že tu hovorí a pôsobí sám Boh.

Potom mu anjel vysvetlil prvé znamenie. Po kázaní a modlitbe za všetkých, ktorí chceli svoj život zasvätiť Pánu, sa mal modliť za chorých. Prvé znamenie malo spočívať v tom, že do svojej ruky vezme ruku pacienta, pričom na vonkajšej strane jeho ruky mala byť zafarbením a tvarom viditeľne ukázaná pacientovi vlastná choroba. Potom mala nasledovať modlitba za uzdravenie. Pacient mal na vonkajšej strane ruky pozorovať priebeh uzdravenia. Pokiaľ  totiž bola modlitba vypočutá a Boh vypôsobil uzdravenie, podoba tej choroby by zmizla pred očami trpiaceho. Toto zjavenie bolo obzvlášť v rokoch 1946-49 tisíce krát potvrdené. Mnohí, ktorí boli takto Božím zázrakom uzdravení, to na sebe pocítili a videli na vlastné oči, ako to prebieha a mnohí z nich súc pohnutí nahlas vykríkli.

Anjel potom vyložil používanie druhého daru, a to niekoľkými miestami z Biblie. Odvolával sa na službu nášho Pána a vysvetlil najmä slová v evanjeliu Jána 5:19-20, totiž, že On ako Syn človeka pôsobil ako Prorok a vo videniach videl, čo Boh chcel činiť. „Amen, amen vám hovorím, že Syn nemôže robiť nič sám od Seba, iba to, čo vidí činiť svojho Otca, lebo čokoľvek on činí, to podobne činí aj Syn. Lebo Otec má rád Syna a ukazuje mu všetko, čo sám činí…“ (Ján 5: 19-20). Podľa tohto Slova vykonával Syn človeka Svoju službu len podľa toho, čo Mu bolo ukázané vo videniach. Anjel sa zmienil o dvoch udalostiach z evanjelia Jána 1 s Petrom i Natanaelom. Keď Ondrej viedol svojho brata Šimona k Ježišovi, čítame: „A Ježiš pozrúc na neho povedal: Ty si Šimon, syn Jonášov; ty sa budeš volať Kéfaš (čo znamená v preklade: Peter čiže Skala).“ Nikdy predtým Petra nevidel, a napriek tomu poznal jeho meno i meno jeho otca. Podobne sa dialo s Natanaelom, ktorého priviedol k Pánovi Filip: „Hľa opravdivý Izraelita, v ktorom nieto lesti. … Prv ako ťa zavolal Filip, keď si bol pod tým fíkom, videl som ťa.“ Aký pohnutý bol Natanael a ako reagoval na toto zjavenie, si môžu všetci prečítať.

Anjel sa ďalej odvolal na evanjelium Jána 4 a zmienil sa o rozhovore, ktorý Pán viedol so Samaritánkou pri Jakobovej studni. Skrze zjavenie, ktoré Mu bolo ukázané, povedal: „…lebo si mala päť mužov, a ten, ktorého máš teraz, nie je tvoj muž.“ Na konci rozhovoru zvolala žena: „Viem, že príde Mesiáš, ktorý sa zovie Kristus. Keď ten príde, oznámi nám všetko. Ježiš jej povedal: Ja som to, ktorý hovorím s tebou.“ Anjel sa ešte odvolal na ďalšie miesta z Biblie, v ktorých sú opísané podobné udalosti, v ktorých prorocká služba Syna človeka obzvlášť vynikne. Práve na tejto službe sa farizejovia prehrešili a povedali: „On má Belzebuba…“ atď. Ako Prorok poznal Syn človeka dokonca i pohnútky a myšlienky sŕdc, a práve to sa vôbec nehodilo najmä duchovným vodcom v onej dobe. Avšak tak boli duchovia zjavovaní a oddeľovaní. Veď Boh Pán Mojžišovi povedal: „Proroka im vzbudím zprostred ich bratov, ako si ty, a vložím Svoje Slová do Jeho úst, a bude im hovoriť všetko, čo mu prikážem.“ (5. Mojžišova 18:18; Skutky 3: 22-23)

Anjel ďalej vysvetlil, že toto isté „znamenie Mesiáša“ sa teraz opakuje v Cirkvi z pohanov, tak ako bolo činné vtedy pri Židoch a Samaritánoch. Takmer pred každou bohoslužbou s uzdravovaním sa William Branham odvolával na tie miesta z Biblie, na ktoré anjel doslova poukázal. Druhý dar spočíval v tom, že práve na základe toho, čo mu bolo ukázané, mohol počas bohoslužby s uzdravovaním ľuďom povedať, z akej krajiny a mesta prichádzajú, ako sa volajú, kto sú, aké choroby majú, v podstate všetko, tak ako sa to dialo v prorockej službe Syna človeka. Zažil som to v zhromaždeniach osobne a bol som veľmi prekvapený, keď mi tento muž Boží 3. decembra 1962 povedal presné znenie povolania, ktoré mi Pán oznámil 2. apríla 1962 pred východom slnka tu v Krefelde. Tu nepredkladáme vymyslené veci, tu pred všemohúcim Bohom pravdivo svedčíme, že skrze prorockú službu sa Ježiš v našej generácii zjavoval rovnakým spôsobom, ako sa to dialo vtedy, keď chodil na zemi.