Keď sa Boh/Elohim zjavil v Starom Zákone, tak to bolo ako Pán/Jahve – tomu sme porozumeli. V Novom Zákone sa zjavil ako Syn. Sväté Písmo nám vysvetľuje, kto Syn je:

„Odkiaľ mi to, aby prišla ku mne matka môjho Pána?!“ (ev. Lukáša 1:43)

„Moja duša zvelebuje Pána, a môj duch plesá nad Bohom, mojím Spasiteľom“ (ev. Lukáša 1:46b-47)

Takto je On Pánom od samého počiatku, ako Syn bol splodený a narodený. Po Svojom vzkriesení bol v evanjeliu Jána nazývaný už len „Pán“:

„A keď to videla, bežala a prišla k Šimonovi Petrovi a k tomu druhému učeníkovi, ktorého mal rád Ježiš, a povedala im: Vzali Pána z hrobu, a nevieme, kde ho položili.“ (ev. Jána 20:2)

„A oni jej povedali: Ženo, čo plačeš? A ona im povedala: Vzali môjho Pána, a neviem, kde ho položili.“ (ev. Jána 20:13)

„A tak prišla Mária Magdaléna a zvestovala učeníkom, že videla Pána, a že jej to povedal.“ (ev. Jána 20:18)

„A keď to povedal, ukázal im svoje ruky aj svoj bok. A tak zaradovali sa učeníci, keď videli Pána.“ (ev. Jána 20:20)

„A tak mu hovorili tí druhí učeníci: Videli sme Pána. Ale on im povedal: Ak neuvidím bodnutia klincov na Jeho rukách a nepoložím svojho prstu na miesta, bodnuté od klincov, a nepoložím svojej ruky na Jeho bok, neuverím.“ (ev. Jána 20:25)

„A Tomáš odpovedal a riekol mu: Môj Pán a môj Bôh!“ (ev. Jána 20:28)

„Preto vám oznamujem ... A nikto nemôže povedať: Ježiš je Pán, okrem v Svätom Duchu.“ (1. Korintským 12:3)

Ako Pán, ako ten Ja som, bol pred Abrahámom. „Ježiš im povedal: Amen, amen vám hovorím, že prv než bol Abrahám, Ja som.“ (ev. Jána 8:58)

Ako Syn svedčí: „...uverili ste, že som ja vyšiel od Boha. Vyšiel som od Otca, a prišiel som na svet, a zase opúšťam svet a idem k Otcovi.“  (ev. Jána 16:27b–28)

„...oni prijali a poznali vpravde, že som vyšiel od Teba, a uverili, že si ma Ty poslal.“ (ev. Jána 17:8b)

„...Takto veríme, že si vyšiel od Boha.“ (ev. Jána 16:30b)

„Svätý Otče, zachovaj ich v Svojom mene, ktorých si mi dal, aby boli jedno ako My.“ (ev. Jána 17:11b)

Všetky zasľúbenia a tieňové obrazy Starého Zákona sa stali a stávajú sa realitou v čase Nového Zákona.

Vykupiteľ musel byť Synom Abrahámovým a Synom Dávidovým (ev. Matúša 1:1).

Musel byť Synom človeka a Synom Božím (ev. Lukáša 1:35).

Musel byť Baránkom Božím, ktorý sníma hriechy sveta (ev. Jána 1:29).

Musel byť Prostredníkom Novej Zmluvy (Židom 9:15).

Musel byť Prímluvca (1. Jána 2:1–2).

Musel byť Najvyšší Kňaz (Židom 2:17).

Ako jednorodený Syn je Prvorodený medzi mnohými bratmi (Rimanom 8:29, Galatským 3:26, Židom 2:11). Musíme tiež vziať do úvahy, ako čo je ukázaný náš Vykupiteľ, keď sa stal človekom. Na otázku, či je Synom Božím, „mu Ježiš riekol: Ty si povedal; len vám hovorím, že odteraz uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a prichádzať na nebeských oblakoch.“ (ev. Matúša 26:64)

Po pravici Božej nie je ako druhá osoba Božia, ale ako Syn človeka. Toto označenie nachádzame v štyroch evanjeliách viac ako 70 krát, ale ani raz od listu Rimanom až po posledný verš v liste Júdu. Od listu Rimanom je opísaný ako Syn Boží v súvislosti s dokonaným dielom Vykúpenia a Cirkvou.

Preto v ev. Jána 3:13 nestojí „Syn Boží“, ale „Syn človeka“: „A nikto nevstúpil hore do neba, iba ten, ktorý zostúpil z neba – Syn človeka, ktorý je v nebi.“

V ev. Matúša 25:31 čítame: „A keď príde Syn človeka vo Svojej sláve a všetci svätí anjeli s Ním, vtedy sa posadí na tróne Svojej slávy...“

Je absolútne nutné, aby sme čítali Slovo Božie správne, náležite ho zaradili a prijali zjavenie skrze Svätého Ducha. Vidíme tri hlavné zjavenia Boha – ako Otca v nebi, Syna na zemi a v Cirkvi skrze Svätého Ducha. Ďalej vidíme rôzne oblasti zodpovednosti Vykupiteľa, keď sa stal človekom. On môže byť všetko vo všetkom: Syn Boží, Syn človeka, Syn Dávidov, Syn Abrahámov, Baránok Boží, vskutku i Lev z kmeňa Júdu. On je Prostredník a Prímluvca, je Kráľ, Kňaz a Prorok. Požehnaný buď náš Pán a Boh, ktorý nám daroval synovstvo v Jeho jednorodenom Synovi (Galatským 4:4–7)! Teraz sme deti Božie a v dokončení budeme premenení na obraz Syna Božieho (1. Jána 3:1–3 a iné). Vykupiteľ sa stal človekom ako my, aby sme my mohli byť pri prvom vzkriesení ako On.

Od prvého nicejského koncilu (325 n. l.) bolo kresťanstvo zvedené. Až dovtedy bola platná viera, ako od počiatku v judaizme, v jedného Boha, ktorý nepripúšťa žiadnych iných Bohov okrem Seba (2. Mojžišova 20 a iné). Všetci cirkevní otcovia, ktorí prišli z pohanstva, nenávideli Židov a vytvorili trojjediné božstvo podľa pohanského vzoru. V nicejskom vyznaní viery stojí o Ježišovi Kristovi nasledovné: „...jednorodený Syn Boží, splodený od Otca pred založením sveta, svetlo svetla, pravý Boh z pravého Boha, splodený, nie stvorený...“ O takom synovi, ktorý vraj bol splodený a narodený od Otca v nebesiach pred počiatkom času, nie je v Biblii absolútne žiadna zmienka. To je učenie antikrista a je v protiklade k 1. Jána 4:2–3. Syn Boží bol splodený skrze Svätého Ducha. Je pomazaný – Kristus a narodil sa v Betleheme. V celom Starom Zákone bol Pán/Jahve, v Novom Zákone Ho poznáme ako Syna – Jašua/Ježiš. Učenie trojjedinosti, takzvané „tri večné osoby“, nie je možné nájsť nikde v Biblii. Bolo vnútené ako prvá dogma – pilier katolíckej cirkvi v Rímskej ríši – a bolo prevzaté všetkými ďalšími kresťanskými cirkvami na celom svete.

Keď sa Boh/Elohim zjavil v Starom Zákone, tak to bolo ako Pán/Jahve – tomu sme porozumeli. V Novom Zákone sa zjavil ako Syn. Sväté Písmo nám vysvetľuje, kto Syn je:

„Odkiaľ mi to, aby prišla ku mne matka môjho Pána?!“ (ev. Lukáša 1:43)

„Moja duša zvelebuje Pána, a môj duch plesá nad Bohom, mojím Spasiteľom“ (ev. Lukáša 1:46b-47)

Takto je On Pánom od samého počiatku, ako Syn bol splodený a narodený. Po Svojom vzkriesení bol v evanjeliu Jána nazývaný už len „Pán“:

„A keď to videla, bežala a prišla k Šimonovi Petrovi a k tomu druhému učeníkovi, ktorého mal rád Ježiš, a povedala im: Vzali Pána z hrobu, a nevieme, kde ho položili.“ (ev. Jána 20:2)

„A oni jej povedali: Ženo, čo plačeš? A ona im povedala: Vzali môjho Pána, a neviem, kde ho položili.“ (ev. Jána 20:13)

„A tak prišla Mária Magdaléna a zvestovala učeníkom, že videla Pána, a že jej to povedal.“ (ev. Jána 20:18)

„A keď to povedal, ukázal im svoje ruky aj svoj bok. A tak zaradovali sa učeníci, keď videli Pána.“ (ev. Jána 20:20)

„A tak mu hovorili tí druhí učeníci: Videli sme Pána. Ale on im povedal: Ak neuvidím bodnutia klincov na Jeho rukách a nepoložím svojho prstu na miesta, bodnuté od klincov, a nepoložím svojej ruky na Jeho bok, neuverím.“ (ev. Jána 20:25)

„A Tomáš odpovedal a riekol mu: Môj Pán a môj Bôh!“ (ev. Jána 20:28)

„Preto vám oznamujem ... A nikto nemôže povedať: Ježiš je Pán, okrem v Svätom Duchu.“ (1. Korintským 12:3)

Ako Pán, ako ten Ja som, bol pred Abrahámom. „Ježiš im povedal: Amen, amen vám hovorím, že prv než bol Abrahám, Ja som.“ (ev. Jána 8:58)

Ako Syn svedčí: „...uverili ste, že som ja vyšiel od Boha. Vyšiel som od Otca, a prišiel som na svet, a zase opúšťam svet a idem k Otcovi.“ (ev. Jána 16:27b–28)

„...oni prijali a poznali vpravde, že som vyšiel od Teba, a uverili, že si ma Ty poslal.“ (ev. Jána 17:8b)

„...Takto veríme, že si vyšiel od Boha.“ (ev. Jána 16:30b)

„Svätý Otče, zachovaj ich v Svojom mene, ktorých si mi dal, aby boli jedno ako My.“ (ev. Jána 17:11b)

Všetky zasľúbenia a tieňové obrazy Starého Zákona sa stali a stávajú sa realitou v čase Nového Zákona.

Vykupiteľ musel byť Synom Abrahámovým a Synom Dávidovým (ev. Matúša 1:1).

Musel byť Synom človeka a Synom Božím (ev. Lukáša 1:35).

Musel byť Baránkom Božím, ktorý sníma hriechy sveta (ev. Jána 1:29).

Musel byť Prostredníkom Novej Zmluvy (Židom 9:15).

Musel byť Prímluvca (1. Jána 2:1–2).

Musel byť Najvyšší Kňaz (Židom 2:17).

Ako jednorodený Syn je Prvorodený medzi mnohými bratmi (Rimanom 8:29, Galatským 3:26, Židom 2:11). Musíme tiež vziať do úvahy, ako čo je ukázaný náš Vykupiteľ, keď sa stal človekom. Na otázku, či je Synom Božím, „mu Ježiš riekol: Ty si povedal; len vám hovorím, že odteraz uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a prichádzať na nebeských oblakoch.“ (ev. Matúša 26:64)

Po pravici Božej nie je ako druhá osoba Božia, ale ako Syn človeka. Toto označenie nachádzame v štyroch evanjeliách viac ako 70 krát, ale ani raz od listu Rimanom až po posledný verš v liste Júdu. Od listu Rimanom je opísaný ako Syn Boží v súvislosti s dokonaným dielom Vykúpenia a Cirkvou.

Preto v ev. Jána 3:13 nestojí „Syn Boží“, ale „Syn človeka“: „A nikto nevstúpil hore do neba, iba ten, ktorý zostúpil z neba – Syn človeka, ktorý je v nebi.“

V ev. Matúša 25:31 čítame: „A keď príde Syn človeka vo Svojej sláve a všetci svätí anjeli s Ním, vtedy sa posadí na tróne Svojej slávy...“

Je absolútne nutné, aby sme čítali Slovo Božie správne, náležite ho zaradili a prijali zjavenie skrze Svätého Ducha. Vidíme tri hlavné zjavenia Boha – ako Otca v nebi, Syna na zemi a v Cirkvi skrze Svätého Ducha. Ďalej vidíme rôzne oblasti zodpovednosti Vykupiteľa, keď sa stal človekom. On môže byť všetko vo všetkom: Syn Boží, Syn človeka, Syn Dávidov, Syn Abrahámov, Baránok Boží, vskutku i Lev z kmeňa Júdu. On je Prostredník a Prímluvca, je Kráľ, Kňaz a Prorok. Požehnaný buď náš Pán a Boh, ktorý nám daroval synovstvo v Jeho jednorodenom Synovi (Galatským 4:4–7)! Teraz sme deti Božie a v dokončení budeme premenení na obraz Syna Božieho (1. Jána 3:1–3 a iné). Vykupiteľ sa stal človekom ako my, aby sme my mohli byť pri prvom vzkriesení ako On.

Od prvého nicejského koncilu (325 n. l.) bolo kresťanstvo zvedené. Až dovtedy bola platná viera, ako od počiatku v judaizme, v jedného Boha, ktorý nepripúšťa žiadnych iných Bohov okrem Seba (2. Mojžišova 20 a iné). Všetci cirkevní otcovia, ktorí prišli z pohanstva, nenávideli Židov a vytvorili trojjediné božstvo podľa pohanského vzoru. V nicejskom vyznaní viery stojí o Ježišovi Kristovi nasledovné: „...jednorodený Syn Boží, splodený od Otca pred založením sveta, svetlo svetla, pravý Boh z pravého Boha, splodený, nie stvorený...“ O takom synovi, ktorý vraj bol splodený a narodený od Otca v nebesiach pred počiatkom času, nie je v Biblii absolútne žiadna zmienka. To je učenie antikrista a je v protiklade k 1. Jána 4:2–3. Syn Boží bol splodený skrze Svätého Ducha. Je pomazaný – Kristus a narodil sa v Betleheme. V celom Starom Zákone bol Pán/Jahve, v Novom Zákone Ho poznáme ako Syna – Jašua/Ježiš. Učenie trojjedinosti, takzvané „tri večné osoby“, nie je možné nájsť nikde v Biblii. Bolo vnútené ako prvá dogma – pilier katolíckej cirkvi v Rímskej ríši – a bolo prevzaté všetkými ďalšími kresťanskými cirkvami na celom svete.