„Nepísal som vám preto, že neznáte pravdy, ale že ju znáte, a že nijaká lož nie je z pravdy.“ (1. Jána 2:21)

Prišiel čas, aby započal súd od domu Božieho. Vo Svojej Cirkvi Boh oddeľuje svetlo od temnoty a pravdu od lži. Falšovania a uvádzania do omylu sa vymkli z rúk. Najprv sa budeme zaoberať sfalšovaním, ktoré bolo sformulované v súvislosti s «poslaním» pred druhým príchodom Krista.

Čo naozaj povedal hlas z nadprirodzeného svetla bratovi Branhamovi 11. júna 1933? Vo svojom svedectve v kázaní zo San Juan 10. februára 1960 brat Branham povedal: „Mnohí ľudia na brehoch rieky ... fotografi z novín ... a potom opäť zaznelo, ,Pozri hore.’ A ja som sa pozrel hore, a ako som sa pozeral hore, bolo tam svetlo, ktoré zostupovalo nadol. Ľudia strácali vedomie, odpadávali a zaznel hlas, ktorý otriasol celým okolím: ,Ako bol Ján Krstiteľ poslaný, aby predišiel prvému príchodu Krista, posolstvo, ktoré je dané tebe, predíde druhý príchod Krista.‘ Niežeby som ja bol ten predchodca, ale posolstvo bolo predchodcom.“

V najmenej ďalších šestnástich kázaniach brat Branham sám zdôrazňoval, že posolstvo predíde druhý príchod Krista. Vo vyššie citovanom úryvku kládol mimoriadny dôraz na fakt, že nie on, ale posolstvo má byť predchodcom. Preto vyšla z jeho úst ešte raz veta: „Nie že by som bol ja predchodcom, ale posolstvo predíde.“

Vo sfalšovanej verzii stojí: „Ako bol Ján poslaný, aby predišiel prvému príchodu Pána, tak si ty poslaný, aby si predišiel Jeho druhému príchodu.“ Tu už viac nie je reč o posolstve, ale všetka pozornosť je kladená výhradne na osobu brata Branhama. Následne zaznieva tvrdenie, že s jeho službou sa všetko skončilo.

Sfalšovaná verzia nestojí len v knihe «Skutky proroka», ale je dokonca vytesaná do vchodových dverí domu, ktorý pre brata Branhama postavili v Tucsone, ale nebol dokončený pred jeho odchodom domov do slávy.

Sfalšovaná verzia je taktiež vytesaná na náhrobnom kameni v tvare pyramídy.

Nemohol by som s dobrým svedomím knihu «Skutky proroka» preložiť, hlavne z dôvodu tohto citátu a iných nezrovnalostí v texte. Našli sa však iní a tak bola preložená do niekoľkých jazykov.

Vo všetkých autentických výrokoch brata Branhama (je ich najmenej 16) nachádzame slovo posolstvo. Časť, na ktorú Boh položil skutočnú dôležitosť, chýba vo všetkých sfalšovaných verziách zmienených vyššie. Ako často brat Branham zdôrazňoval, že Eva bola z dôvodu jediného slova zvedená nepriateľom! Práve tak i v tomto prípade vynechanie jediného, najdôležitejšieho slova posolstvo viedlo k sfalšovaniu skutočného významu. Je to veľmi nešťastná vec, pretože v nej majú svoj pôvod všetky ďalšie sfalšovania a uvádzania do omylu. V zmienenej knihe je dokonca výrok: „Niektorí veria, že hlas povedal: ,Tvoje posolstvo predíde jeho príchod’.“ My tomu nielenže veríme, ale máme i nezvratný dôkaz.

Musíme si položiť vážnu otázku: Aká je skutočná pravda – čo povedal nadprirodzený hlas z neba a čo brat Branham opakoval s výnimočnou presnosťou, alebo to, čo bolo napísané v knihe, na vchodových dverách a pyramíde náhrobného kameňa a bolo následne rozšírené do celého sveta?

Čo platí?

1. To, čo Boh zasľúbil!

2. To, čo Pán povedal 11. júna 1933!

3. To, čo brat Branham potvrdil najmenej 16 krát!

4. To, čo Pán povedal 2. apríla 1962!

5. To, čo brat Branham potvrdil 3. decembra 1962!

6. To, čo Pán povedal 19. septembra 1976!

7. To, čo sa od roku 1966 po celom svete skutočne deje!

Výrok, že brat Branham bol predchodcom príchodu Krista, a že tým je vec uzavretá, je, jednoducho povedané, zavádzajúca a úmyselná lož. Na jeho „siedmich cestách okolo sveta“, ako ich nazýval, navštívil len dvanásť krajín a v deviatich z nich mal výhradne evanjelizačné bohoslužby. Po otvorení pečatí v marci 1963 bolo hlavnou vecou zaznamenať jeho učiteľské kázania na pásky, čím bol duchovný pokrm uskladnený, ako to Pán jemu – a taktiež mne – prikázal urobiť, práve tak, ako to povedal vo svojej kázni 1. apríla 1962 a práve tak, ako to bolo mne Pánom prikázané 2. apríla 1962. Až potom, keď odišiel domov do slávy, bolo Božské posolstvo vynesené do končín sveta a je podávané ako duchovný pokrm Božiemu ľudu na dobre pripravenom stole Pána.

Jasne vidíme, že nie brat Branham, ale posolstvo jemu zverené je predchodcom druhého príchodu Krista. Brat Branham naplnil svoju úlohu zasľúbeného proroka a priniesol posolstvo, skrze ktoré boli všetky veci v Cirkvi napravené. Od jeho odchodu prešlo 44 rokov a Pán stále neprišiel. Čisté biblické posolstvo však odvtedy napreduje a bude napredovať, až kým Ženích príde vziať Svoju Nevestu domov.

Brat Branham sa raz spýtal: „Čo je posolstvo?“ A okamžite dal odpoveď: „Posolstvo je: ,Späť k Slovu! Späť k učeniu apoštolov! Späť na začiatok!’“ Ktokoľvek v sebe nesie Kristovu pravdovravnosť, nebude nikdy uvádzať výmysly, ani tolerovať nejaké falšovanie. Preto k napísanému, zasľúbenému a zjavenému Slovu nesmie byť nič pridané. Všetko, čo brat Branham učil, je Biblické. Musí to byť len do Písma správne zaradené. Dosť často opakoval varovanie zo Zjavenia 22, že zo Slova nesmie nikto nič uberať ani nič k nemu pridávať.

Ešte nepochopiteľnejšie sú mnohé falošné učenia, ktoré prichádzajú z okolia tých, ktorí sa odvolávajú na brata Branhama. Nevedia bratia, ktorí sú pod falošných vplyvom, že sa vydávajú kliatbe, keď šíria úplne iné evanjelium (Galatským 1:6–9)? Ale posielanie mocného pôsobenia bludu je možné len tam, kde je pravda zamietnutá a Biblia je bez úcty doslova odložená bokom (2. Timoteovi 4 a iné).Každé Biblické učenie je jasné, pravé a dáva zmysel, každé falošné učenie je absurdné a v protiklade k zdravému rozumu.

Pri tých, ktorí sú skutočne vyvolaní, sa teraz svetlo oddeľuje od temnoty (2. Korintským 6:14–18). Svätý Duch je Duch pravdy a vedie do Slova pravdy (ev. Jána 16:13). „...ale slovo Pánovo zostáva na veky. A to je to slovo, ktoré sa vám zvestovalo.“ (1. Petrova 1:25)

So všetkou zreteľnosťou musí byť povedané: tak ako svoju službu dokončil Ján Krstiteľ a všetci muži Boží, tak to bolo aj s bratom Branhamom. S pomocou Pána na sto percent vykonal všetko, čo patrilo k jeho povereniu. To, čo sa teraz deje s jeho osobou, je kult človeka. Sú živené falošné nádeje. Nepotrebujeme žiadne nové knihy o jeho živote, nepotrebujeme ani bratov, ktorí strihajú jeho obleky na malé kúsky a prinášajú ich do Poľska a inde, ani niekoho, kto tvrdí, že brat Branham sa vraj modlil nad celými kotúčmi látok, obrusov a posteľnej bielizne v novembri 1965. Je dosť čudné, že si na to nespomenul až do januára 2000, o viac ako 30 rokoch neskôr. Kúsky látky, ktoré z toho pochádzajú, boli prinesené na Haiti a hľa, bolo z toho veľké nadšenie! To všetko je dielo ducha klamu.

Kde stojí napísané, že po odchode Pavla boli rozdávané jeho zástery a vreckovky? Je to ten istý duch modlárstva, pre ktorý Boh musel opakovane Svoj ľud izraelský obžalovávať. Je to kult človeka a falošné učenia, akých doteraz nebolo. Nikdy by sme nevedeli, že Peter bol ženatý, ak by Pán neuzdravil jeho svokru od horúčky. Aký je rozdiel medzi všetkými vecami brata Branhama, z ktorých boli vyrobené relikvie, a relikviami, ktoré sú oslavované na všetkých pútnických miestach rímsko-katolíckej cirkvi? Čo majú tieto osobné veci spoločné s Božským posolstvom, s večným evanjeliom Ježiša Krista, ktoré je teraz zvestované na svedectvo všetkým národom? Absolútne nič! Je to modlárstvo.

Nemôžeme a nebudeme zachádzať do podrobností všetkých nebiblických učení, napríklad že Pán už prišiel, že sa zjaví sedem zvláštnych mužov, že musí prísť ôsmy posol, že Zjavenie 10 sa už naplnilo, alebo všetkými učeniami o parousii, hromoch atď. Avšak ešte raz musí byť jasne povedané: len ak existuje v Písme zasľúbenie, tak existuje aj naplnenie! Čokoľvek nie je v Písme, nie je biblické, a čo nie je pravda, je lož. Pravá viera pravých detí Božích je ukotvená v pravom Slove. Cirkev-Nevesta bude v dokonalej harmónii so Slovom, pretože je časťou Ženícha, v ktorom sa Slovo stalo telom. Nevesta musí byť spojená s Ženíchom, nie s priateľom Ženícha. Priateľ sa veľmi raduje hlasu Ženícha, ale Nevesta ho počuje (ev. Jána 3:29). Musí byť dosiahnuté spojenie Boha s nami a nás s Bohom (Zjavenie 19:7).

S bolesťou na duši musí byť povedané: najzavádzajúcejšie učenie prichádza z Jeffersonville: je to tvrdenie, že hlas siedmeho anjela v Zjavení 10:7 je hlas Boží. To viedlo ďalej k výroku, že každý musí počuť originálny hlas brata Branhama. Z toho dôvodu bola spoločnosť «Spoken Word Publications» (=vydavateľstvo hovoreného slova) premenovaná na «Voice of God Recordings» (=nahrávky Božieho hlasu).

Je to skutočne neuveriteľné: aj počas prekladu kázania do iného jazyka, musí byť pôvodný hlas taktiež počuteľný, pretože tvrdia, že to je priamy hlas Boží! Jedna skupina počúva preklady jedného brata, druhá skupina iného a ďalšia skupine zasa ďalšieho, vždy s hlasom brata Branhama v pozadí. Rôzne skupiny nemajú navzájom obecenstvo a pri počúvaní svojich prekladov prichádzajú k úplne odlišným záverom. Niekto by sa mohol pýtať, ako je to možné, keďže všetci predsa počúvajú „hlas Boží“.

Pavol by sa dnes znova pýtal: „Kto vás očaril?“ Ako inak je možné, že si títo bratia nevšimnú, že Zjavenie 10:7 vôbec nehovorí o hlase Božom, ale o hlase anjela siedmej trúby. Žiadny anjel na nebi ani posol Boží na zemi nemá právo zmeniť tajomstvo Božie v Zjavení 10:7 na tajomstvá. Bolo to poverenie brata Branhama, ako posla siedmeho cirkevného veku, zjaviť skrze učiteľskú službu všetky tajomstvá týkajúce sa rady Božej. Tajomstvo Božie bude dokonané počas hlasu anjela siedmej trúby. Amen!

Pod vedením Svätého Ducha sa apoštol Peter odvolával na „strašný“ deň Pána (Malachiáš 4:5) ako na „veľký a slávny“ deň Pána (Skutky apoštolov 2:20). Pavol spojil túto myšlienku s veľkým dňom pre Cirkev, a popísal ho ako slávny deň návratu Ježiša Krista: „...ktorý vás aj upevní a zachová až do konca, bezúhonných v deň nášho Pána Ježiša Krista.“  (1.Korintským 1:8, 2. Korintským 1:4, Filipenským 1:6–11) Pavol volá na pravých veriacich: „...Držte sa pevne Slova života mne na chválu v deň Kristov, že som nebežal nadarmo ani nadarmo nepracoval.“  (Filipenským 2:16 nem. preklad). Avšak tieto zmienky slávneho dňa Krista nezrušili dôležitosť „hrozného dňa Pána“, v ktorom zem zhorí (2. Petra 3:10). Ani brat Branham skrze svoju službu naplnenie Zjavenia 10 nezrušil. Znova a znova vidíme, aké dôležité je všetky veci správne usporiadať, obzvlášť biblické proroctvo, ktoré môže mať dvojitý zmysel a naplnenie. Potom neexistuje žiadne protirečenie, ale len harmónia.

Toto však rozpoznajú len vyvolení, pretože nemôžu byť zvedení, lebo veria len čo a ako hovorí Sväté Písmo– všetci ostatní budú aj tak veriť, čo chcú. Mám pred Bohom priamu zodpovednosť za Cirkev-Nevestu v tomto čase, ktorá musí byť čistou Nevestou Slova. Sväté Písmo nám hovorí presne, kde je napísaných sedem posolstiev pre sedem zborov, kde majú byť zaradení siedmi anjeli trúb, kde vykonajú svoju úlohu siedmi anjeli z nádobami hnevu Božieho atď.

„Nepísal som vám preto, že neznáte pravdy, ale že ju znáte, a že nijaká lož nie je z pravdy.“ (1. Jána 2:21)

Prišiel čas, aby započal súd od domu Božieho. Vo Svojej Cirkvi Boh oddeľuje svetlo od temnoty a pravdu od lži. Falšovania a uvádzania do omylu sa vymkli z rúk. Najprv sa budeme zaoberať sfalšovaním, ktoré bolo sformulované v súvislosti s «poslaním» pred druhým príchodom Krista.

Čo naozaj povedal hlas z nadprirodzeného svetla bratovi Branhamovi 11. júna 1933? Vo svojom svedectve v kázaní zo San Juan 10. februára 1960 brat Branham povedal: „Mnohí ľudia na brehoch rieky ... fotografi z novín ... a potom opäť zaznelo, ,Pozri hore.’ A ja som sa pozrel hore, a ako som sa pozeral hore, bolo tam svetlo, ktoré zostupovalo nadol. Ľudia strácali vedomie, odpadávali a zaznel hlas, ktorý otriasol celým okolím: ,Ako bol Ján Krstiteľ poslaný, aby predišiel prvému príchodu Krista, posolstvo, ktoré je dané tebe, predíde druhý príchod Krista.‘ Niežeby som ja bol ten predchodca, ale posolstvo bolo predchodcom.“

V najmenej ďalších šestnástich kázaniach brat Branham sám zdôrazňoval, že posolstvo predíde druhý príchod Krista. Vo vyššie citovanom úryvku kládol mimoriadny dôraz na fakt, že nie on, ale posolstvo má byť predchodcom. Preto vyšla z jeho úst ešte raz veta: „Nie že by som bol ja predchodcom, ale posolstvo predíde.“

Vo sfalšovanej verzii stojí: „Ako bol Ján poslaný, aby predišiel prvému príchodu Pána, tak si ty poslaný, aby si predišiel Jeho druhému príchodu.“ Tu už viac nie je reč o posolstve, ale všetka pozornosť je kladená výhradne na osobu brata Branhama. Následne zaznieva tvrdenie, že s jeho službou sa všetko skončilo.

Sfalšovaná verzia nestojí len v knihe «Skutky proroka», ale je dokonca vytesaná do vchodových dverí domu, ktorý pre brata Branhama postavili v Tucsone, ale nebol dokončený pred jeho odchodom domov do slávy.

Sfalšovaná verzia je taktiež vytesaná na náhrobnom kameni v tvare pyramídy.

Nemohol by som s dobrým svedomím knihu «Skutky proroka» preložiť, hlavne z dôvodu tohto citátu a iných nezrovnalostí v texte. Našli sa však iní a tak bola preložená do niekoľkých jazykov.

Vo všetkých autentických výrokoch brata Branhama (je ich najmenej 16) nachádzame slovo posolstvo. Časť, na ktorú Boh položil skutočnú dôležitosť, chýba vo všetkých sfalšovaných verziách zmienených vyššie. Ako často brat Branham zdôrazňoval, že Eva bola z dôvodu jediného slova zvedená nepriateľom! Práve tak i v tomto prípade vynechanie jediného, najdôležitejšieho slova posolstvo viedlo k sfalšovaniu skutočného významu. Je to veľmi nešťastná vec, pretože v nej majú svoj pôvod všetky ďalšie sfalšovania a uvádzania do omylu. V zmienenej knihe je dokonca výrok: „Niektorí veria, že hlas povedal: ,Tvoje posolstvo predíde jeho príchod’.“ My tomu nielenže veríme, ale máme i nezvratný dôkaz.

Musíme si položiť vážnu otázku: Aká je skutočná pravda – čo povedal nadprirodzený hlas z neba a čo brat Branham opakoval s výnimočnou presnosťou, alebo to, čo bolo napísané v knihe, na vchodových dverách a pyramíde náhrobného kameňa a bolo následne rozšírené do celého sveta?

Čo platí?

1. To, čo Boh zasľúbil!

2. To, čo Pán povedal 11. júna 1933!

3. To, čo brat Branham potvrdil najmenej 16 krát!

1. To, čo Pán povedal 2. apríla 1962!

5. To, čo brat Branham potvrdil 3. decembra 1962!

6. To, čo Pán povedal 19. septembra 1976!

7. To, čo sa od roku 1966 po celom svete skutočne deje!

Výrok, že brat Branham bol predchodcom príchodu Krista, a že tým je vec uzavretá, je, jednoducho povedané, zavádzajúca a úmyselná lož. Na jeho „siedmich cestách okolo sveta“, ako ich nazýval, navštívil len dvanásť krajín a v deviatich z nich mal výhradne evanjelizačné bohoslužby. Po otvorení pečatí v marci 1963 bolo hlavnou vecou zaznamenať jeho učiteľské kázania na pásky, čím bol duchovný pokrm uskladnený, ako to Pán jemu – a taktiež mne – prikázal urobiť, práve tak, ako to povedal vo svojej kázni 1. apríla 1962 a práve tak, ako to bolo mne Pánom prikázané 2. apríla 1962. Až potom, keď odišiel domov do slávy, bolo Božské posolstvo vynesené do končín sveta a je podávané ako duchovný pokrm Božiemu ľudu na dobre pripravenom stole Pána.

Jasne vidíme, že nie brat Branham, ale posolstvo jemu zverené je predchodcom druhého príchodu Krista. Brat Branham naplnil svoju úlohu zasľúbeného proroka a priniesol posolstvo, skrze ktoré boli všetky veci v Cirkvi napravené. Od jeho odchodu prešlo 44 rokov a Pán stále neprišiel. Čisté biblické posolstvo však odvtedy napreduje a bude napredovať, až kým Ženích príde vziať Svoju Nevestu domov.

Brat Branham sa raz spýtal: „Čo je posolstvo?“ A okamžite dal odpoveď: „Posolstvo je: ,Späť k Slovu! Späť k učeniu apoštolov! Späť na začiatok!’“ Ktokoľvek v sebe nesie Kristovu pravdovravnosť, nebude nikdy uvádzať výmysly, ani tolerovať nejaké falšovanie. Preto k napísanému, zasľúbenému a zjavenému Slovu nesmie byť nič pridané. Všetko, čo brat Branham učil, je Biblické. Musí to byť len do Písma správne zaradené. Dosť často opakoval varovanie zo Zjavenia 22, že zo Slova nesmie nikto nič uberať ani nič k nemu pridávať.

Ešte nepochopiteľnejšie sú mnohé falošné učenia, ktoré prichádzajú z okolia tých, ktorí sa odvolávajú na brata Branhama. Nevedia bratia, ktorí sú pod falošných vplyvom, že sa vydávajú kliatbe, keď šíria úplne iné evanjelium (Galatským 1:6–9)? Ale posielanie mocného pôsobenia bludu je možné len tam, kde je pravda zamietnutá a Biblia je bez úcty doslova odložená bokom (2. Timoteovi 4 a iné).  Každé Biblické učenie je jasné, pravé a dáva zmysel, každé falošné učenie je absurdné a v protiklade k zdravému rozumu.

Pri tých, ktorí sú skutočne vyvolaní, sa teraz svetlo oddeľuje od temnoty (2. Korintským 6:14–18). Svätý Duch je Duch pravdy a vedie do Slova pravdy (ev. Jána 16:13). „...ale slovo Pánovo zostáva na veky. A to je to slovo, ktoré sa vám zvestovalo.“ (1. Petrova 1:25)

So všetkou zreteľnosťou musí byť povedané: tak ako svoju službu dokončil Ján Krstiteľ a všetci muži Boží, tak to bolo aj s bratom Branhamom. S pomocou Pána na sto percent vykonal všetko, čo patrilo k jeho povereniu. To, čo sa teraz deje s jeho osobou, je kult človeka. Sú živené falošné nádeje. Nepotrebujeme žiadne nové knihy o jeho živote, nepotrebujeme ani bratov, ktorí strihajú jeho obleky na malé kúsky a prinášajú ich do Poľska a inde, ani niekoho, kto tvrdí, že brat Branham sa vraj modlil nad celými kotúčmi látok, obrusov a posteľnej bielizne v novembri 1965. Je dosť čudné, že si na to nespomenul až do januára 2000, o viac ako 30 rokoch neskôr. Kúsky látky, ktoré z toho pochádzajú, boli prinesené na Haiti a hľa, bolo z toho veľké nadšenie! To všetko je dielo ducha klamu.

Kde stojí napísané, že po odchode Pavla boli rozdávané jeho zástery a vreckovky? Je to ten istý duch modlárstva, pre ktorý Boh musel opakovane Svoj ľud izraelský obžalovávať. Je to kult človeka a falošné učenia, akých doteraz nebolo. Nikdy by sme nevedeli, že Peter bol ženatý, ak by Pán neuzdravil jeho svokru od horúčky. Aký je rozdiel medzi všetkými vecami brata Branhama, z ktorých boli vyrobené relikvie, a relikviami, ktoré sú oslavované na všetkých pútnických miestach rímsko-katolíckej cirkvi? Čo majú tieto osobné veci spoločné s Božským posolstvom, s večným evanjeliom Ježiša Krista, ktoré je teraz zvestované na svedectvo všetkým národom? Absolútne nič! Je to modlárstvo.

Nemôžeme a nebudeme zachádzať do podrobností všetkých nebiblických učení, napríklad že Pán už prišiel, že sa zjaví sedem zvláštnych mužov, že musí prísť ôsmy posol, že Zjavenie 10 sa už naplnilo, alebo všetkými učeniami o parousii, hromoch atď. Avšak ešte raz musí byť jasne povedané: len ak existuje v Písme zasľúbenie, tak existuje aj naplnenie! Čokoľvek nie je v Písme, nie je biblické, a čo nie je pravda, je lož. Pravá viera pravých detí Božích je ukotvená v pravom Slove. Cirkev-Nevesta bude v dokonalej harmónii so Slovom, pretože je časťou Ženícha, v ktorom sa Slovo stalo telom. Nevesta musí byť spojená s Ženíchom, nie s priateľom Ženícha. Priateľ sa veľmi raduje hlasu Ženícha, ale Nevesta ho počuje (ev. Jána 3:29). Musí byť dosiahnuté spojenie Boha s nami a nás s Bohom (Zjavenie 19:7).

S bolesťou na duši musí byť povedané: najzavádzajúcejšie učenie prichádza z Jeffersonville: je to tvrdenie, že hlas siedmeho anjela v Zjavení 10:7 je hlas Boží. To viedlo ďalej k výroku, že každý musí počuť originálny hlas brata Branhama. Z toho dôvodu bola spoločnosť «Spoken Word Publications» (=vydavateľstvo hovoreného slova) premenovaná na «Voice of God Recordings» (=nahrávky Božieho hlasu).

Je to skutočne neuveriteľné: aj počas prekladu kázania do iného jazyka, musí byť pôvodný hlas taktiež počuteľný, pretože tvrdia, že to je priamy hlas Boží! Jedna skupina počúva preklady jedného brata, druhá skupina iného a ďalšia skupine zasa ďalšieho, vždy s hlasom brata Branhama v pozadí. Rôzne skupiny nemajú navzájom obecenstvo a pri počúvaní svojich prekladov prichádzajú k úplne odlišným záverom. Niekto by sa mohol pýtať, ako je to možné, keďže všetci predsa počúvajú „hlas Boží“.

Pavol by sa dnes znova pýtal: „Kto vás očaril?“ Ako inak je možné, že si títo bratia nevšimnú, že Zjavenie 10:7 vôbec nehovorí o hlase Božom, ale o hlase anjela siedmej trúby. Žiadny anjel na nebi ani posol Boží na zemi nemá právo zmeniť tajomstvo Božie v Zjavení 10:7 na tajomstvá. Bolo to poverenie brata Branhama, ako posla siedmeho cirkevného veku, zjaviť skrze učiteľskú službu všetky tajomstvá týkajúce sa rady Božej. Tajomstvo Božie bude dokonané počas hlasu anjela siedmej trúby. Amen!

Pod vedením Svätého Ducha sa apoštol Peter odvolával na „strašný“ deň Pána (Malachiáš 4:5) ako na „veľký a slávny“ deň Pána (Skutky apoštolov 2:20). Pavol spojil túto myšlienku s veľkým dňom pre Cirkev, a popísal ho ako slávny deň návratu Ježiša Krista: „...ktorý vás aj upevní a zachová až do konca, bezúhonných v deň nášho Pána Ježiša Krista.“(1.Korintským 1:8, 2. Korintským 1:4, Filipenským 1:6–11) Pavol volá na pravých veriacich: „...Držte sa pevne Slova života mne na chválu v deň Kristov, že som nebežal nadarmo ani nadarmo nepracoval.“(Filipenským 2:16 nem. preklad). Avšak tieto zmienky slávneho dňa Krista nezrušili dôležitosť „hrozného dňa Pána“, v ktorom zem zhorí (2. Petra 3:10). Ani brat Branham skrze svoju službu naplnenie Zjavenia 10 nezrušil. Znova a znova vidíme, aké dôležité je všetky veci správne usporiadať, obzvlášť biblické proroctvo, ktoré môže mať dvojitý zmysel a naplnenie. Potom neexistuje žiadne protirečenie, ale len harmónia.

Toto však rozpoznajú len vyvolení, pretože nemôžu byť zvedení, lebo veria len čo a ako hovorí Sväté Písmo – všetci ostatní budú aj tak veriť, čo chcú. Mám pred Bohom priamu zodpovednosť za Cirkev-Nevestu v tomto čase, ktorá musí byť čistou Nevestou Slova. Sväté Písmo nám hovorí presne, kde je napísaných sedem posolstiev pre sedem zborov, kde majú byť zaradení siedmi anjeli trúb, kde vykonajú svoju úlohu siedmi anjeli z nádobami hnevu Božieho atď.