Bratia, ktorí sa dostali pod falošný vplyv, a ktorí mali problém s mojim povolaním a poverením, sa pýtajú: „Prečo brat Branham tvoje meno verejne nezmienil?“ So zreteľom na biblické proroctvo sa nepýtam: „Prečo Pán Boh v Izaiášovi 40:3 nezmienil meno, ale len pripravovateľa cesty? Stačilo, že Pán povedal: „Hlas toho, ktorý volá na púšti...“

Aj v Malachiášovi 3 stojí len: „Hľa, posielam svojho posla a pripraví cestu pred Mojou tvárou.“ (podľa nem. prekladu) Meno posla nebolo zmienené.

Meno nebolo spomenuté ani v najdôležitejšom zasľúbení pre náš čas, totiž Malachiáš 4:5–6, ani v ev. Matúša 17:11 a ev. Marka 9:12. Pán Boh povedal len: „Hľa, Ja vám pošlem proroka Eliáša...“ Len si predstavte, že by tu stálo „...a jeho meno bude William M. Branham.“ Potom by všetci, dokonca i svetovo známi evanjelisti, boli nútení mu veriť. Boh však nikoho nenúti. Viera je priamy dar Boží, zjavenie, ktoré je spojené so zasľúbením a jeho naplnením. Ktokoľvek nechce alebo nemôže veriť, nebude veriť, ani keby niekto povstal z mŕtvych, presne tak, ako to povedal náš Pán (ev. Lukáša 16:29–31).

Predstavte si, že by miesto Písma v ev. Matúša 24:45–47 nehovorilo len o múdrom služobníkovi, ktorý bude rozdávať duchovný pokrm celému služobníctvu, ale aj jeho meno. Potom by mu každý musel veriť, dokonca i podvodníci. Keď sa ma Don Bablitz, ktorý mal na starosti zásielkové oddelenie v Edmontone v Kanade spýtal, či Biblia hovorí o mojej službe, ako hovorí o službe brata Branhama, tak som tú myšlienku rozhodne odmietol. Ale behom 24 hodín daroval Boh sám odpoveď. Ešte raz svedčím, že som počul všetko prenikajúci hlas Pána v nedeľu ráno, 19. septembra 1976 v Edmontone v Kanade, krátko po úsvite: „Môj služobník, na základe ev. Matúša 24:45–47 som ťa ustanovil k tomu, aby si rozdával pokrm.“ Nikdy predtým som na toto miesto Písma nemyslel, ani o ňom nekázal. Aj tak sú slová Pána pravdivé ako tie v ev. Jána 3:16. Čo povedal Pán, platí naveky: „Amen, amen vám hovorím, že ten, kto prijíma toho, koho by som poslal, Mňa prijíma; a kto Mňa prijíma, prijíma toho, ktorý Mňa poslal.“ (ev. Jána 13:20)

Povstalý Pán povedal apoštolom: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, tak i Ja posielam vás.“ (ev. Jána 20:21) Bolo to pokračovanie plánu Spasenia. Pavol, ktorého meno tiež nebolo oznámené, mal také poverenie ako súčasť plánu Spasenia. On dokonca vzal prorocké Slovo z Izaiáša 49:6 a z ev. Matúša 12:17–21, ktoré bolo dané ohľadom nášho Pána a Spasiteľa, a vztiahol ho aj na seba a iných apoštolov. „Lebo nám tak prikázal Pán, keď povedal: Položil som ťa za svetlo národom“ (Skutky apoštolov 13:47). Až do tohto dňa ešte stále nesieme to isté evanjelium Spasenia, ktoré sme počuli od Neho – ja to tak určite činím (1. Jána 1:5). V približne 150 krajinách, ktoré som navštívil, ho počulo z mojich úst niekoľko miliónov ľudí a mnohí chválili Pána.

Na začiatku najdôležitejšej kapitoly Starého Zákona stojí ohľadom plánu Spasenia nasledovné: „Kto uveril našej zvesti? A komu bolo zjavené rameno Pánovo?“ (Izaiáš 53:1) Len osobe, ktorá verí Bohom poslanému mužovi, bude zjavené rameno Pánovo.

Len múdre Panny, ktoré sú skutočne naplnené Svätým Duchom a sú Duchom vedené, poznávajú, čo bolo v ev. Matúša 24 zasľúbené a bratom Branhamom potvrdené, počas napĺňania ev. Matúša 25. Teraz zaznieva posledné posolstvo, posledné volanie – volanie k prebudeniu, pretože všetky panny pospali. Posledné volanie je súčasťou hlavnej témy: „Hľa, Ženích ide! Vyjdite mu v ústrety!“

„Ó, hlbino bohatstva a múdrosti a známosti Božej! Aké nevyspytateľné sú Jeho súdy a nevystihnuteľné Jeho cesty!“ (Rimanom 11:33) Žiadna ľudská bytosť nemôže nikdy Bohu povedať, čo alebo ako má robiť.

Najprv zasľúbenia dáva – potom ich napĺňa. Keď prišiel čas naplniť s izraelským ľudom zasľúbenie z 1. Mojžišovej 15:13, zjavil sa Pán Svojmu služobníkovi Mojžišovi. Keď toto obdobie skončilo, poveril Boh Svojho služobníka Jozuu. Keď svoju službu skončil Eliáš, pokračoval Elizeus. Tak to šlo ďalej a ďalej. Keď Ján Krstiteľ vykonal svoje poverenie, započala služba nášho Pána. Keď bolo dokonané dielo Vykúpenia, nastalo založenie novozákonnej Cirkvi. Peter, muž prvej hodiny, bol tiež uvedený do služby pre Pána. Potom prišlo zvláštne povolanie apoštola Pavla, až napokon apoštol Ján prijal záverečné zjavenie Ježiša Krista. Boli mu ukázané všetky veci, ktoré sa stanú až do konca času. On vskutku videl dokonca i nové nebesia a novú zem.

V štyroch evanjeliách nájdeme všetko, od narodenia nášho Vykupiteľa až po Jeho vystúpenie do nebies. Kniha Skutkov nám ukazuje, čo sa dialo v Cirkvi Ježiša Krista, čo bolo kázané, ako bol vykonávaný krst a akým spôsobom prežívali krst Duchom Svätým. Pavol v listoch písal o všetkom, či už sa to týkalo evanjelizačnej, učiteľskej alebo prorockej časti plánu Spasenia. Z milosti Božej som počas uplynulých 47 rokov po celom svete svoje poverenie z 2. apríla 1962 verne vykonával.

Bratia, ktorí sa dostali pod falošný vplyv, a ktorí mali problém s mojim povolaním a poverením, sa pýtajú: „Prečo brat Branham tvoje meno verejne nezmienil?“ So zreteľom na biblické proroctvo sa nepýtam: „Prečo Pán Boh v Izaiášovi 40:3 nezmienil meno, ale len pripravovateľa cesty? Stačilo, že Pán povedal: „Hlas toho, ktorý volá na púšti...“

Aj v Malachiášovi 3 stojí len: „Hľa, posielam svojho posla a pripraví cestu pred Mojou tvárou.“ (podľa nem. prekladu) Meno posla nebolo zmienené.

Meno nebolo spomenuté ani v najdôležitejšom zasľúbení pre náš čas, totiž Malachiáš 4:5–6, ani v ev. Matúša 17:11 a ev. Marka 9:12. Pán Boh povedal len: „Hľa, Ja vám pošlem proroka Eliáša...“ Len si predstavte, že by tu stálo „...a jeho meno bude William M. Branham.“ Potom by všetci, dokonca i svetovo známi evanjelisti, boli nútení mu veriť. Boh však nikoho nenúti. Viera je priamy dar Boží, zjavenie, ktoré je spojené so zasľúbením a jeho naplnením. Ktokoľvek nechce alebo nemôže veriť, nebude veriť, ani keby niekto povstal z mŕtvych, presne tak, ako to povedal náš Pán (ev. Lukáša 16:29–31).

Predstavte si, že by miesto Písma v ev. Matúša 24:45–47 nehovorilo len o múdrom služobníkovi, ktorý bude rozdávať duchovný pokrm celému služobníctvu, ale aj jeho meno. Potom by mu každý musel veriť, dokonca i podvodníci. Keď sa ma Don Bablitz, ktorý mal na starosti zásielkové oddelenie v Edmontone v Kanade spýtal, či Biblia hovorí o mojej službe, ako hovorí o službe brata Branhama, tak som tú myšlienku rozhodne odmietol. Ale behom 24 hodín daroval Boh sám odpoveď. Ešte raz svedčím, že som počul všetko prenikajúci hlas Pána v nedeľu ráno, 19. septembra 1976 v Edmontone v Kanade, krátko po úsvite: „Môj služobník, na základe ev. Matúša 24:45–47 som ťa ustanovil k tomu, aby si rozdával pokrm.“ Nikdy predtým som na toto miesto Písma nemyslel, ani o ňom nekázal. Aj tak sú slová Pána pravdivé ako tie v ev. Jána 3:16. Čo povedal Pán, platí naveky: „Amen, amen vám hovorím, že ten, kto prijíma toho, koho by som poslal, Mňa prijíma; a kto Mňa prijíma, prijíma toho, ktorý Mňa poslal.“ (ev. Jána 13:20)

Povstalý Pán povedal apoštolom: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, tak i Ja posielam vás.“ (ev. Jána 20:21) Bolo to pokračovanie plánu Spasenia. Pavol, ktorého meno tiež nebolo oznámené, mal také poverenie ako súčasť plánu Spasenia. On dokonca vzal prorocké Slovo z Izaiáša 49:6 a z ev. Matúša 12:17–21, ktoré bolo dané ohľadom nášho Pána a Spasiteľa, a vztiahol ho aj na seba a iných apoštolov. „Lebo nám tak prikázal Pán, keď povedal: Položil som ťa za svetlo národom“ (Skutky apoštolov 13:47). Až do tohto dňa ešte stále nesieme to isté evanjelium Spasenia, ktoré sme počuli od Neho – ja to tak určite činím (1. Jána 1:5). V približne 150 krajinách, ktoré som navštívil, ho počulo z mojich úst niekoľko miliónov ľudí a mnohí chválili Pána.

Na začiatku najdôležitejšej kapitoly Starého Zákona stojí ohľadom plánu Spasenia nasledovné: „Kto uveril našej zvesti? A komu bolo zjavené rameno Pánovo?“ (Izaiáš 53:1) Len osobe, ktorá verí Bohom poslanému mužovi, bude zjavené rameno Pánovo.

Len múdre Panny, ktoré sú skutočne naplnené Svätým Duchom a sú Duchom vedené, poznávajú, čo bolo v ev. Matúša 24 zasľúbené a bratom Branhamom potvrdené, počas napĺňania ev. Matúša 25. Teraz zaznieva posledné posolstvo, posledné volanie – volanie k prebudeniu, pretože všetky panny pospali. Posledné volanie je súčasťou hlavnej témy: „Hľa, Ženích ide! Vyjdite mu v ústrety!“

„Ó, hlbino bohatstva a múdrosti a známosti Božej! Aké nevyspytateľné sú Jeho súdy a nevystihnuteľné Jeho cesty!“ (Rimanom 11:33) Žiadna ľudská bytosť nemôže nikdy Bohu povedať, čo alebo ako má robiť.

Najprv zasľúbenia dáva – potom ich napĺňa. Keď prišiel čas naplniť s izraelským ľudom zasľúbenie z 1. Mojžišovej 15:13, zjavil sa Pán Svojmu služobníkovi Mojžišovi. Keď toto obdobie skončilo, poveril Boh Svojho služobníka Jozuu. Keď svoju službu skončil Eliáš, pokračoval Elizeus. Tak to šlo ďalej a ďalej. Keď Ján Krstiteľ vykonal svoje poverenie, započala služba nášho Pána. Keď bolo dokonané dielo Vykúpenia, nastalo založenie novozákonnej Cirkvi. Peter, muž prvej hodiny, bol tiež uvedený do služby pre Pána. Potom prišlo zvláštne povolanie apoštola Pavla, až napokon apoštol Ján prijal záverečné zjavenie Ježiša Krista. Boli mu ukázané všetky veci, ktoré sa stanú až do konca času. On vskutku videl dokonca i nové nebesia a novú zem.

V štyroch evanjeliách nájdeme všetko, od narodenia nášho Vykupiteľa až po Jeho vystúpenie do nebies. Kniha Skutkov nám ukazuje, čo sa dialo v Cirkvi Ježiša Krista, čo bolo kázané, ako bol vykonávaný krst a akým spôsobom prežívali krst Duchom Svätým. Pavol v listoch písal o všetkom, či už sa to týkalo evanjelizačnej, učiteľskej alebo prorockej časti plánu Spasenia. Z milosti Božej som počas uplynulých 47 rokov po celom svete svoje poverenie z 2. apríla 1962 verne vykonával.