Obežník December 2009

Pôvodne som zamýšľal navštíviť Jeffersonville po naplánovaných zhromaždeniach v Atlante v USA, druhý septembrový víkend 2009. Dúfal som vo viditeľný výsledok pre Cirkev Ježiša Krista. Preto som chcel vyjasniť niektoré body, ktoré viedli k zlým porozumeniam a rozdeleniam po celom svete.

Avšak krátko pred mojím odletom som bol emailom z Jeffersonville informovaný, že obaja bratia, Billy Paul a Joseph Branham, nebudú počas týchto dní k dispozícii. Takto sa návšteva stala pre mňa zbytočná, aj keď ma brat Collins pozval.

Dvaja bratia, ktorí ma sprevádzali na ceste, sa nenechali odradiť a odcestovali z Atlanty do Jeffersonville. Tak ako aj iní v posledných rokoch, aj oni chceli vidieť miesto, kde mal brat Branham svoj domovský zbor. Čakalo na nich niekoľko prekvapení, príjemných i nepríjemných.

Najpríjemnejšie bolo, že mohli hovoriť s bratom Fredom Sothmanom napriek jeho vysokému veku. Keď počul, že prichádzajú z Krefeldu, okamžite súhlasil so stretnutím. Bez požiadania otvorene dosvedčil, že 3. decembra 1962 sedel pri rovnakom stole počas môjho rozhovoru s bratom Branhamom. Dokonca si celkom dobre pamätal podrobnosti, ktoré brat Branham zmienil ohľadom uskladnenia pokrmu a jeho rozdávania.

Taktiež dosvedčil, že počul brata Branhama povedať: „Brat Frank, počkaj s rozdávaním pokrmu, kým neobdržíš zvyšok.“ Pre našich bratov to bolo potvrdenie môjho svedectva.

Brat Sothman bratom ďalej povedal, že bol dokonca prítomný pri rozhovore, ktorý som mal s bratom Branhamom v Dallase v Texase v USA v júni 1958. Potvrdil, že počul slová brata Branhama: „Brat Frank, ty sa vrátiš s týmto posolstvom do Nemecka.“ Na našich bratov to urobilo veľký dojem. Veď som emigroval do Kanady a nemal som v úmysle vrátiť sa do Nemecka.

Moje svedectvo o rozhovore s bratom Branhamom zverejnil Albert Götz v apríli 1963 spolu s fotografiou na prvej strane nemeckého vydania časopisu «Voice of Healing» ktorý vydalo vydavateľstvo «Mehr Licht». Nepotrebujem sa obhajovať, povolania sú výhradne v Božej zodpovednosti. A ktokoľvek nemôže veriť Bohu, nie je ani povolaný, ani biblicky veriaci,a vonkoncom nie vyvolený. Čo Boh povedal, zostáva platné na celú večnosť: „Moja rada stojí, a činím všetko, čo sa Mi len ľúbi,“  (Izaiáš 46:10b)