„Lebo povážte Toho, ktorý strpel od hriešnikov také sebe protirečenie, aby ste umdlievajúc neustali vo svojich dušiach.“ (Židom 12:3)

Od roku 1949 uplynulo dvakrát 30 rokov. Od chvíle, keď som učinil moje plné prežitie Spásy v zhromaždení na Bachstrasse v Hamburgu na letnice 1949, vo mne horel oheň krstu Ducha Svätého a Božia láska, ktorá bola vyliata do mojej duše skrze Svätého Ducha, ma tiež nútila konať podľa Slova nášho Pána: „Budete moji svedkovia...“ Odvtedy som mal výsadu nepretržite slúžiť môjmu Spasiteľovi. V roku 1959 som začal prekladať kázania brata Branhama, aj keď som mal ešte stále zamestnanie a služba Pánu vyžadovala väčšinu môjho času. Rok 1964 bol rokom, keď som vykonal moju prvú misijnú cestu do Indie a na ceste späť som využil príležitosť navštíviť Izrael. Od roku 1968 som pravidelne navštevoval aj východoeurópske krajiny, vrátane Sovietskeho zväzu a do roku 1979 som kázal v 86 krajinách.

Počas požehnaných rokov 1970-1980 sme boli schopní kúpiť pozemok o rozlohe 10.000 štvorcových metrov, na ktorom sme následne vybudovali lokálnu modlitebňu a dve misijné budovy, v ktorých boli kancelárie a miestnosti pre hostí. V rokoch 1968–1978 vysielalo rádio Luxemburg týždenné 20-minútové kázania, ktoré zasiahli nemecky hovoriacich bratov a sestry vo východnej i západnej Európe. V roku 1976 sa na našej medzinárodnej konferencii zúčastnili kazatelia z 33 krajín.

V roku 1979 som sa vskutku mohol ohliadnuť späť na bohato požehnané obdobie 30 rokov. Potom sa však zmobilizovali mocnosti pekla, aby zničili mňa, lokálny zbor i celosvetové misijné dielo. Pre niektoré nešťastné duše to bol osudný rok s následkami pre večnosť.

Na čo som nemyslel bolo to, čo Pán povedal v ev. Matúša 16 po slovách: „...Ja vzbudujem Svoju Cirkev...“, totiž, „...nepremôžu ju ani brány ríše smrti.“

Teraz, keď Pán znova buduje Svoju Cirkev na pôvodných základoch, ako to povedal Pavol: „...vybudovaní na základe apoštolov a prorokov...“, nepriateľovi by sa nič iné nepáčilo viac, ako ju úplne zničiť. Avšak premôcť Cirkev sa mu nikdy nepodarilo a ani sa nepodarí. Toto je úplne posledné časové obdobie, keď bude satan stáť priamo pred ženou – Cirkvou – ktorá porodí chlapca – tých, ktorí premohli – ktorý je vzatý k Bohu vo Vytrhnutí (Zjavenie 12). Ježiš je a vždy bude Víťaz a všetci praví synovia a dcéry Božie premôžu žalobníka bratov a prežijú najväčšie zasľúbenie (Zjavenie 3:20)tak „...aby ste tam, kde som Ja, aj vy boli.“ (ev. Jána 14:1–3 a iné)

Pokiaľ sa jedná o posledných 30 rokov, hľadím priamo na Vykupiteľa. Onzapočal ako tridsaťročný (ev. Lukáša 3:23) vykonávať Svoje poverenie podľa plánu Spasenia. Bol nespravodlivo označený ako narodený v smilstve.

Bolo skutočne potrebné, mohol by sa niekto pýtať, že Mária bola zasnúbená, a tak spôsobiť podozrenie, že sa niečo stalo? A najhoršie bolo, že niektorí si mysleli, že bol Jozefov, a iní zasa verili, že bol rímskeho legionára.

Len praví veriaci vedeli a vedia, kto On bol a je: „Ty si Kristus, Syn živého Boha!“ Vskutku, „...telo a krv ti toho nezjavili, ale môj Otec, ktorý je v nebesiach.“ (ev. Matúša 16:16) Všetky veci, ktoré pochádzajú a prichádzajú od Boha, sú založené na zjavení.

Ale v momente, keď sa zákonníci stali zlomyselnými a povedali Pánovi: „My sme sa nezrodili zo smilstva...“, odpovedal: „...Vy ste z otca diabla...“  (ev. Jána 8:41+44) Nie je nič potupnejšieho ako obvinenie muža Božieho, že bol narodený alebo žije v cudzoložstve. To činia len farizejovia a zákonníci, ktorých otcom je diabol. Dávid mohol byť obvinený z cudzoložstva, ale nie Abrahám, Mojžiš alebo ja.

Bolí to, byť na celom svete ohováraný tým najhorším spôsobom a byť označený ako „zvodca“, ktorý stratil svoje povolanie. Odkedy Boh odvoláva svoje povolanie? Ale myslím na to, že teraz sa musí služobníkovi stať tak, ako sa stalo jeho Pánovi vtedy: „A bolo mnoho vravy o Ňom v zástupoch, a jedni hovorili, že je dobrý, a druhí hovorili: Nie, ale zvádza zástup.“ (ev. Jána 7:12) Keď sa so sluhom jedná tak, ako jednali s jeho Pánom, tak by s tým mal byť spokojný, dokonca aj ak ho nazývajú „Belzebub“ a jeho nepriatelia sú z jeho vlastného domu (ev. Matúša 10:21–42). Všetko, čo Pán povedal, sa musí naplniť. Tak ako Vykupiteľ, boli aj apoštolovia a proroci satanovým cieľom. Teraz to nemôže byť iné, preto je to dobré znamenie. Tým, ktorých Pán poslal ako Svojich služobníkov, povedal Pán nasledovné: „Pamätajte na slovo, ktoré som vám povedal, že sluha nie je väčší ako jeho pán. Ak Mňa prenasledovali, budú aj vás prenasledovať. Ak Moje slovo zachovali, zachovajú aj vaše.“ (ev. Jána 15:20) Pavol to tiež prežil: „Cez slávu i pohanu, cez zlú i dobrú povesť; ako bludári, a predsa pravdiví...“ (2. Korintským 6:8)

V 2. Korintským 11 sa Pavol obával, aby had zlomyseľne nezviedol veriacich tak, ako to učinil s Evou. Až dodnes budú určití ľudia počúvať slová ženy, ktorá bola zvedená nepriateľom, a z ktorej úst vystupujú len skreslené podania každého miesta Písma a citátov (1. Timoteovi 2:11–14). Iní rozpoznajú, že Božie Slovo je v ústach sluhu Božieho pravdou (1. Kráľovská 17:24).

Prenechávam všetky veci Tomu, ktorý súdi spravodlivo, a mám len jednu túžbu, a to niesť Božské posolstvo plného evanjelia až do môjho posledného dychu. To bolo mojim životom posledných 60 rokov, a tak to bude, až kým sa pripravená Nevesta stretne s Ženíchom.

V januári 1981, keď som bol vzatý mimo svojho tela a prežil Vytrhnutie, som videl veľký zástup, ktorý bude vzatý – všetci boli mladí a oblečení v bielom. Všetkých tým, ktorí neboli spojení len s prorokom, ale pre celú večnosť spojení s Bohom, sa to všetko vyplatí. Cieľ je blízko. Maranatha!

Sme vďační za Slovo proroctva, ktoré svieti ako jasné svetlo na tmavom mieste (2. Petrova 1:19). Nikto nepozná deň ani hodinu, ale znamenia času hovoria jasnou rečou. Nech nám náš verný Pán otvorí porozumenie a udelí plnú milosť pre prípravu na blížiaci sa Návrat Ježiša Krista, nášho Pána.

„a práve preto dôverujem, že Ten, ktorý započal vo vás dobré dielo, Ho aj dokoná a zachová až do dňa Ježiša Krista....“ (Filipenským 1:6).

„Lebo povážte Toho, ktorý strpel od hriešnikov také sebe protirečenie, aby ste umdlievajúc neustali vo svojich dušiach.“ (Židom 12:3)

Od roku 1949 uplynulo dvakrát 30 rokov. Od chvíle, keď som učinil moje plné prežitie Spásy v zhromaždení na Bachstrasse v Hamburgu na letnice 1949, vo mne horel oheň krstu Ducha Svätého a Božia láska, ktorá bola vyliata do mojej duše skrze Svätého Ducha, ma tiež nútila konať podľa Slova nášho Pána: „Budete moji svedkovia...“ Odvtedy som mal výsadu nepretržite slúžiť môjmu Spasiteľovi. V roku 1959 som začal prekladať kázania brata Branhama, aj keď som mal ešte stále zamestnanie a služba Pánu vyžadovala väčšinu môjho času. Rok 1964 bol rokom, keď som vykonal moju prvú misijnú cestu do Indie a na ceste späť som využil príležitosť navštíviť Izrael. Od roku 1968 som pravidelne navštevoval aj východoeurópske krajiny, vrátane Sovietskeho zväzu a do roku 1979 som kázal v 86 krajinách.

Počas požehnaných rokov 1970-1980 sme boli schopní kúpiť pozemok o rozlohe 10.000 štvorcových metrov, na ktorom sme následne vybudovali lokálnu modlitebňu a dve misijné budovy, v ktorých boli kancelárie a miestnosti pre hostí. V rokoch 1968–1978 vysielalo rádio Luxemburg týždenné 20-minútové kázania, ktoré zasiahli nemecky hovoriacich bratov a sestry vo východnej i západnej Európe. V roku 1976 sa na našej medzinárodnej konferencii zúčastnili kazatelia z 33 krajín.

V roku 1979 som sa vskutku mohol ohliadnuť späť na bohato požehnané obdobie 30 rokov. Potom sa však zmobilizovali mocnosti pekla, aby zničili mňa, lokálny zbor i celosvetové misijné dielo. Pre niektoré nešťastné duše to bol osudný rok s následkami pre večnosť.

Na čo som nemyslel bolo to, čo Pán povedal v ev. Matúša 16 po slovách: „...Ja vzbudujem Svoju Cirkev...“, totiž, „...nepremôžu ju ani brány ríše smrti.“

Teraz, keď Pán znova buduje Svoju Cirkev na pôvodných základoch, ako to povedal Pavol: „...vybudovaní na základe apoštolov a prorokov...“, nepriateľovi by sa nič iné nepáčilo viac, ako ju úplne zničiť. Avšak premôcť Cirkev sa mu nikdy nepodarilo a ani sa nepodarí. Toto je úplne posledné časové obdobie, keď bude satan stáť priamo pred ženou – Cirkvou – ktorá porodí chlapca – tých, ktorí premohli – ktorý je vzatý k Bohu vo Vytrhnutí (Zjavenie 12). Ježiš je a vždy bude Víťaz a všetci praví synovia a dcéry Božie premôžu žalobníka bratov a prežijú najväčšie zasľúbenie (Zjavenie 3:20) tak „...aby ste tam, kde som Ja, aj vy boli.“ (ev. Jána 14:1–3 a iné)

Pokiaľ sa jedná o posledných 30 rokov, hľadím priamo na Vykupiteľa. On započal ako tridsaťročný (ev. Lukáša 3:23) vykonávať Svoje poverenie podľa plánu Spasenia. Bol nespravodlivo označený ako narodený v smilstve.

Bolo skutočne potrebné, mohol by sa niekto pýtať, že Mária bola zasnúbená, a tak spôsobiť podozrenie, že sa niečo stalo? A najhoršie bolo, že niektorí si mysleli, že bol Jozefov, a iní zasa verili, že bol rímskeho legionára.

Len praví veriaci vedeli a vedia, kto On bol a je: „Ty si Kristus, Syn živého Boha!“ Vskutku, „...telo a krv ti toho nezjavili, ale môj Otec, ktorý je v nebesiach.“ (ev. Matúša 16:16) Všetky veci, ktoré pochádzajú a prichádzajú od Boha, sú založené na zjavení.

Ale v momente, keď sa zákonníci stali zlomyselnými a povedali Pánovi: „My sme sa nezrodili zo smilstva...“, odpovedal: „...Vy ste z otca diabla...“ (ev. Jána 8:41+44) Nie je nič potupnejšieho ako obvinenie muža Božieho, že bol narodený alebo žije v cudzoložstve. To činia len farizejovia a zákonníci, ktorých otcom je diabol. Dávid mohol byť obvinený z cudzoložstva, ale nie Abrahám, Mojžiš alebo ja.

Bolí to, byť na celom svete ohováraný tým najhorším spôsobom a byť označený ako „zvodca“, ktorý stratil svoje povolanie. Odkedy Boh odvoláva svoje povolanie? Ale myslím na to, že teraz sa musí služobníkovi stať tak, ako sa stalo jeho Pánovi vtedy: „A bolo mnoho vravy o Ňom v zástupoch, a jedni hovorili, že je dobrý, a druhí hovorili: Nie, ale zvádza zástup.“ (ev. Jána 7:12) Keď sa so sluhom jedná tak, ako jednali s jeho Pánom, tak by s tým mal byť spokojný, dokonca aj ak ho nazývajú „Belzebub“ a jeho nepriatelia sú z jeho vlastného domu (ev. Matúša 10:21–42). Všetko, čo Pán povedal, sa musí naplniť. Tak ako Vykupiteľ, boli aj apoštolovia a proroci satanovým cieľom. Teraz to nemôže byť iné, preto je to dobré znamenie. Tým, ktorých Pán poslal ako Svojich služobníkov, povedal Pán nasledovné: „Pamätajte na slovo, ktoré som vám povedal, že sluha nie je väčší ako jeho pán. Ak Mňa prenasledovali, budú aj vás prenasledovať. Ak Moje slovo zachovali, zachovajú aj vaše.“ (ev. Jána 15:20) Pavol to tiež prežil: „Cez slávu i pohanu, cez zlú i dobrú povesť; ako bludári, a predsa pravdiví...“ (2. Korintským 6:8)

V 2. Korintským 11 sa Pavol obával, aby had zlomyseľne nezviedol veriacich tak, ako to učinil s Evou. Až dodnes budú určití ľudia počúvať slová ženy, ktorá bola zvedená nepriateľom, a z ktorej úst vystupujú len skreslené podania každého miesta Písma a citátov (1. Timoteovi 2:11–14). Iní rozpoznajú, že Božie Slovo je v ústach sluhu Božieho pravdou (1. Kráľovská 17:24).

Prenechávam všetky veci Tomu, ktorý súdi spravodlivo, a mám len jednu túžbu, a to niesť Božské posolstvo plného evanjelia až do môjho posledného dychu. To bolo mojim životom posledných 60 rokov, a tak to bude, až kým sa pripravená Nevesta stretne s Ženíchom.

V januári 1981, keď som bol vzatý mimo svojho tela a prežil Vytrhnutie, som videl veľký zástup, ktorý bude vzatý – všetci boli mladí a oblečení v bielom. Všetkých tým, ktorí neboli spojení len s prorokom, ale pre celú večnosť spojení s Bohom, sa to všetko vyplatí. Cieľ je blízko. Maranatha!

Sme vďační za Slovo proroctva, ktoré svieti ako jasné svetlo na tmavom mieste (2. Petrova 1:19). Nikto nepozná deň ani hodinu, ale znamenia času hovoria jasnou rečou. Nech nám náš verný Pán otvorí porozumenie a udelí plnú milosť pre prípravu na blížiaci sa Návrat Ježiša Krista, nášho Pána.

„a práve preto dôverujem, že Ten, ktorý započal vo vás dobré dielo, Ho aj dokoná a zachová až do dňa Ježiša Krista....“ (Filipenským 1:6).