Pokračujeme v cykle, v ktorom vám chceme priblížiť Desatoro prikázaní. Opäť je tu so mnou misionár Ewald Frank a dnes sa budeme rozprávať o druhom prikázaní.

Druhé prikázanie znie:

„Neučiníš si nijakej podoby tých vecí, ktoré sú hore na nebi, ani tých, ktoré sú dole na zemi, ani tých, ktoré sú vo vodách pod zemou.“

Môžete nám zo svojho pohľadu vysvetliť, čo je toto prikázanie?

Na to by som veľmi rád odpovedal. Ale nechcel by som povedať môj názor, ale to, čo k tejto téme hovorí Sväté Písmo. Ak sa jedná o Boha, Božie Slovo a biblické témy, tak nie je na mieste otázka: Čo by som k tomu chcel povedať ja, alebo ktokoľvek iný?, ale: Čo k tomu hovorí Boh vo svojom Slove? najprv musíme my pochopiť, že prikázania Božie sú nariadenia s mimoriadnym významom – a ak sú tu v druhom prikázaní z úst Boha Pána vyslovené slová: „Neučiníš si rytiny nijakej podoby vecí, ktoré sú na nebi hore, ani tých, ktoré sú na zemi dole, ani tých, ktoré sú vo vodách pod zemou…“ atď, potom to Boh skutočne v celej vážnosti myslí tak, ako to povedal. Boh sa totiž zjavuje rôznym spôsobom, ale my nikdy nesmieme zhotoviť obraz Boha, pretože Boh je podľa svojej bytosti Duch a napĺňa celý vesmír.

Na základe tohto prikázania mi napadá, že vlastne nie je správne, ak ľudia uctievajú sošky, alebo obrázky. Je to tak?

Nuž, čo robia ľudia je jedna vec, čo žiada Boh je však úplne iná. Ľudia sa očividne postavili nad Slovo, prestúpili prikázania a činili, čo Boh vo Svojom Slove výslovne zakázal. Chcel by som k tejto otázke čítať odpoveď z 5. verša 2. Mojžišovej 20:

„Nebudeš sa im klaňať ani im nebudeš slúžiť, lebo ja Pán, tvoj Boh, som silný Boh žiarlivý…“

Takže ten, kto zhotovuje obrazy Boha, Krista, svätých, alebo čokoľvek iného majú predstavovať, klania sa im a vzdáva im úctu, prestupe druhé prikázanie, čo je pred Bohom ohavnosťou a každý sa z toho bude zodpovedať.

A čo hovoríte na stavbu kostolov?

Nuž, táto otázka je veľmi dôležitá a práve tak i odpoveď. Ako je to s  kostolmi? Aj v tom máme za náš absolut Sväté Písmo. V ev. Matúša 16:16–18 náš Pán hovorí: „…a na tej skale zbudujem Svoju Cirkev, a nepremôžu jej ani brány ríše smrti…“ Nuž, vieme, že sú mnohé organizované cirkvi a konfesie – dohromady máme v dnes 324 rôznych protestantských cirkví, máme rímskokatolícku cirkev a iné. Otázkou je, či sme pripravení vrátiť sa späť k Bohu a Jeho Slovu a rozoznávať medzi organizovanou cirkvou, ktorá je do života povolaná ľudmi a v ktorej sa dejú veci, ktoré sú nebiblické a medzi Cirkvou Ježiša Krista, ktorá je založená na Božom Slove.

2. Mojžišova 20:5b-6 znie takto:

„…ktorý navštevujem neprávosť otcov na synoch do tretieho i štvrtého pokolenia tých, ktorí ma nenávidia, a činím milosť tisícim tým, ktorí ma milujú a ostríhajú moje prikázania.“

Ako by Ste to vysvetlili?

Nuž, tým dotyčným, ktorí prestupujú druhé prikázanie, vlastne vo Svojom Slove odpovedá Boh sám. Hovorí, čo nesmie byť konané a potom hovorí, že ak to niekto koná, tak sú to tí, ktorí Boha nenávidia. Nenávisť voči Bohu spočíva v tom, že sa niekto postaví nad Jeho prikázanie a nečiní, čo On povedal a činí veci v protiklade k Jeho vôli – činí to, čo On zakázal. A preto On hriech tých, ktorí sa zadlžia v druhom prikázaní a prestupujú ho a zhotovujú a uctievajú sošky, obrazy atď. – u týchto ľudí Boh tento hriech, o ktorom je tu reč, navštívi dokonca až do 3. a 4. pokolenia. Na druhej strane je v 6. verši napísané: „…a činím milosť tisícim tým, ktorí ma milujú a ostríhajú Moje prikázania.“ Keby ľudia vedeli, aké dôležité je dodržiavať Božie prikázania a nie len o tom hovoriť, tak by Sväté Písmo čítali ešte raz, aby vedeli, čo Boh skutočne povedal. Mnohí kresťania – tzv. kresťania – i v týchto dňoch používajú pojem „prikázania Božie“, ale vôbec nemyslia na to prečítať si, čo je v týchto prikázaniach napísané.

Myslím, že by nebolo zlé napísať si do povedomia pokoru aj hrdosť. Vedieť, že ak bude naša túžba po dobre väčšia ako túžba po zle, bude sa nám žiť oveľa lepšie.

Pokračujeme v cykle, v ktorom vám chceme priblížiť Desatoro prikázaní. Opäť je tu so mnou misionár Ewald Frank a dnes sa budeme rozprávať o druhom prikázaní.

Druhé prikázanie znie:

„Neučiníš si nijakej podoby tých vecí, ktoré sú hore na nebi, ani tých, ktoré sú dole na zemi, ani tých, ktoré sú vo vodách pod zemou.“

Môžete nám zo svojho pohľadu vysvetliť, čo je toto prikázanie?

Na to by som veľmi rád odpovedal. Ale nechcel by som povedať môj názor, ale to, čo k tejto téme hovorí Sväté Písmo. Ak sa jedná o Boha, Božie Slovo a biblické témy, tak nie je na mieste otázka: Čo by som k tomu chcel povedať ja, alebo ktokoľvek iný?, ale: Čo k tomu hovorí Boh vo svojom Slove? najprv musíme my pochopiť, že prikázania Božie sú nariadenia s mimoriadnym významom – a ak sú tu v druhom prikázaní z úst Boha Pána vyslovené slová: „Neučiníš si rytiny nijakej podoby vecí, ktoré sú na nebi hore, ani tých, ktoré sú na zemi dole, ani tých, ktoré sú vo vodách pod zemou…“ atď, potom to Boh skutočne v celej vážnosti myslí tak, ako to povedal. Boh sa totiž zjavuje rôznym spôsobom, ale my nikdy nesmieme zhotoviť obraz Boha, pretože Boh je podľa svojej bytosti Duch a napĺňa celý vesmír.

Na základe tohto prikázania mi napadá, že vlastne nie je správne, ak ľudia uctievajú sošky, alebo obrázky. Je to tak?

Nuž, čo robia ľudia je jedna vec, čo žiada Boh je však úplne iná. Ľudia sa očividne postavili nad Slovo, prestúpili prikázania a činili, čo Boh vo Svojom Slove výslovne zakázal. Chcel by som k tejto otázke čítať odpoveď z 5. verša 2. Mojžišovej 20:

„Nebudeš sa im klaňať ani im nebudeš slúžiť, lebo ja Pán, tvoj Boh, som silný Boh žiarlivý…“

Takže ten, kto zhotovuje obrazy Boha, Krista, svätých, alebo čokoľvek iného majú predstavovať, klania sa im a vzdáva im úctu, prestupe druhé prikázanie, čo je pred Bohom ohavnosťou a každý sa z toho bude zodpovedať.

A čo hovoríte na stavbu kostolov?

Nuž, táto otázka je veľmi dôležitá a práve tak i odpoveď. Ako je to s  kostolmi? Aj v tom máme za náš absolut Sväté Písmo. V ev. Matúša 16:16–18 náš Pán hovorí: „…a na tej skale zbudujem Svoju Cirkev, a nepremôžu jej ani brány ríše smrti…“ Nuž, vieme, že sú mnohé organizované cirkvi a konfesie – dohromady máme v dnes 324 rôznych protestantských cirkví, máme rímskokatolícku cirkev a iné. Otázkou je, či sme pripravení vrátiť sa späť k Bohu a Jeho Slovu a rozoznávať medzi organizovanou cirkvou, ktorá je do života povolaná ľudmi a v ktorej sa dejú veci, ktoré sú nebiblické a medzi Cirkvou Ježiša Krista, ktorá je založená na Božom Slove.

1. Mojžišova 20:5b-6 znie takto:

„…ktorý navštevujem neprávosť otcov na synoch do tretieho i štvrtého pokolenia tých, ktorí ma nenávidia, a činím milosť tisícim tým, ktorí ma milujú a ostríhajú moje prikázania.“

Ako by Ste to vysvetlili?

Nuž, tým dotyčným, ktorí prestupujú druhé prikázanie, vlastne vo Svojom Slove odpovedá Boh sám. Hovorí, čo nesmie byť konané a potom hovorí, že ak to niekto koná, tak sú to tí, ktorí Boha nenávidia. Nenávisť voči Bohu spočíva v tom, že sa niekto postaví nad Jeho prikázanie a nečiní, čo On povedal a činí veci v protiklade k Jeho vôli – činí to, čo On zakázal. A preto On hriech tých, ktorí sa zadlžia v druhom prikázaní a prestupujú ho a zhotovujú a uctievajú sošky, obrazy atď. – u týchto ľudí Boh tento hriech, o ktorom je tu reč, navštívi dokonca až do 3. a 4. pokolenia. Na druhej strane je v 6. verši napísané: „…a činím milosť tisícim tým, ktorí ma milujú a ostríhajú Moje prikázania.“ Keby ľudia vedeli, aké dôležité je dodržiavať Božie prikázania a nie len o tom hovoriť, tak by Sväté Písmo čítali ešte raz, aby vedeli, čo Boh skutočne povedal. Mnohí kresťania – tzv. kresťania – i v týchto dňoch používajú pojem „prikázania Božie“, ale vôbec nemyslia na to prečítať si, čo je v týchto prikázaniach napísané.

Myslím, že by nebolo zlé napísať si do povedomia pokoru aj hrdosť. Vedieť, že ak bude naša túžba po dobre väčšia ako túžba po zle, bude sa nám žiť oveľa lepšie.