Pred nami je ďalšie stretnutie s misionárom, pánom Ewaldom Frankom, v cykle, v ktorom vám chceme priblížiť Desatoro prikázaní a dnes sa zastavíme pri treťom prikázaní: Nevezmeš mena Pána, svojho Boha, nadarmo. Lebo Pán nenechá bez pomsty toho, kto by vzal Jeho meno nadarmo. Tak ako si poradíme s týmto prikázaním?

To je veľmi dôležitá otázka. Máme do činenia s Pánovým prikázaním i s Ním samotným. On sa zjavil, oznámil Svoju radu a zjavil svoje Sväté meno. A toto meno Pána, ktoré je Sväté, nesmie byť nikým zbytočne používané. Chcel by som k tomu čítať z 2. Mojžišovej 6:2-3:

„A ďalej hovoril Bôh Mojžišovi a riekol mu: Ja som Pán! Ukázal som sa Abrahámovi, Izákovi a Jakobovi pod menom Silný Bôh všemohúci, ale Svojím menom Pán som im nebol známy.“

Kde je v našich Bibliách napísané Boh Pán, tam je v hebrejskom jazyku slovo Elohim Jahve. To je meno zmluvy nášho Boha v Starom zákone. Všetci, ktorí s Bohom hovorili, Ho museli týmto menom osloviť a v tomto mene s Ním hovoriť a toto meno nesmelo byť používané nijak inak, len správnym spôsobom a síce voči Bohu Pánu. A preto je napísané, to meno Pána, svojho Boha nemáš zneužívať, lebo Pán nenechá toho bez trestu toho, kto Jeho meno zneužíva. Aby som to skrátil, meno Boha Pána smie byť používané len v spojení s Ním. Priamo v 2. Mojžišovej 20:24b je písané:

„Na každom mieste, na ktorom dám sláviť pamiatku Svojho mena, prídem k tebe a požehnám ťa.“

Pri našom poslednom stretnutí ste sľúbili, že práve pri treťom prikázaní sa vrátime k problematike stavieb kostolov. Myslím, že teraz je na to čas.

Táto otázka je prirodzene veľmi ťažká, a aj v tejto veci sa musíme vrátiť späť na počiatok a jednoducho povedať, že Pán má len jednu Cirkev a nie mnohé „cirkvi“. On stavia uprostred všetkých týchto „organizovaných cirkví“ Svoju Cirkev. Pripadá mi veľmi ťažké zaujať postoj a k tomu, čo robia organizované cirkvi, niečo poznamenať. Vlastne moje poverenie je viac zvestovať Božie Slovo a prosiť Pána, že by on svoje Slovo pri všetkých požehnal. V každom prípade je to meno Pána používané veľa a zbytočne. Myslíme na všetky tie vojny, na všetko, čo sa na zemi dialo v mene kresťanstva a to kresťanstvo, tak sa hovorí, jednalo v mene Božom. Ak na to myslíme, tak musíme jednoducho povedať, že tie kostoly stroskotali, im nebolo známe, že Cirkev Pána nie je z tohto sveta, ale to kráľovstvo Božie je úplne iné kráľovstvo, než to kráľovstvo tu na zemi. Žiaľ kostoly zbytočne používali meno Pána a robia to ešte dnes. To odôvodnenie smiem dať nasledujúcim spôsobom. Meno Pána smie byť používané jedine pre Boží účel, ktorý je v Božom Slove spísaný. Nikdy nesmie byť používané pre kostol alebo iné účely.

Môžem tomuto tretiemu prikázaniu rozumieť tak, že by človek mal spoliehať predovšetkým sám na seba?

Nuž, ako veľmi sa môže človek sám na seba spoliehať, sa dá ťažko posúdiť. V každom prípade, ak sa jedná o Boha a jeho Slovo, tak by sme mali dôverovať jemu a nie nám, lebo my by sme sa mohli mýliť. Naše posudzovanie môže byť falošné. Preto je písané. Blaho je tomu človeku, ktorý Pánovi dôveruje, blaho tomu, kto v neho zo srdca môže veriť. Ak to zhrnieme, tak by som chcel k tejto téme povedať ešte nasledovné. Boh nám skutočne zjavil svoje Slovo, svoj plán a svoje meno. Už v Žalme 22:23 je napísané: „Budem rozprávať o tvojom mene svojim bratom, vprostred shromaždenia ťa budem chváliť!“ Práve tak je písané u Izaiáša 9:5-6 čo to meno Boha Pána znamená a tak aj v ev. Matúša v prvej kapitole je nám to meno Pána zmluvy v Novom zákone zjavené a v tomto mene sa modlíme, v tomto mene kážeme, v tomto mene krstíme, všetko, čo sa deje v kráľovstve Božom, sa deje v mene, ktoré nám je dané k našej spáse. V židovskej reči toto meno znamená Jashua, čo znamená Jahve – záchrance v našej reči. Máme prevzatú tú grécku formu, ale ten pôvodný význam zostáva navždy. Ľuďom nie je dané žiadne iné meno, v ktorom by mohli byť spasení, než to vzácne meno Pána Ježiša Krista.

Napriek tomu vám prajem, aby ste v živote obstáli, dôverovali svojim vlastným schopnostiam. Je k tomu potreba mnoho síl, ale vy ich iste máte.

Pred nami je ďalšie stretnutie s misionárom, pánom Ewaldom Frankom, v cykle, v ktorom vám chceme priblížiť Desatoro prikázaní a dnes sa zastavíme pri treťom prikázaní: Nevezmeš mena Pána, svojho Boha, nadarmo. Lebo Pán nenechá bez pomsty toho, kto by vzal Jeho meno nadarmo. Tak ako si poradíme s týmto prikázaním?

To je veľmi dôležitá otázka. Máme do činenia s Pánovým prikázaním i s Ním samotným. On sa zjavil, oznámil Svoju radu a zjavil svoje Sväté meno. A toto meno Pána, ktoré je Sväté, nesmie byť nikým zbytočne používané. Chcel by som k tomu čítať z 2. Mojžišovej 6:2-3:

„A ďalej hovoril Bôh Mojžišovi a riekol mu: Ja som Pán! Ukázal som sa Abrahámovi, Izákovi a Jakobovi pod menom Silný Bôh všemohúci, ale Svojím menom Pán som im nebol známy.“

Kde je v našich Bibliách napísané Boh Pán, tam je v hebrejskom jazyku slovo Elohim Jahve. To je meno zmluvy nášho Boha v Starom zákone. Všetci, ktorí s Bohom hovorili, Ho museli týmto menom osloviť a v tomto mene s Ním hovoriť a toto meno nesmelo byť používané nijak inak, len správnym spôsobom a síce voči Bohu Pánu. A preto je napísané, to meno Pána, svojho Boha nemáš zneužívať, lebo Pán nenechá toho bez trestu toho, kto Jeho meno zneužíva. Aby som to skrátil, meno Boha Pána smie byť používané len v spojení s Ním. Priamo v 2. Mojžišovej 20:24b je písané:

„Na každom mieste, na ktorom dám sláviť pamiatku Svojho mena, prídem k tebe a požehnám ťa.“

Pri našom poslednom stretnutí ste sľúbili, že práve pri treťom prikázaní sa vrátime k problematike stavieb kostolov. Myslím, že teraz je na to čas.

Táto otázka je prirodzene veľmi ťažká, a aj v tejto veci sa musíme vrátiť späť na počiatok a jednoducho povedať, že Pán má len jednu Cirkev a nie mnohé „cirkvi“. On stavia uprostred všetkých týchto „organizovaných cirkví“ Svoju Cirkev. Pripadá mi veľmi ťažké zaujať postoj a k tomu, čo robia organizované cirkvi, niečo poznamenať. Vlastne moje poverenie je viac zvestovať Božie Slovo a prosiť Pána, že by on svoje Slovo pri všetkých požehnal. V každom prípade je to meno Pána používané veľa a zbytočne. Myslíme na všetky tie vojny, na všetko, čo sa na zemi dialo v mene kresťanstva a to kresťanstvo, tak sa hovorí, jednalo v mene Božom. Ak na to myslíme, tak musíme jednoducho povedať, že tie kostoly stroskotali, im nebolo známe, že Cirkev Pána nie je z tohto sveta, ale to kráľovstvo Božie je úplne iné kráľovstvo, než to kráľovstvo tu na zemi. Žiaľ kostoly zbytočne používali meno Pána a robia to ešte dnes. To odôvodnenie smiem dať nasledujúcim spôsobom. Meno Pána smie byť používané jedine pre Boží účel, ktorý je v Božom Slove spísaný. Nikdy nesmie byť používané pre kostol alebo iné účely.

Môžem tomuto tretiemu prikázaniu rozumieť tak, že by človek mal spoliehať predovšetkým sám na seba?

Nuž, ako veľmi sa môže človek sám na seba spoliehať, sa dá ťažko posúdiť. V každom prípade, ak sa jedná o Boha a jeho Slovo, tak by sme mali dôverovať jemu a nie nám, lebo my by sme sa mohli mýliť. Naše posudzovanie môže byť falošné. Preto je písané. Blaho je tomu človeku, ktorý Pánovi dôveruje, blaho tomu, kto v neho zo srdca môže veriť. Ak to zhrnieme, tak by som chcel k tejto téme povedať ešte nasledovné. Boh nám skutočne zjavil svoje Slovo, svoj plán a svoje meno. Už v Žalme 22:23 je napísané: „Budem rozprávať o tvojom mene svojim bratom, vprostred shromaždenia ťa budem chváliť!“ Práve tak je písané u Izaiáša 9:5-6 čo to meno Boha Pána znamená a tak aj v ev. Matúša v prvej kapitole je nám to meno Pána zmluvy v Novom zákone zjavené a v tomto mene sa modlíme, v tomto mene kážeme, v tomto mene krstíme, všetko, čo sa deje v kráľovstve Božom, sa deje v mene, ktoré nám je dané k našej spáse. V židovskej reči toto meno znamená Jashua, čo znamená Jahve – záchrance v našej reči. Máme prevzatú tú grécku formu, ale ten pôvodný význam zostáva navždy. Ľuďom nie je dané žiadne iné meno, v ktorom by mohli byť spasení, než to vzácne meno Pána Ježiša Krista.

Napriek tomu vám prajem, aby ste v živote obstáli, dôverovali svojim vlastným schopnostiam. Je k tomu potreba mnoho síl, ale vy ich iste máte.