Pokračujeme v cykle, ktorým vám chceme priblížiť desatoro prikázaní. Ak ich nepoznáte, verím, že poznanie neodmietnete. Ak prikázania poznáte, možno že v našom programe objavíte nové myšlienky. V krásnom prostredí betlehemskej kaplnky bude hovoriť misionár, pán Ewald Frank.

Je mi to zvláštnou prednosťou, odpovedať dnes na otázky, ktoré mi budú kladené na mieste, kde kázal a pôsobil Ján Hus. Ján Hus bol priekopník reformácie. Martin Luther ho zmienil v úvodnom slove ku knihe proroka Daniela.

Dnes sa zastavíme pri ôsmom prikázaní, ktoré znie: „Neukradneš!“ Vzťahuje sa toto prikázania na okrádanie konkrétnej osoby alebo napríklad na okrádanie spoločenstva vytvoreného ľudmi?

Prikázanie „Neukradneš!“ sa skutočne vzťahuje na to, že nikto nemá brať a privlastňovať si to, čo náleží druhému. Kradne sa pri nákupe, v hoteloch, u susedov. Čo nemôžeme ukradnúť je spoločenstvo alebo spoločenská strana a ňou nemôžeme byť ani okradnutý. Človek je stvorený so slobodnou voľou, on sa môže rozhodnúť či on chce náležať náboženskému spoločenstvu alebo nie. Prikázanie „Neukradneš!“ sa skutočne vzťahuje iba na predmety alebo na to, čo náleží druhému.

Myslíte si, že dodržiavanie tohoto prikázania súvisí s kultúrou národa?

Nie, všetci ľudia sú si rovní, bez ohľadu na kultúru – aj ľudia, ktorí nevedia čítať a písať, majú svedomie. Oni sú napomínaní, oni vedia presne, či berú niečo, čo im nepatrí, že niečo nesúhlasí, pretože majú pocit viny. V tom sú si vlastne všetky národy a rasy rovné.

Domnievate sa, že je v dnešnej dobe toto prikázanie porušované viac ako v minulosti? A ako s tým súvisí miera trestu?

Nuž, skutočne žijeme v čase, keď sa nielen kradne – žijeme v čase, keď existuje organizovaná krádež. Tak napríklad v jednom jedinom roku u nás v Spolkovej republike Nemecka bolo ukradnutých 6 000 áut. Teda sú celé bandy, ktoré sa špecializujú na krádež. Trestajú sa iba tí dodoční, ktorí sú chytení a trest by mal byť taký vysoký, aby boli iní odstrašení a nečinili to.

Vzťahuje sa toto prikázanie podľa vášho názoru tiež napríklad na ukradnutie nápadov, na vydávanie cudzích myšlienok za svoje?

Nie, to biblicky napísané prikázanie neukradneš sa nevzťahuje na idei, ale úplne konkrétne na predmety alebo majetok, ktorí patrí druhému. Napríklad, ak sa ale niekto svoje idei už uskutočnil a napríklad nejaký inžinier urobil výkresy toho, čo má vzniknúť a niekto by tieto výkresy aj s popisom ukradol, potom nielenže ukradol tie idei, ale ukradol aj to, čo skrze tú ideu má byť uskutočnené. My sme mali taký príklad v našej krajine, jeden španiel, ktorý pracoval v Amerike, prišiel do veľkej firmy v Nemecku a vzal podklady z jednej firmy a dal ich tej druhej firme, to je krádež. Vo výskume mali idei, ale pokročilo to. To preberanie idei nebolo krádežou, ale pokrok. V každom prípade je to, čo Biblia označuje ako krádež, vždy s ohľadom na to vzatie toho, čo náleží druhému.

Hovoríme o ôsmom prikázaní, ktoré znie „Neukradneš!“ Porušenie tohoto prikázania je vo všetkých právnych systémoch kvalifikované ako trestný čin. Môžete nám preto zhrnúť všetky myšlienky, ktoré súvisia s týmto prikázaním?

To je možné vysvetliť. Je tomu tak, že ľudstvo sa odvrátilo od Boha a od prikázaní. Oni sa už vôbec podľa toho neriadia, pretože neveria, že raz bude musieť byť za všetko, čo človek robí, zúčtovanie. Nikdy nebolo toľko kradnuté, ako je to teraz, ako som už predtým povedal. Sú organizované bandy, ktoré sa špecializujú na krádež. Ak sú títo chytení a boli by správne potrestaní, potom by mohlo byť, že by iní poklesli na mysli, aby toisté neučinili. V každom prípade je v tejto súvislosti, že sa ľudia odvrátili od Boha a Božieho Slova a to ôsme prikázanie neberú vážne, ale myslia si, že si môžu robiť čo chcú. Oni neveria, že Boh v najmladšom súde všetkých ľudí za ich skutky k zodpovednosti zatiahne. Nech je to všetkým, ktorý nás počúvajú darované, žiť život v závorách prikázaní, aby mohlo na nich spočinúť požehnanie Božie.

Môžete mi dať odpoveď ešte na jednu otázku. Čo sa stalo, prečo ľudia v dnešnej dobe v takej veľkej miere prekračujú toto prikázanie?

To sa dá ľahko vysvetliť. Od času vysvetľovania Slovo Božie a tiež prikázania boli postavené v otázku. Ľudia svoj základ, ktorý Boh dal opustili, oni tie prikázania už nebrali na zreteľ, pretože im autorita Slova bola vzatá a namiesto toho je stanovená filozofia. Pred časom vysvetľovania bola medzi ľudmi ešte bázeň Božia, oni si vážili to, čo patrilo susedom, krádež bola zriedkavá, pretože toto prikázanie „neukradneš“ bolo kázané a bolo aj rešpektované. Ale od tej doby, čo ľudia Slovu už neveria, ale tomu, čo filozofi povedali, celé Sväté Písmo bolo podkopané, a oni sa už necítia byť zaviazaní tomu, čo Boh v tých prikázaniach povedal. Mnohí vôbec nevedia, čo je v tých desiatich prikázaniach napísané, oni všetko robia ako chcú, bez toho aby pochopili, že raz budú za to skladať účty.

Ctíť toto prikázanie by sme mali naozaj všetci, či už veríme v Boha, v sebe, v slušnosť a morálku.

Pokračujeme v cykle, ktorým vám chceme priblížiť desatoro prikázaní. Ak ich nepoznáte, verím, že poznanie neodmietnete. Ak prikázania poznáte, možno že v našom programe objavíte nové myšlienky. V krásnom prostredí betlehemskej kaplnky bude hovoriť misionár, pán Ewald Frank.

Je mi to zvláštnou prednosťou, odpovedať dnes na otázky, ktoré mi budú kladené na mieste, kde kázal a pôsobil Ján Hus. Ján Hus bol priekopník reformácie. Martin Luther ho zmienil v úvodnom slove ku knihe proroka Daniela.

Dnes sa zastavíme pri ôsmom prikázaní, ktoré znie: „Neukradneš!“ Vzťahuje sa toto prikázania na okrádanie konkrétnej osoby alebo napríklad na okrádanie spoločenstva vytvoreného ľudmi?

Prikázanie „Neukradneš!“ sa skutočne vzťahuje na to, že nikto nemá brať a privlastňovať si to, čo náleží druhému. Kradne sa pri nákupe, v hoteloch, u susedov. Čo nemôžeme ukradnúť je spoločenstvo alebo spoločenská strana a ňou nemôžeme byť ani okradnutý. Človek je stvorený so slobodnou voľou, on sa môže rozhodnúť či on chce náležať náboženskému spoločenstvu alebo nie. Prikázanie „Neukradneš!“ sa skutočne vzťahuje iba na predmety alebo na to, čo náleží druhému.

Myslíte si, že dodržiavanie tohoto prikázania súvisí s kultúrou národa?

Nie, všetci ľudia sú si rovní, bez ohľadu na kultúru – aj ľudia, ktorí nevedia čítať a písať, majú svedomie. Oni sú napomínaní, oni vedia presne, či berú niečo, čo im nepatrí, že niečo nesúhlasí, pretože majú pocit viny. V tom sú si vlastne všetky národy a rasy rovné.

Domnievate sa, že je v dnešnej dobe toto prikázanie porušované viac ako v minulosti? A ako s tým súvisí miera trestu?

Nuž, skutočne žijeme v čase, keď sa nielen kradne – žijeme v čase, keď existuje organizovaná krádež. Tak napríklad v jednom jedinom roku u nás v Spolkovej republike Nemecka bolo ukradnutých 6 000 áut. Teda sú celé bandy, ktoré sa špecializujú na krádež. Trestajú sa iba tí dodoční, ktorí sú chytení a trest by mal byť taký vysoký, aby boli iní odstrašení a nečinili to.

Vzťahuje sa toto prikázanie podľa vášho názoru tiež napríklad na ukradnutie nápadov, na vydávanie cudzích myšlienok za svoje?

Nie, to biblicky napísané prikázanie neukradneš sa nevzťahuje na idei, ale úplne konkrétne na predmety alebo majetok, ktorí patrí druhému. Napríklad, ak sa ale niekto svoje idei už uskutočnil a napríklad nejaký inžinier urobil výkresy toho, čo má vzniknúť a niekto by tieto výkresy aj s popisom ukradol, potom nielenže ukradol tie idei, ale ukradol aj to, čo skrze tú ideu má byť uskutočnené. My sme mali taký príklad v našej krajine, jeden španiel, ktorý pracoval v Amerike, prišiel do veľkej firmy v Nemecku a vzal podklady z jednej firmy a dal ich tej druhej firme, to je krádež. Vo výskume mali idei, ale pokročilo to. To preberanie idei nebolo krádežou, ale pokrok. V každom prípade je to, čo Biblia označuje ako krádež, vždy s ohľadom na to vzatie toho, čo náleží druhému.

Hovoríme o ôsmom prikázaní, ktoré znie „Neukradneš!“ Porušenie tohoto prikázania je vo všetkých právnych systémoch kvalifikované ako trestný čin. Môžete nám preto zhrnúť všetky myšlienky, ktoré súvisia s týmto prikázaním?

To je možné vysvetliť. Je tomu tak, že ľudstvo sa odvrátilo od Boha a od prikázaní. Oni sa už vôbec podľa toho neriadia, pretože neveria, že raz bude musieť byť za všetko, čo človek robí, zúčtovanie. Nikdy nebolo toľko kradnuté, ako je to teraz, ako som už predtým povedal. Sú organizované bandy, ktoré sa špecializujú na krádež. Ak sú títo chytení a boli by správne potrestaní, potom by mohlo byť, že by iní poklesli na mysli, aby to  isté neučinili. V každom prípade je v tejto súvislosti, že sa ľudia odvrátili od Boha a Božieho Slova a to ôsme prikázanie neberú vážne, ale myslia si, že si môžu robiť čo chcú. Oni neveria, že Boh v najmladšom súde všetkých ľudí za ich skutky k zodpovednosti zatiahne. Nech je to všetkým, ktorý nás počúvajú darované, žiť život v závorách prikázaní, aby mohlo na nich spočinúť požehnanie Božie.

Môžete mi dať odpoveď ešte na jednu otázku. Čo sa stalo, prečo ľudia v dnešnej dobe v takej veľkej miere prekračujú toto prikázanie?

To sa dá ľahko vysvetliť. Od času vysvetľovania Slovo Božie a tiež prikázania boli postavené v otázku. Ľudia svoj základ, ktorý Boh dal opustili, oni tie prikázania už nebrali na zreteľ, pretože im autorita Slova bola vzatá a namiesto toho je stanovená filozofia. Pred časom vysvetľovania bola medzi ľudmi ešte bázeň Božia, oni si vážili to, čo patrilo susedom, krádež bola zriedkavá, pretože toto prikázanie „neukradneš“ bolo kázané a bolo aj rešpektované. Ale od tej doby, čo ľudia Slovu už neveria, ale tomu, čo filozofi povedali, celé Sväté Písmo bolo podkopané, a oni sa už necítia byť zaviazaní tomu, čo Boh v tých prikázaniach povedal. Mnohí vôbec nevedia, čo je v tých desiatich prikázaniach napísané, oni všetko robia ako chcú, bez toho aby pochopili, že raz budú za to skladať účty.

Ctíť toto prikázanie by sme mali naozaj všetci, či už veríme v Boha, v sebe, v slušnosť a morálku.