V desatoro prikázaní vým chceme priblížiť našim cyklom. Hovoriť bude misionár, Pán Ewald Frank. A dnes sa zastavíme u prikázania deviateho, jeho celé znenie je „Nepovieš falošného svedectva proti svojmu blížnemu!“

Máme toto prikázanie chápať tak, že daru reči máme užívať len k dobrému, to znamená neklamať, nepoškodiť nikoho krivým svedectvom alebo tiež tým, že svedectvo odmietnem, nepodvádzať neklamať, neohovárať a tak ďalej?

Táto otázka je rozličná, vážené dámy a páni, je mi to prednosťou zodpovedať dnes tieto otázky a deviate prikázanie na mieste, kde kázal a pôsobil veľký Boží muž, Ján Hus.

Prikázanie „Nepovieš falošného svedectva proti svojmu blížnemu!“ sa týka jednotlivcov, ale môže sa tiež týkať inštitúcií. Napríklad, ak niekto povie falošné svedectvo, potom má úmysel druhému urobiť škodu. S týmto úmyslom je všeobecne spojené ohováranie a síce, aby druhému skutočne bola spôsobená škoda. Falošné svedectvo je, ak niekto proti lepšiemu vedomiu urobí výpoveď s tým úmyslom druhému škodiť, či je to súkromne, či to je pred súdom. Kto by nechcel vypovedať, ten to môže odoprieť. Kto vypovedá, ten by mal hovoriť pravdu, a to za každú cenu a nehovoriť žiadneho krivého svedectva. Ale zrovna, čo sa tohoto prikázania týka, tak musíme raz pripomenúť, že tá inštitúcia, ktorá vlastne k tomu bola určená alebo chcela byť, učiť desať prikázaní a k tomu náleží aj to deviate „nepovieš falošného svedectva“, tí v najvyššej miere zložili falošné svedectvo. V tých tisíc rokoch ich vlastného panovania, poznáme všetky tie súdy kacírov, kde boli obžalovaní ľudia, ktorí proti ním povedali krivého svedectva a boli popravení, áno na hraniciach pálení. Boli to milióny, proti ktorým bolo zložené krivé svedectvo práve rímskym kostolom v čase jeho vlastného panovania.

Ako by ste, pán Frank, charakterizoval vzťah tohoto prikázania k právnemu systému demokratického štátu.

To je tak, všetky prikázania majú tú istú hodnotu. Boh chcel, aby sme viedli dobrý a príjemný život, a preto tie prikázania dal na to, aby sa nám dobre viedlo na Zemi. Bez ohľadu na politický alebo náboženský systém, či demokratický alebo diktatúra, tu sa jedná o to, že by nikto nemal zaťažovať svoje svedomie, ale aby všetci vo všetkých časom a za všetkých okolnosti hovorili pravdu. Kto to nechce, ten má mlčať. My máme porekadlo, ktoré hovorí: „hovoriť je striebro, mlčať je zlato“.

Domnievate sa, že k tomuto prikázaniu patrí aj zachovanie zvereného tajomstva, dodržanie daného slova?

Áno, to dodržovanie daného slova, sľubu je jednoducho nutné, aby nebola narušená dôvera k blížnemu. Zachovanie tajomstiev, ktoré sú nám zverené, to by nám malo vecou cti, to hovorí a svedčí o charaktere, ktorý človek má. Ak je to jemu dané tajomstvo, ktoré v to verí, že jemu oznámené tajomstvo nevyzradí, či priateľ sa stane nepriateľom, v každom prípade, by sme, ak sľub dali, mali by sme v tom stáť a to za všetkých okolností.

Myslím, že anonymné dopisy by tiež našli miesto v tomto prikázaní.Aký je váš názor na takéto dopisy a na ich pôsobení?

To je tak, kto by chcel zostať anonymný, ten chce niečo skrývať, ten niečo utajuje. Napríklad, ak niekto píše anonymný dopis, alebo spraví anonymný telefonát, to potvrdzuje, že ten dotyčný má niečo, čo by chcel ukrývať. Keď by to, čo píše alebo oznamuje bolo dobré a keby za tým mohol otvorene stáť, potom by to nemusel robiť anonymne. Ja verím, tu musím ešte niečo k tomu pridať, a síce s ohľadom na Jána Husa. Žiadny človek a tak isto žiadny muž Boží nemohol zostať anonymný, či vo forme písma alebo v kázaní, všetci, ktorí mali zvesť museli s tým vísť na verejnosť, aj keď túto službu a úlohu so svojím životom zaplatili. Všetci vieme, že Hus bol priekopníkom reformácie, ale že bol 6. júla 1415 v Kostnici na hranici upálený. Iba pre to, že nemohol zostať anonymný, ale so svojou zvesťou vykročil na verejnosť, čo nemohol odvolať. O rok neskôr bol ten, ktorý ho doprevádzal, Ironius, tiež upálený. My vidíme, že napríklad tí dotyční, ktorí mali niečo ??? a písať, nemohli zostať anonymný, ale tí obžaľovatelia a vrahovia tí až do dnešeného dňa zostali anonymý.

Čo k tomu dodať.Majme myšlienky vždy tak čitsé, aby sme ich nemuseli skrývať.

V desatoro prikázaní vým chceme priblížiť našim cyklom. Hovoriť bude misionár, Pán Ewald Frank. A dnes sa zastavíme u prikázania deviateho, jeho celé znenie je „Nepovieš falošného svedectva proti svojmu blížnemu!“

Máme toto prikázanie chápať tak, že daru reči máme užívať len k dobrému, to znamená neklamať, nepoškodiť nikoho krivým svedectvom alebo tiež tým, že svedectvo odmietnem, nepodvádzať neklamať, neohovárať a tak ďalej?

Táto otázka je rozličná, vážené dámy a páni, je mi to prednosťou zodpovedať dnes tieto otázky a deviate prikázanie na mieste, kde kázal a pôsobil veľký Boží muž, Ján Hus.

Prikázanie „Nepovieš falošného svedectva proti svojmu blížnemu!“ sa týka jednotlivcov, ale môže sa tiež týkať inštitúcií. Napríklad, ak niekto povie falošné svedectvo, potom má úmysel druhému urobiť škodu. S týmto úmyslom je všeobecne spojené ohováranie a síce, aby druhému skutočne bola spôsobená škoda. Falošné svedectvo je, ak niekto proti lepšiemu vedomiu urobí výpoveď s tým úmyslom druhému škodiť, či je to súkromne, či to je pred súdom. Kto by nechcel vypovedať, ten to môže odoprieť. Kto vypovedá, ten by mal hovoriť pravdu, a to za každú cenu a nehovoriť žiadneho krivého svedectva. Ale zrovna, čo sa tohoto prikázania týka, tak musíme raz pripomenúť, že tá inštitúcia, ktorá vlastne k tomu bola určená alebo chcela byť, učiť desať prikázaní a k tomu náleží aj to deviate „nepovieš falošného svedectva“, tí v najvyššej miere zložili falošné svedectvo. V tých tisíc rokoch ich vlastného panovania, poznáme všetky tie súdy kacírov, kde boli obžalovaní ľudia, ktorí proti ním povedali krivého svedectva a boli popravení, áno na hraniciach pálení. Boli to milióny, proti ktorým bolo zložené krivé svedectvo práve rímskym kostolom v čase jeho vlastného panovania.

Ako by ste, pán Frank, charakterizoval vzťah tohoto prikázania k právnemu systému demokratického štátu.

To je tak, všetky prikázania majú tú istú hodnotu. Boh chcel, aby sme viedli dobrý a príjemný život, a preto tie prikázania dal na to, aby sa nám dobre viedlo na Zemi. Bez ohľadu na politický alebo náboženský systém, či demokratický alebo diktatúra, tu sa jedná o to, že by nikto nemal zaťažovať svoje svedomie, ale aby všetci vo všetkých časom a za všetkých okolnosti hovorili pravdu. Kto to nechce, ten má mlčať. My máme porekadlo, ktoré hovorí: „hovoriť je striebro, mlčať je zlato“.

Domnievate sa, že k tomuto prikázaniu patrí aj zachovanie zvereného tajomstva, dodržanie daného slova?

Áno, to dodržovanie daného slova, sľubu je jednoducho nutné, aby nebola narušená dôvera k blížnemu. Zachovanie tajomstiev, ktoré sú nám zverené, to by nám malo vecou cti, to hovorí a svedčí o charaktere, ktorý človek má. Ak je to jemu dané tajomstvo, ktoré v to verí, že jemu oznámené tajomstvo nevyzradí, či priateľ sa stane nepriateľom, v každom prípade, by sme, ak sľub dali, mali by sme v tom stáť a to za všetkých okolností.

Myslím, že anonymné dopisy by tiež našli miesto v tomto prikázaní.  Aký je váš názor na takéto dopisy a na ich pôsobení?

To je tak, kto by chcel zostať anonymný, ten chce niečo skrývať, ten niečo utajuje. Napríklad, ak niekto píše anonymný dopis, alebo spraví anonymný telefonát, to potvrdzuje, že ten dotyčný má niečo, čo by chcel ukrývať. Keď by to, čo píše alebo oznamuje bolo dobré a keby za tým mohol otvorene stáť, potom by to nemusel robiť anonymne. Ja verím, tu musím ešte niečo k tomu pridať, a síce s ohľadom na Jána Husa. Žiadny človek a tak isto žiadny muž Boží nemohol zostať anonymný, či vo forme písma alebo v kázaní, všetci, ktorí mali zvesť museli s tým vísť na verejnosť, aj keď túto službu a úlohu so svojím životom zaplatili. Všetci vieme, že Hus bol priekopníkom reformácie, ale že bol 6. júla 1415 v Kostnici na hranici upálený. Iba pre to, že nemohol zostať anonymný, ale so svojou zvesťou vykročil na verejnosť, čo nemohol odvolať. O rok neskôr bol ten, ktorý ho doprevádzal, Ironius, tiež upálený. My vidíme, že napríklad tí dotyční, ktorí mali niečo ??? a písať, nemohli zostať anonymný, ale tí obžaľovatelia a vrahovia tí až do dnešeného dňa zostali anonymý.

Čo k tomu dodať.  Majme myšlienky vždy tak čitsé, aby sme ich nemuseli skrývať.