Dnešnou časťou zakončíme náš cyklus, ktorým vám približujeme desatoro Božích prikázaní. V pražskej betlehemskej kaplnke je pripravený misionár Ewald Frank, aby hovoril o desiatom prikázaní. Celé znenie tohoto prikázania je:

„Nepožiadaš ženy svojho blížneho, ani si nezaželáš domu svojho blížneho, jeho poľa ani jeho sluhu ani jeho dievky, jeho vola ani jeho osla ani ničoho, čo je tvojho blížneho.“

Ak by sme sa zastavili v prvej časti tohoto prikázania, môžete nám povedať čím sa líši od prikázania „nezosmilníš“? Týka sa iba sexu?

Desiate prikázanie obsahuje omnoho viacej. Vážené dámy a páni, dnes preberáme to, čo je povedané v desiatom prikázaní, a síce opäť na známom mieste, na ktorom kázal a pôsobil Ján Hus. Čo sa týka desiateho prikázania, vzťahuje sa skutočne nielen na manželstvo, cudzoložstvo alebo sex, čo má spoločného so žiadaním, ale naozaj na všetky úseky života, ktoré sú vyjadrené a tu vypísané. Napríklad, ty nemáš požiadať ženu tvojho blížneho, domu, dievky a všetkého, čo patrí tvojmu blížnemu. Ja verím, že tá rozličnosť je všetkým nápadná a že všetci si berú k srdcu, čo je v tomto prikázaní požadované.

Toto prikázanie nepochybne súvisí s utváraním priateľských vzťahov medzi ľudmi, s dôverou priateľov.

Áno, kto toto prikázanie a iné dodržiava, ten bude mať dobrý vzťah k svojmu susedovi a tiež ku svojmu okruhu známych. Boh dal prikázania na to, aby vznikol dobrý vzťah ľudí k Nemu a tiež ľudí jeden k druhému. K tomu tiež patrí príkaz, „Nepožiadaš!“. V kázaní na hore náš Pán vyslovil tú dôležitú vetu: „Čo chcete, aby vám ľudia činili, to čiňte najprv rovnakou mierou i vy.“ To znamená, že to, čo nechceme, aby bolo činené nám, nesmieme činiť druhému.

Budeme pokračovať vo výklade tohoto prikázania, musím sa opäť opýtať, aký je rozdiel medzi ním a prikázaním „neukradneš“?

Áno, rozdiel medzi krádežou a požiadaním je veľký. Kto kradne, ten berie, čo chce vziať napriek tomu, že mu to nepatrí. Kto niečo žiada, ten má najprv túto myšlienku, aj keby ten skutok s tým musel byť priamo spojený. To sa môže vzťahovať na všetky úseky tak, ako je napísané: „nepožiadaš“. Žiadaním človek ešte nevlastní samotnú vec, ktorú žiada. Až, keď sa táto žiadosť stala realitou, tak je prípad ukončený.

Vzťahujú sa k tomuto prikázaniu tiež majetkové podvody?

Áno, to tiež zahrňuje majetkové podvody. Využívanie núdzovej situácie druhého človeka, napríklad vystavenie nejakej zmenky alebo dlžného úpisu, ktorý nie je krytý, a tak k istému termínu získať majetok druhého.

Existuje súvislosť medzi prekračovaním tohoto prikázania a ľudskými vlastnosťami ako je rozhadzovačnosť, chamtivosť alebo závisť?

Áno, aj tu je súvislosť. Prikázanie „nepožiadaš“ – v tom je skutočne veľa obsiahnutého. Zahrnuje to všetko do toho, to žiadanie majetku druhého, k tomu môže byť chamtivosť a iné veci, ktoré nás pohnú k tomu žiadať to, čo patrí druhému. Ja verím, v tejto súvislosti do toho patrí aj to, čo kostol učinil, pretože on ten príkaz, ktorý mali zvestovať, najviac zrušili. Žiadna iná inštitúcia na Zemi nežiadala tak veľa, nepovedala tak veľa krivého svedectva, tak veľa vzala, čo jej nepatrilo, ako táto veľká náboženská inštitúcia. Na základe medzinárodných pisateľov dejín vlastnil rímskokatolícky kostol v čase reformácie presne tretinu európskej pôdy. Najskôr všetkých inak veriacich prenasledovali, oni ich usmrtili, je ich milióny mučeníkov a ich majetky žiadali a si ich privlastnili. Ak presne nahliadneme do dejín, potom postrehneme, že tá inštitúcia, ktorá vlastne bola k tomu plánovaná alebo chcela tým byť, tie prikázania zvestovať, presne oni to boli, ktorí od prvého až do posledného prikázania všetky prestúpila ako žiadna iná inštitúcia na zemi. Môžeme iba povedať nech nám dá Boh milosť, aby sme nevzhliadali na takú inštitúciu, ale na Boha Pána, ktorý tie prikázania dal, na to, aby sme mohli viesť život, ktorý sa Jemu ľúbi a taktiež mohli byť v obecenstve s našimi priateľmi a susedmi. Vážené dámy a páni, milí poslucháči, milí diváci, chcel by som sa pri tejto príležitosti od srdca poďakovať a prajem vám, že by Božie Slovo a všetko, čo v tých prikázaniach je žiadané a vyjadrené, aby vám bolo darované skrze milosť Božiu, to splnenie prežiť, a tak aby ste skrze milosť dobrý pomer s Bohem a ľudmi mali. Srdečná vďaka a dovidenia.

Bolo by krásne keby sme zo života vymazali zlobu, závisť a nečestnosť, ale to už by bolo skoro ako v rozprávke. A ľudia sú akí sú, niektorí dobrí a iní nie. Prajme si, aby tých dobrých bolo stále viac. Dovoľte mi, aby som poďakovala pánovi Frankovi za obsiahle priblíženie desatoro prikázaní a popriala mu mnoho úspechov v ďalšej misionárskej práci.

Ďakujem.

Vážení televízni diváci cyklus venovaný desatoro prikázaniam skončil, ale my ešte pri danej téme zostaneme. Reverend Jaroslav Ignácius Vokoun prezident riadiacej rady východoeurópskej misijnej a informačnej služby by rád položil misionárovi pánu Frankovi niekoľko otázok.

Reverend Jaroslav Ignácius Vokoun:

Mňa zaujalo, že všetky vaše úvahy pochádzajú z biblického základu. Chcel so sa vás spýtať, či si myslíte, že Boží zákon, tak ako bol daný Izraeli pred 5 000 rokmi platí aj dnes. Myslíte si, že je to len jediný Boží zákon?

Áno. Božie Slovo je pre Izrael záväzné. Boh sám prišiel na horu Sinaj dolu a dal Svoje Slovo svojmu ľudu a toto Slovo je jediný podklad pre vieru a učenie. Presne tak je to s novozákonnou cirkvou. Len to, čo je v Biblii napísané, je základom viery, učenia a praxe novozákonnej Cirkvi.

Reverend Jaroslav Ignácius Vokoun:

Náš národ má za sebou 30 rokov komunistickej totality, kedy boli ľudia vychovávaní len v ateistickom duchu. Dnes mladí ľudia znovu hľadajú cestu k Pánu Ježišovi Kristovi. Prijímajú Boží zákon, ktorý je pre nich záväzný. Celý problém je v tom, že ich rodičia často nesúhlasia s týmto učením. Chcel som sa vás spýtať: Je dôležitejšie prijímať Boží zákon alebo poslúchať rodičov?

Aj táto otázka sa dá jednoducho zodpovedať. V pozemských veciach musia byť deti poslušné rodičom.V duchovnom úseku musia byť poslušné Bohu, pretože je napísané, že musíme byť Bohu viacej poslušní ako ľudom. Človek, ktorí uverí, má zodpovednosť voči Bohu a tá stojí na prvom mieste.

Ľudia sú slabí, a aj keď sa rozhodnú dodržiavať Boží zákon, môžu prepadnúť hriechu. Čo môžu robiť pre to, aby dostali odpustenie? Kto im toto odpustenie môže dať?

Odpustenie hriechu prichádza jedine od Boha. On tie prikázania dal, kto ich prekračuje, ten sa zadlží a iba On sám môže odpustiť, prestúpenia, ktoré sme vykonali. Preto je napísané, že len v Ježišovi Kristovi máme z milosti zmierenie s Bohom a odpustenie všetkých hriechov.

A to bola bodka za naším cyklom venovanom desatoro prikázaní. Páni, ďakujem vám za vaše slová.

Dnešnou časťou zakončíme náš cyklus, ktorým vám približujeme desatoro Božích prikázaní. V pražskej betlehemskej kaplnke je pripravený misionár Ewald Frank, aby hovoril o desiatom prikázaní. Celé znenie tohoto prikázania je:

„Nepožiadaš ženy svojho blížneho, ani si nezaželáš domu svojho blížneho, jeho poľa ani jeho sluhu ani jeho dievky, jeho vola ani jeho osla ani ničoho, čo je tvojho blížneho.“

Ak by sme sa zastavili v prvej časti tohoto prikázania, môžete nám povedať čím sa líši od prikázania „nezosmilníš“? Týka sa iba sexu?

Desiate prikázanie obsahuje omnoho viacej. Vážené dámy a páni, dnes preberáme to, čo je povedané v desiatom prikázaní, a síce opäť na známom mieste, na ktorom kázal a pôsobil Ján Hus. Čo sa týka desiateho prikázania, vzťahuje sa skutočne nielen na manželstvo, cudzoložstvo alebo sex, čo má spoločného so žiadaním, ale naozaj na všetky úseky života, ktoré sú vyjadrené a tu vypísané. Napríklad, ty nemáš požiadať ženu tvojho blížneho, domu, dievky a všetkého, čo patrí tvojmu blížnemu. Ja verím, že tá rozličnosť je všetkým nápadná a že všetci si berú k srdcu, čo je v tomto prikázaní požadované.

Toto prikázanie nepochybne súvisí s utváraním priateľských vzťahov medzi ľudmi, s dôverou priateľov.

Áno, kto toto prikázanie a iné dodržiava, ten bude mať dobrý vzťah k svojmu susedovi a tiež ku svojmu okruhu známych. Boh dal prikázania na to, aby vznikol dobrý vzťah ľudí k Nemu a tiež ľudí jeden k druhému. K tomu tiež patrí príkaz, „Nepožiadaš!“. V kázaní na hore náš Pán vyslovil tú dôležitú vetu: „Čo chcete, aby vám ľudia činili, to čiňte najprv rovnakou mierou i vy.“ To znamená, že to, čo nechceme, aby bolo činené nám, nesmieme činiť druhému.

Budeme pokračovať vo výklade tohoto prikázania, musím sa opäť opýtať, aký je rozdiel medzi ním a prikázaním „neukradneš“?

Áno, rozdiel medzi krádežou a požiadaním je veľký. Kto kradne, ten berie, čo chce vziať napriek tomu, že mu to nepatrí. Kto niečo žiada, ten má najprv túto myšlienku, aj keby ten skutok s tým musel byť priamo spojený. To sa môže vzťahovať na všetky úseky tak, ako je napísané: „nepožiadaš“. Žiadaním človek ešte nevlastní samotnú vec, ktorú žiada. Až, keď sa táto žiadosť stala realitou, tak je prípad ukončený.

Vzťahujú sa k tomuto prikázaniu tiež majetkové podvody?

Áno, to tiež zahrňuje majetkové podvody. Využívanie núdzovej situácie druhého človeka, napríklad vystavenie nejakej zmenky alebo dlžného úpisu, ktorý nie je krytý, a tak k istému termínu získať majetok druhého.

Existuje súvislosť medzi prekračovaním tohoto prikázania a ľudskými vlastnosťami ako je rozhadzovačnosť, chamtivosť alebo závisť?

Áno, aj tu je súvislosť. Prikázanie „nepožiadaš“ – v tom je skutočne veľa obsiahnutého. Zahrnuje to všetko do toho, to žiadanie majetku druhého, k tomu môže byť chamtivosť a iné veci, ktoré nás pohnú k tomu žiadať to, čo patrí druhému. Ja verím, v tejto súvislosti do toho patrí aj to, čo kostol učinil, pretože on ten príkaz, ktorý mali zvestovať, najviac zrušili. Žiadna iná inštitúcia na Zemi nežiadala tak veľa, nepovedala tak veľa krivého svedectva, tak veľa vzala, čo jej nepatrilo, ako táto veľká náboženská inštitúcia. Na základe medzinárodných pisateľov dejín vlastnil rímskokatolícky kostol v čase reformácie presne tretinu európskej pôdy. Najskôr všetkých inak veriacich prenasledovali, oni ich usmrtili, je ich milióny mučeníkov a ich majetky žiadali a si ich privlastnili. Ak presne nahliadneme do dejín, potom postrehneme, že tá inštitúcia, ktorá vlastne bola k tomu plánovaná alebo chcela tým byť, tie prikázania zvestovať, presne oni to boli, ktorí od prvého až do posledného prikázania všetky prestúpila ako žiadna iná inštitúcia na zemi. Môžeme iba povedať nech nám dá Boh milosť, aby sme nevzhliadali na takú inštitúciu, ale na Boha Pána, ktorý tie prikázania dal, na to, aby sme mohli viesť život, ktorý sa Jemu ľúbi a taktiež mohli byť v obecenstve s našimi priateľmi a susedmi. Vážené dámy a páni, milí poslucháči, milí diváci, chcel by som sa pri tejto príležitosti od srdca poďakovať a prajem vám, že by Božie Slovo a všetko, čo v tých prikázaniach je žiadané a vyjadrené, aby vám bolo darované skrze milosť Božiu, to splnenie prežiť, a tak aby ste skrze milosť dobrý pomer s Bohem a ľudmi mali. Srdečná vďaka a dovidenia.

Bolo by krásne keby sme zo života vymazali zlobu, závisť a nečestnosť, ale to už by bolo skoro ako v rozprávke. A ľudia sú akí sú, niektorí dobrí a iní nie. Prajme si, aby tých dobrých bolo stále viac. Dovoľte mi, aby som poďakovala pánovi Frankovi za obsiahle priblíženie desatoro prikázaní a popriala mu mnoho úspechov v ďalšej misionárskej práci.

Ďakujem.

Vážení televízni diváci cyklus venovaný desatoro prikázaniam skončil, ale my ešte pri danej téme zostaneme. Reverend Jaroslav Ignácius Vokoun prezident riadiacej rady východoeurópskej misijnej a informačnej služby by rád položil misionárovi pánu Frankovi niekoľko otázok.

Reverend Jaroslav Ignácius Vokoun:

Mňa zaujalo, že všetky vaše úvahy pochádzajú z biblického základu. Chcel so sa vás spýtať, či si myslíte, že Boží zákon, tak ako bol daný Izraeli pred 5 000 rokmi platí aj dnes. Myslíte si, že je to len jediný Boží zákon?

Áno. Božie Slovo je pre Izrael záväzné. Boh sám prišiel na horu Sinaj dolu a dal Svoje Slovo svojmu ľudu a toto Slovo je jediný podklad pre vieru a učenie. Presne tak je to s novozákonnou cirkvou. Len to, čo je v Biblii napísané, je základom viery, učenia a praxe novozákonnej Cirkvi.

Reverend Jaroslav Ignácius Vokoun:

Náš národ má za sebou 30 rokov komunistickej totality, kedy boli ľudia vychovávaní len v ateistickom duchu. Dnes mladí ľudia znovu hľadajú cestu k Pánu Ježišovi Kristovi. Prijímajú Boží zákon, ktorý je pre nich záväzný. Celý problém je v tom, že ich rodičia často nesúhlasia s týmto učením. Chcel som sa vás spýtať: Je dôležitejšie prijímať Boží zákon alebo poslúchať rodičov?

Aj táto otázka sa dá jednoducho zodpovedať. V pozemských veciach musia byť deti poslušné rodičom.  V duchovnom úseku musia byť poslušné Bohu, pretože je napísané, že musíme byť Bohu viacej poslušní ako ľudom. Človek, ktorí uverí, má zodpovednosť voči Bohu a tá stojí na prvom mieste.

Ľudia sú slabí, a aj keď sa rozhodnú dodržiavať Boží zákon, môžu prepadnúť hriechu. Čo môžu robiť pre to, aby dostali odpustenie? Kto im toto odpustenie môže dať?

Odpustenie hriechu prichádza jedine od Boha. On tie prikázania dal, kto ich prekračuje, ten sa zadlží a iba On sám môže odpustiť, prestúpenia, ktoré sme vykonali. Preto je napísané, že len v Ježišovi Kristovi máme z milosti zmierenie s Bohom a odpustenie všetkých hriechov.

A to bola bodka za naším cyklom venovanom desatoro prikázaní. Páni, ďakujem vám za vaše slová.