Tak isto sa ľudia stále a stále pýtajú, ako sa to má byť s desiatkami. V podstate odkazujem na malú brožúru „Desiatok”. O tejto téme nie je potrebné mnoho hovoriť. Kto Boha skutočne miluje, ten činí to, čo On vo Svojom Slove prikázal. Kto ctí Boha len ústami, ten vyhľadáva uspokojivú odpoveď, aby mohol obísť poslušnosť a upokojiť svedomie. Pri tom sa užíva všeobecne známa argumentácia, že sa jedná o zákon alebo o Starý zákon. Úplne slávnostné sa to stane v okamihu, keď veriaci povedia: „V Novom zákone predsa Pánovi patrí všetko, nielen desiatok.“ a potom si všetko, vrátane desiatku, nechajú pre seba.

Len pre orientáciu: Abrahám dal desiatok Pánu – kráľovi zo Sálem, totiž Melchisedechovi – už 400 rokov pred Zákonom (Žd 7). Ľud izraelský ho dával počas doby Zákona a verné deti Božie ho dávajú ešte dnes. Pisateľ dopisu Židom, v ktorom obzvlášť z posledných veršov môžeme zistiť, že to bol Pavol, píše v kapitole 7, verš 8: „A tu berú desiatky ľudia, ktorí mrú, ale tamto Ten, ktorému sa dáva svedectvo, že žije.“

Neobyčajným príkladom nám všetkým bol i v tomto ohľade brat Branham. Ak veríme, že ho Bôh poslal, aby uviedol cirkev do Slova a k viere otcov a vyzval ju k poslušnému konaniu, tak by sme i v tomto bode mali povedať radostné „áno” a nasledovať jeho príklad.

Dávanie desiatku spomínal veľmi často. Obzvlášť nás dojme jeho chovanie pri platení 2.000 dolárov za účet lekárovi a 400 dolárov za lieky. Vtedy ešte nebol ženatý. V USA boli vtedy práve také zlé časy ako v celom svete. Pretože potrebné peniaze nemohol zohnať, šiel k pánovi Masonovi a povedal:

„Toto vám dlhujem. Som stále veľmi slabý, ale pokúsim sa ísť do práce. Teraz nemôžem platiť.“ Práve som uveril a povedal som: „Pán Mason, ako prvá je moja povinnosť pred Bohom, zaplatiť Mu desiatok. Ako prvé by som chcel Jemu zaplatiť desiatok, a ako ďalšie je moja povinnosť zaplatiť svoje dlhy. Môj otec je síce chorý a je nás deväť detí v rodine, ale ak nebudem musieť zaplatiť viac ako 25 centov pri každej platbe, tak to urobím.“ (Kázanie „Kristus zjavený vo vlastnom Slove”, Jeffersonville, 22. 8. 1965).

„Každý kresťan má povinnosť platiť desiatok, pretože je to príkaz Pána. Dávanie desiatku je nevyhnutné pre dosiahnutie kresťanských prežití.“ (kázanie „Bôh je neporozumený”, 24. 7. 1961).

„Poznám ľudí, ktorý zoberú svoj desiatok, a dajú ho nejakej vdove. To je prevrátené. Ak máte niečo, čo môžete dať vdove, tak jej to dajte. Ale nedávajte jej Božie peniaze, tie vám už dopredu nepatria, ale Bohu.“ (Otázky a odpovede, 15. 10. 1961).

„Ak odovzdávate desiatok, ste povinní dať ho tam, odkiaľ dostávate svoj pokrm.“ (Otázky a odpovede, 15. 10. 1961).

V Malachiášovi 3, kde je reč o predchodcovi prvého príchodu Krista a o prorokovi, ktorí mal prísť pred veľkým a hrozným dňom Pána, oslovuje Pán Svoj ľud i ohľadom desiatku veľmi jasne a zreteľne: „Lebo Ja Hospodin sa nemením, preto ste vy, synovia Jakobovi, ešte nevyhynuli.“  Ľud izraelský mal čestné meno „Izrael” – čo vlastne znamená „bojovník Boží”, ale v skutočnosti bol Jákob – Lstivec – podvodník. Tak hovorí Pán ďalej: „Odo dní svojich otcov ste sa odchyľovali od Mojich ustanovení a neostríhali ste. Navráťte sa ku mne, a navrátim sa k vám, hovorí Hospodin Zástupov. Ale hovoríte: V čom sa máme navrátiť?” Ak je neveriacim hovorené, že sa majú obrátiť k Bohu, tak tomu rozumieme. Ale ak je povedané veriacim, a to skrze „Tak hovorí Pán”, že sa majú obrátiť k Bohu, tak sa dnes, práve tak ako vtedy, pýtajú: „V čom by sme sa mali my – ktorí sme obrátení – vrátiť?”

Nato On odpovedá: „Či azda má človek okrádať Boha? Lebo vy okrádate Mňa a hovoríte: V čom ťa okrádame?” Aj na túto otázku, ktorú Pán sám predkladá Svojmu ľudu, dáva jasnú odpoveď: „V desiatku a v obeti pozdvihnutia!” Ľudia, ktorí sú úprimne veriaci, chápu to veľmi presne a za žiadnu cenu by niekoho iného neokradli, okrádajú Boha a nie sú si toho, ak sa dá, vôbec vedomí. Ale raz tu budú stáť veľmi sklamaní, ako tí skutočne okradnutí. Pretože i v tomto bode je neposlušnosť ako hriech čarodejníctva a svojvôľa ako modlárstvo. (1Sam 15:23). Kde veriaci presadzujú svojvôľu, tam to na nich padá ako prekliatie a ich duchovný život zostáva bez viditeľného ovocia.

Skrze proroka Hageusa sa Pán pýta Svojho ľudu: „Či je čas pre vás, aby ste vy bývali vo svojich vykladaných domoch, kým je tento dom pustý?” (Hag 1:4). Kto patrí k ľudu Božiemu, tomu bude táto vec a celé dielo Božie ležať na srdci. Takým veriacim, ktorí Pána okrádajú o desiatky a obete, hovorí: „Zlorečení ste zlorečením a Mňa jednako okrádate, celý národ, čo vás je.“ Smie Pán ešte dnes vyčítať tým, ktorí Mu desiatky nedávajú, že ho okrádajú? Nesmie On tým, ktorí sú k Nemu lakomí a Jeho peniaze si nechávajú pre seba, povedať, že milovanie peňazí je koreň všetkého zla (1Tim 6:10), ktoré spôsobuje mnoho nešťastia? Človek sa veľakrát pýta, prečo je toľko nešťastia medzi veriacimi. Pán má odpoveď. Alebo by snáď mal On, pretože je taký láskavý, pre takýchto okrádačov Boha napísať novú Bibliu?

Nikto nemôže slúžiť súčasne Bohu i mamonu. Kto je priviazaný k mamonu, ten je oddelený od Boha, a kto je priviazaný k Pánu, ten je od mamonu oslobodený. Kde Pán Ježiš skutočne vojde do domu aj srdca, tam prebieha pravé obrátenie a oslobodenie od všetkého. Tak to nájdeme potvrdené u Lukáša 19 a v Skutkoch apoštolských. Až keď Zacheus zvolal: „…jestli som niekoho v niečom oklamal, vraciam štvornásobne.“ povedal Ježiš: „Dnes sa dostalo spasenie tomuto domu…“

Ľudia, ktorí Pána prežijú, dostanú Božiu bázeň a táto bázeň je počiatok Božej múdrosti a súčasne koniec vlastného chytráctva. V Jeho prítomnosti sú všetci veriaci usvedčovaní z toho, čo robili nesprávne a na mieste sa rozhodujú, že to napravia. Nezostáva to len pri predsavzatiach, ale sa stávajú činitelia Slova.

Ak teda niekto, kto druhého oklamal, to chce štvornásobne nahradiť, čo sa má stať so všetkými, ktorí Boha roky okrádali, mnohí po celý svoj život viery? Oni vrúcne spievali, Slovo nábožne počúvali a vrúcne sa modlili a žijú v zjavnej neposlušnosti k Bohu. Nevzťahuje sa na pravé deti Božie, že sú živé každým Slovom Božím, ale nie z peňazí Božích? Nie je azda to „Tak hovorí Pán” v Malachiášovi 3, a na mnohých iných miestach, taktiež Slovo Božie, ktoré sa musí prežiť a konať? Môžeme sa samoľúbo a sebaisto nad to povzniesť? Isteže nie, ak chceme raz hľadieť na Boha, ktorý to tak určil. On chce, aby duchovný pokrm – tie bohaté statky Jeho domu – boli všetkými prostriedkami rozdeľované.

Desiatok ešte nikdy nepatril nijakému veriacemu a nikdy v budúcnosti ani patriť nebude. Desiatok patrí Bohu, ktorý nás žehná a dáva nám všetko, čo pozemsky vlastníme. Z každého príjmu, ktorý máme, dávame vďačne a s vnútornou radosťou srdca, najprv Pánu to, čo mu patrí, „…lebo ochotného darcu miluje Bôh.“ On hovorí: „Doneste celý desiatok do domu pokladu, aby bola potrava v Mojom dome, a nože Ma potom zkúste v tom, hovorí Hospodin Zástupov, či vám nepootváram nebeské prieduchy a nevylejem vám požehnania až prehojne.“ (Mal 3:10).

V Izraeli to bolo tak, že nielen bohatí a zámožní, ale aj tí najchudobnejší dávali desiatok z toho, čo vo svojich záhradách vypestovali. Pán sám povedal: „…dávate desiatky z máty a ruty a z každej zeliny a obchádzate súd a lásku Božiu. Toto bolo treba robiť a tamto neopúšťať.“  (Lk 11:42). Takže Pán i v Novom zákone poukázal na to, že nemáme prestať dávať desiatok, ale lásku k Bohu a k sebe navzájom, ako aj právo a spravodlivosť pritom nesmieme opúšťať. Nielen tí, ktorí predávajú pozemky, domy, alebo majú iný príjem, ale, ako tu vidíme, taktiež všetci tí, ktorí sú verní aj v tom najmenšom, dávajú Pánu desiatok.

Nie všetci majú možnosť činne sa zúčastniť na diele Božom, avšak všetci majú tú výsadu, svojimi modlitbami i peniazmi podporovať dielo Pána, a tak mať plnú účasť na celosvetovej starostlivosti o ľud Boží.

(koniec citátu z obežníka December 1992)

Tak isto sa ľudia stále a stále pýtajú, ako sa to má byť s desiatkami. V podstate odkazujem na malú brožúru „Desiatok”. O tejto téme nie je potrebné mnoho hovoriť. Kto Boha skutočne miluje, ten činí to, čo On vo Svojom Slove prikázal. Kto ctí Boha len ústami, ten vyhľadáva uspokojivú odpoveď, aby mohol obísť poslušnosť a upokojiť svedomie. Pri tom sa užíva všeobecne známa argumentácia, že sa jedná o zákon alebo o Starý zákon. Úplne slávnostné sa to stane v okamihu, keď veriaci povedia: „V Novom zákone predsa Pánovi patrí všetko, nielen desiatok.“ a potom si všetko, vrátane desiatku, nechajú pre seba. 

Len pre orientáciu: Abrahám dal desiatok Pánu – kráľovi zo Sálem, totiž Melchisedechovi – už 400 rokov pred Zákonom (Žd 7). Ľud izraelský ho dával počas doby Zákona a verné deti Božie ho dávajú ešte dnes. Pisateľ dopisu Židom, v ktorom obzvlášť z posledných veršov môžeme zistiť, že to bol Pavol, píše v kapitole 7, verš 8: „A tu berú desiatky ľudia, ktorí mrú, ale tamto Ten, ktorému sa dáva svedectvo, že žije.“

Neobyčajným príkladom nám všetkým bol i v tomto ohľade brat Branham. Ak veríme, že ho Bôh poslal, aby uviedol cirkev do Slova a k viere otcov a vyzval ju k poslušnému konaniu, tak by sme i v tomto bode mali povedať radostné „áno” a nasledovať jeho príklad. 

Dávanie desiatku spomínal veľmi často. Obzvlášť nás dojme jeho chovanie pri platení 2.000 dolárov za účet lekárovi a 400 dolárov za lieky. Vtedy ešte nebol ženatý. V USA boli vtedy práve také zlé časy ako v celom svete. Pretože potrebné peniaze nemohol zohnať, šiel k pánovi Masonovi a povedal: 

„Toto vám dlhujem. Som stále veľmi slabý, ale pokúsim sa ísť do práce. Teraz nemôžem platiť.“ Práve som uveril a povedal som: „Pán Mason, ako prvá je moja povinnosť pred Bohom, zaplatiť Mu desiatok. Ako prvé by som chcel Jemu zaplatiť desiatok, a ako ďalšie je moja povinnosť zaplatiť svoje dlhy. Môj otec je síce chorý a je nás deväť detí v rodine, ale ak nebudem musieť zaplatiť viac ako 25 centov pri každej platbe, tak to urobím.“ (Kázanie „Kristus zjavený vo vlastnom Slove”, Jeffersonville, 22. 8. 1965). 

„Každý kresťan má povinnosť platiť desiatok, pretože je to príkaz Pána. Dávanie desiatku je nevyhnutné pre dosiahnutie kresťanských prežití.“ (kázanie „Bôh je neporozumený”, 24. 7. 1961). 

„Poznám ľudí, ktorý zoberú svoj desiatok, a dajú ho nejakej vdove. To je prevrátené. Ak máte niečo, čo môžete dať vdove, tak jej to dajte. Ale nedávajte jej Božie peniaze, tie vám už dopredu nepatria, ale Bohu.“ (Otázky a odpovede, 15. 10. 1961). 

„Ak odovzdávate desiatok, ste povinní dať ho tam, odkiaľ dostávate svoj pokrm.“ (Otázky a odpovede, 15. 10. 1961). 

V Malachiášovi 3, kde je reč o predchodcovi prvého príchodu Krista a o prorokovi, ktorí mal prísť pred veľkým a hrozným dňom Pána, oslovuje Pán Svoj ľud i ohľadom desiatku veľmi jasne a zreteľne: „Lebo Ja Hospodin sa nemením, preto ste vy, synovia Jakobovi, ešte nevyhynuli.“ Ľud izraelský mal čestné meno „Izrael” – čo vlastne znamená „bojovník Boží”, ale v skutočnosti bol Jákob – Lstivec – podvodník. Tak hovorí Pán ďalej: „Odo dní svojich otcov ste sa odchyľovali od Mojich ustanovení a neostríhali ste. Navráťte sa ku mne, a navrátim sa k vám, hovorí Hospodin Zástupov. Ale hovoríte: V čom sa máme navrátiť?” Ak je neveriacim hovorené, že sa majú obrátiť k Bohu, tak tomu rozumieme. Ale ak je povedané veriacim, a to skrze „Tak hovorí Pán”, že sa majú obrátiť k Bohu, tak sa dnes, práve tak ako vtedy, pýtajú: „V čom by sme sa mali my – ktorí sme obrátení – vrátiť?” 

Nato On odpovedá: „Či azda má človek okrádať Boha? Lebo vy okrádate Mňa a hovoríte: V čom ťa okrádame?” Aj na túto otázku, ktorú Pán sám predkladá Svojmu ľudu, dáva jasnú odpoveď: „V desiatku a v obeti pozdvihnutia!” Ľudia, ktorí sú úprimne veriaci, chápu to veľmi presne a za žiadnu cenu by niekoho iného neokradli, okrádajú Boha a nie sú si toho, ak sa dá, vôbec vedomí. Ale raz tu budú stáť veľmi sklamaní, ako tí skutočne okradnutí. Pretože i v tomto bode je neposlušnosť ako hriech čarodejníctva a svojvôľa ako modlárstvo. (1Sam 15:23). Kde veriaci presadzujú svojvôľu, tam to na nich padá ako prekliatie a ich duchovný život zostáva bez viditeľného ovocia. 

Skrze proroka Hageusa sa Pán pýta Svojho ľudu: „Či je čas pre vás, aby ste vy bývali vo svojich vykladaných domoch, kým je tento dom pustý?” (Hag 1:4). Kto patrí k ľudu Božiemu, tomu bude táto vec a celé dielo Božie ležať na srdci. Takým veriacim, ktorí Pána okrádajú o desiatky a obete, hovorí: „Zlorečení ste zlorečením a Mňa jednako okrádate, celý národ, čo vás je.“ Smie Pán ešte dnes vyčítať tým, ktorí Mu desiatky nedávajú, že ho okrádajú? Nesmie On tým, ktorí sú k Nemu lakomí a Jeho peniaze si nechávajú pre seba, povedať, že milovanie peňazí je koreň všetkého zla (1Tim 6:10), ktoré spôsobuje mnoho nešťastia? Človek sa veľakrát pýta, prečo je toľko nešťastia medzi veriacimi. Pán má odpoveď. Alebo by snáď mal On, pretože je taký láskavý, pre takýchto okrádačov Boha napísať novú Bibliu? 

Nikto nemôže slúžiť súčasne Bohu i mamonu. Kto je priviazaný k mamonu, ten je oddelený od Boha, a kto je priviazaný k Pánu, ten je od mamonu oslobodený. Kde Pán Ježiš skutočne vojde do domu aj srdca, tam prebieha pravé obrátenie a oslobodenie od všetkého. Tak to nájdeme potvrdené u Lukáša 19 a v Skutkoch apoštolských. Až keď Zacheus zvolal: „…jestli som niekoho v niečom oklamal, vraciam štvornásobne.“ povedal Ježiš: „Dnes sa dostalo spasenie tomuto domu…“

Ľudia, ktorí Pána prežijú, dostanú Božiu bázeň a táto bázeň je počiatok Božej múdrosti a súčasne koniec vlastného chytráctva. V Jeho prítomnosti sú všetci veriaci usvedčovaní z toho, čo robili nesprávne a na mieste sa rozhodujú, že to napravia. Nezostáva to len pri predsavzatiach, ale sa stávajú činitelia Slova. 

Ak teda niekto, kto druhého oklamal, to chce štvornásobne nahradiť, čo sa má stať so všetkými, ktorí Boha roky okrádali, mnohí po celý svoj život viery? Oni vrúcne spievali, Slovo nábožne počúvali a vrúcne sa modlili a žijú v zjavnej neposlušnosti k Bohu. Nevzťahuje sa na pravé deti Božie, že sú živé každým Slovom Božím, ale nie z peňazí Božích? Nie je azda to „Tak hovorí Pán” v Malachiášovi 3, a na mnohých iných miestach, taktiež Slovo Božie, ktoré sa musí prežiť a konať? Môžeme sa samoľúbo a sebaisto nad to povzniesť? Isteže nie, ak chceme raz hľadieť na Boha, ktorý to tak určil. On chce, aby duchovný pokrm – tie bohaté statky Jeho domu – boli všetkými prostriedkami rozdeľované. 

Desiatok ešte nikdy nepatril nijakému veriacemu a nikdy v budúcnosti ani patriť nebude. Desiatok patrí Bohu, ktorý nás žehná a dáva nám všetko, čo pozemsky vlastníme. Z každého príjmu, ktorý máme, dávame vďačne a s vnútornou radosťou srdca, najprv Pánu to, čo mu patrí, „…lebo ochotného darcu miluje Bôh.“ On hovorí: „Doneste celý desiatok do domu pokladu, aby bola potrava v Mojom dome, a nože Ma potom zkúste v tom, hovorí Hospodin Zástupov, či vám nepootváram nebeské prieduchy a nevylejem vám požehnania až prehojne.“ (Mal 3:10). 

V Izraeli to bolo tak, že nielen bohatí a zámožní, ale aj tí najchudobnejší dávali desiatok z toho, čo vo svojich záhradách vypestovali. Pán sám povedal: „…dávate desiatky z máty a ruty a z každej zeliny a obchádzate súd a lásku Božiu. Toto bolo treba robiť a tamto neopúšťať.“ (Lk 11:42). Takže Pán i v Novom zákone poukázal na to, že nemáme prestať dávať desiatok, ale lásku k Bohu a k sebe navzájom, ako aj právo a spravodlivosť pritom nesmieme opúšťať. Nielen tí, ktorí predávajú pozemky, domy, alebo majú iný príjem, ale, ako tu vidíme, taktiež všetci tí, ktorí sú verní aj v tom najmenšom, dávajú Pánu desiatok. 

Nie všetci majú možnosť činne sa zúčastniť na diele Božom, avšak všetci majú tú výsadu, svojimi modlitbami i peniazmi podporovať dielo Pána, a tak mať plnú účasť na celosvetovej starostlivosti o ľud Boží. 

(koniec citátu z obežníka December 1992)