Na oboch misijných cestách v posledných dňoch a týždňoch som videl ruku Božiu pôsobiacu a poznal nutnú nevyhnutnosť pomoci zodpovedným bratom v týchto krajinách tak, aby boli schopní dielo Božie vykonávať. Tým nemyslím zbožné slová, ktoré môžu všetci činiť, ale praktický skutok. Preto vás všetkých neváham povzbudiť ku pomoci dielu Pánovmu, aby títo bratia, ktorí sú bez prostriedkov, neklesali na duchu (nestratili chuť) a nezúfali si, ale aby mohli svoje poverenie vykonávať.

Dovoľte mi na tomto miesto adresovať napomínajúce Slovo tým, ktorí Božiu zvesť pre tento čas veria, a ktorí majú na srdci žiadosť, aby boli vyvolaní všetci vyvolení zo všetkých národov. Všetkých ostatných prosím, aby to nečítali a nevenovali tomu pozornosť. Kto však chce pred Bohom obstáť, tomu musí byť povedané, že prišiel čas poslúchať a dodržiavať každého Slova Božieho. Poslušnosť je doprevádzaná požehnaním Božím, neposlušnosť je zaťažená zlorečenstvom. V minulosti sme už zverejňovali citáty brata Branhama. Ale dnes sa cítim so zreteľom na naliehavosť vedený túto žiadosť ako výzvu adresovať všetkým, ktorí snáď ešte nepochopili, že sú Bohu dlžní desiatok, pretože patrí Jemu aby ho mohol sám pre Seba použiť. Čo je nám platný dom, auto, pekný nábytok, ak sme si ich zaopatrili z peňazí, ktoré boli ukradnuté Pánu? Môže sa človek vo vedomí, že Pána možno dlhé roky okrádal, cítiť dobre?

23. Augusta 1964 povedal brat Branham:

„Skutočne ste dlžní desiatky tam, odkiaľ dostávate pokrm. ‘Doneste celý desiatok do domu pokladu, aby bola potrava v mojom dome, a nože ma potom skúste v tom, hovorí Pán Zástupov, či vám nepootváram nebeských prieduchov a nevylejem vám požehnania až prehojne.’ To súhlasí. Vyzývam každého muža a každú ženu, ktorí neplatia desiatky, aby to prijali. Mohol by som tu zostať do rána a podať správu o tom, čo sa dialo, odkedy som to poznal, a v akej situácii som bol. Ale tak verne, ako som len mohol, som dával desiatky. Dokonca aj z peňazí, ktoré mi dal zbor alebo, ktoré mi boli dané na poľných ťaženiach, som dával desiatky.“

My všetci stojíme pre Bohom, ktorý skúma naše srdcia a pozná naše myšlienky. Slovo Písma, ktoré brat Branham citoval, je Tak hovorí Pán a bolo vyslovené prorokom Malachiášom, ktorý prorokoval aj o službe Jána Krstiteľa a o prvom príchode Ježiša Krista. Na konci poslednej kapitoly dal mocné zasľúbenie o prorokovi Eliášovi, ktorý mal prísť pred veľkým a strašným dňom Pána. Predchádzajúca časť tejto kapitoly je pre tých, ktorých Boh skrze prorockú časť oslovil práve tak Tak hovorí Pán, ako zvyšok. Aj táto pravda je časťou zjaveného Slova.

Čo by sme si mysleli o človeku, ktorý spácha lúpež v banke? Súd a aj my všetci by sme ho uznali vinným, pociťovali odpor a jeho odsúdenie považovali za potrebné opatrenie. Ako deti Božie však sme sa však dopustili oveľa väčšej viny, keď sme Boha roky okrádali a lúpili. Aj dnes by sme sa chceli, tak ako v čase proroka Malachiáša pýtať: „’V čom ťa okrádame?’ V desiatku a v obeti pozdvihnutia!“  (v. 8) Možno si pripadáme duchovnía hovoríme: „Sme predsa v Novom zákone!“ Ale ľudu izraelskému Pán zvolal: „Lebo Ja, Pán, sa nemením, preto ste vy, synovia Jakobovi, ešte nevyhynuli.“ To isté volá dnes na nás: „Lebo Ja, Pán, sa nemením, preto ste vy, deti Božie, ešte nevyhynuli.“

Potom hovorí vo verši 9: „Zlorečení ste zlorečením a mňa jednako okrádate, celý národ, čo vás je.“ Človek si môže myslieť, že na niekom spočíva požehnanie Božie, vrúcne sa modliť, s hlbokým zanietením spievať najnádhernejšie piesne a pri tom pozdvihovať svoje ruky a myslieť pri tom na vytrhnutie. Diabol sa však smeje, pretože vie, že neposlušnosť je ako hriech čarodejníctva. Všetci, ktorí Boh olúpili a sú mu neposlušní, si musia byť vedomí, že sú zaťažení zlorečenstvom. Od dnešného dňa nie som vinný za nikoho, kto tento obežný list číta a naďalej nedbá Slova Božieho a výrokov brata Branhama. Buďme aj v tomto verní, pretože sa jedná o každé Slovo Božie, ktoré On prikázal a zjavil. Považujeme to za prednosť, dávať Pánovi z toho, čo nám zveril. Kto Slovo zavrhne a nedbá toho, ten môže ústami všetko možné namietať, ale platí len napísané Slovo, všetko ostatné sú argumenty. Boh mieni, čo hovorí a hovorí, čo mieni.

Ako už bolo predtým zdôraznené, toto Slovo je adresované len tým, ktorí poznali, že Boh skrze brata Branhama všetky biblické pravdy postavil na svietnik, aj tie o desiatku, ktorý Abrahám dal dávno pred desiatkom. Kto si vo svojom srdci myslí: „To sa ma netýka!“, ten si musí nechať v láske povedať, že podľa Slova Božieho, ktoré sme práve uviedli, stojí pod zlorečenstvom, aj ak hovorí o najväčších požehnaniach. Nech tieto vážne Slová vojdú všetkým do srdca, je mojou modlitbou. Boh vedel, prečo príkaz dal, a my to musíme poznať a podľa neho jednať.

V žiadnom prípade nechcem nechať bez zmienky, že výrazný počet je verný a zo srdca na vec Božiu myslí. Odteraz bude stáť aj zvyšok pred rozhodnutím. Teraz na konci chce mať Pán poslušné a požehnané deti a nie neposlušné a ranené zlorečenstvom. Veríme predsa, že sa vraciame späť k prakresťanstvu a k tomu patrí aj táto časť. Nech Pán všetkým v tejto veci daruje jasno.

Na oboch misijných cestách v posledných dňoch a týždňoch som videl ruku Božiu pôsobiacu a poznal nutnú nevyhnutnosť pomoci zodpovedným bratom v týchto krajinách tak, aby boli schopní dielo Božie vykonávať. Tým nemyslím zbožné slová, ktoré môžu všetci činiť, ale praktický skutok. Preto vás všetkých neváham povzbudiť ku pomoci dielu Pánovmu, aby títo bratia, ktorí sú bez prostriedkov, neklesali na duchu (nestratili chuť) a nezúfali si, ale aby mohli svoje poverenie vykonávať.

Dovoľte mi na tomto miesto adresovať napomínajúce Slovo tým, ktorí Božiu zvesť pre tento čas veria, a ktorí majú na srdci žiadosť, aby boli vyvolaní všetci vyvolení zo všetkých národov. Všetkých ostatných prosím, aby to nečítali a nevenovali tomu pozornosť. Kto však chce pred Bohom obstáť, tomu musí byť povedané, že prišiel čas poslúchať a dodržiavať každého Slova Božieho. Poslušnosť je doprevádzaná požehnaním Božím, neposlušnosť je zaťažená zlorečenstvom. V minulosti sme už zverejňovali citáty brata Branhama. Ale dnes sa cítim so zreteľom na naliehavosť vedený túto žiadosť ako výzvu adresovať všetkým, ktorí snáď ešte nepochopili, že sú Bohu dlžní desiatok, pretože patrí Jemu aby ho mohol sám pre Seba použiť. Čo je nám platný dom, auto, pekný nábytok, ak sme si ich zaopatrili z peňazí, ktoré boli ukradnuté Pánu? Môže sa človek vo vedomí, že Pána možno dlhé roky okrádal, cítiť dobre?

1. Augusta 1964 povedal brat Branham:

„Skutočne ste dlžní desiatky tam, odkiaľ dostávate pokrm. ‘Doneste celý desiatok do domu pokladu, aby bola potrava v mojom dome, a nože ma potom skúste v tom, hovorí Pán Zástupov, či vám nepootváram nebeských prieduchov a nevylejem vám požehnania až prehojne.’ To súhlasí. Vyzývam každého muža a každú ženu, ktorí neplatia desiatky, aby to prijali. Mohol by som tu zostať do rána a podať správu o tom, čo sa dialo, odkedy som to poznal, a v akej situácii som bol. Ale tak verne, ako som len mohol, som dával desiatky. Dokonca aj z peňazí, ktoré mi dal zbor alebo, ktoré mi boli dané na poľných ťaženiach, som dával desiatky.“

My všetci stojíme pre Bohom, ktorý skúma naše srdcia a pozná naše myšlienky. Slovo Písma, ktoré brat Branham citoval, je Tak hovorí Pán a bolo vyslovené prorokom Malachiášom, ktorý prorokoval aj o službe Jána Krstiteľa a o prvom príchode Ježiša Krista. Na konci poslednej kapitoly dal mocné zasľúbenie o prorokovi Eliášovi, ktorý mal prísť pred veľkým a strašným dňom Pána. Predchádzajúca časť tejto kapitoly je pre tých, ktorých Boh skrze prorockú časť oslovil práve tak Tak hovorí Pán, ako zvyšok. Aj táto pravda je časťou zjaveného Slova.

Čo by sme si mysleli o človeku, ktorý spácha lúpež v banke? Súd a aj my všetci by sme ho uznali vinným, pociťovali odpor a jeho odsúdenie považovali za potrebné opatrenie. Ako deti Božie však sme sa však dopustili oveľa väčšej viny, keď sme Boha roky okrádali a lúpili. Aj dnes by sme sa chceli, tak ako v čase proroka Malachiáša pýtať: „’V čom ťa okrádame?’ V desiatku a v obeti pozdvihnutia!“  (v. 8) Možno si pripadáme duchovní  a hovoríme: „Sme predsa v Novom zákone!“ Ale ľudu izraelskému Pán zvolal: „Lebo Ja, Pán, sa nemením, preto ste vy, synovia Jakobovi, ešte nevyhynuli.“ To isté volá dnes na nás: „Lebo Ja, Pán, sa nemením, preto ste vy, deti Božie, ešte nevyhynuli.“ 

Potom hovorí vo verši 9: „Zlorečení ste zlorečením a mňa jednako okrádate, celý národ, čo vás je.“ Človek si môže myslieť, že na niekom spočíva požehnanie Božie, vrúcne sa modliť, s hlbokým zanietením spievať najnádhernejšie piesne a pri tom pozdvihovať svoje ruky a myslieť pri tom na vytrhnutie. Diabol sa však smeje, pretože vie, že neposlušnosť je ako hriech čarodejníctva. Všetci, ktorí Boh olúpili a sú mu neposlušní, si musia byť vedomí, že sú zaťažení zlorečenstvom. Od dnešného dňa nie som vinný za nikoho, kto tento obežný list číta a naďalej nedbá Slova Božieho a výrokov brata Branhama. Buďme aj v tomto verní, pretože sa jedná o každé Slovo Božie, ktoré On prikázal a zjavil. Považujeme to za prednosť, dávať Pánovi z toho, čo nám zveril. Kto Slovo zavrhne a nedbá toho, ten môže ústami všetko možné namietať, ale platí len napísané Slovo, všetko ostatné sú argumenty. Boh mieni, čo hovorí a hovorí, čo mieni.

Ako už bolo predtým zdôraznené, toto Slovo je adresované len tým, ktorí poznali, že Boh skrze brata Branhama všetky biblické pravdy postavil na svietnik, aj tie o desiatku, ktorý Abrahám dal dávno pred desiatkom. Kto si vo svojom srdci myslí: „To sa ma netýka!“, ten si musí nechať v láske povedať, že podľa Slova Božieho, ktoré sme práve uviedli, stojí pod zlorečenstvom, aj ak hovorí o najväčších požehnaniach. Nech tieto vážne Slová vojdú všetkým do srdca, je mojou modlitbou. Boh vedel, prečo príkaz dal, a my to musíme poznať a podľa neho jednať.

V žiadnom prípade nechcem nechať bez zmienky, že výrazný počet je verný a zo srdca na vec Božiu myslí. Odteraz bude stáť aj zvyšok pred rozhodnutím. Teraz na konci chce mať Pán poslušné a požehnané deti a nie neposlušné a ranené zlorečenstvom. Veríme predsa, že sa vraciame späť k prakresťanstvu a k tomu patrí aj táto časť. Nech Pán všetkým v tejto veci daruje jasno.