Židovský ľud má pred sebou ešte veľmi strastiplnú cestu. Vyjednávania o Jeruzaleme sú plánované na máj 1996. Už teraz však počuť hlasy tých, ktorí chcú mať slovo pri zmluve o Jeruzaleme, napríklad Šejk Ikrima Sabri, imán jeruzalemskej mešity Al-Aksa. V jednom rozhovore sa vyjadril takto: „Izrael si môže rozhodnúť, čo len chce. Pre mňa a všetkých veriacich je izraelská anexia Jeruzalema neplatná. Nie Izrael, ale my sme tou skalou, popri ktorej nikto neprejde pomimo. My, Palestínčania, sme najdôležitejšími partnermi vo vyjednávaniach. Izraelčania sú tí poslední, ktorí majú právo rozhodovať o Jeruzaleme. Ani Jordánsko nemá s Jeruzalemom nič spoločné. V Jeruzaleme sa spája oboje – náboženstvo a politika. Ak nezískame späť naše práva v Jeruzaleme, celý mierový proces sa zrúti ako domček z kariet – bez ohľadu na to, koľko zmlúv sa podarí dojednať Izraelčanom a Arabom.“

Podobne sa vyjadril aj predseda OOP Jásir Arafat: „Počúvajte ma, Hussein a Rabin – Jeruzalem je hlavným mestom Palestíny, nech sa v Ammáne alebo inde podpisujú akékoľvek zmluvy. Nasledujúca bitka bude o Jeruzalem. Vy si myslíte, že je to ďaleko. Ale my si myslíme, že je veľmi blízko.“

V blízkovýchodnom mierovom procese ide úplne na záver skutočne len o Jeruzalem. Nedosiahne sa žiadny pokoj a už vôbec nie trvalý mier. Denne budeme v správach počuť o udalostiach v Jerichu, na Západnom brehu, Golanských výšinách a v pásme Gazy. Je to vážne, pretože tieto krízové miesta sú blízko Jeruzalema. Gazu, ktorá je od neho vzdialená len približne 80 km, sa kmeňu Júda, ako to stojí vknihe Jozuu, v minulosti nepodarilo získať (Sd 1:18). Avšak podľa zasľúbenia v Sofoniášovi 2:4-7 tento pás zeme, ktorý patril Filištíncom, pripadne domu Júdovmu, len čo bude obnovené zemepisné usporiadanie podľa božského poriadku. Našou modlitbou je: „Bože Izraela, buď milostivý svojmu ľudu, Izraelu!“

Židovský ľud má pred sebou ešte veľmi strastiplnú cestu. Vyjednávania o Jeruzaleme sú plánované na máj 1996. Už teraz však počuť hlasy tých, ktorí chcú mať slovo pri zmluve o Jeruzaleme, napríklad Šejk Ikrima Sabri, imán jeruzalemskej mešity Al-Aksa. V jednom rozhovore sa vyjadril takto: „Izrael si môže rozhodnúť, čo len chce. Pre mňa a všetkých veriacich je izraelská anexia Jeruzalema neplatná. Nie Izrael, ale my sme tou skalou, popri ktorej nikto neprejde pomimo. My, Palestínčania, sme najdôležitejšími partnermi vo vyjednávaniach. Izraelčania sú tí poslední, ktorí majú právo rozhodovať o Jeruzaleme. Ani Jordánsko nemá s Jeruzalemom nič spoločné. V Jeruzaleme sa spája oboje – náboženstvo a politika. Ak nezískame späť naše práva v Jeruzaleme, celý mierový proces sa zrúti ako domček z kariet – bez ohľadu na to, koľko zmlúv sa podarí dojednať Izraelčanom a Arabom.“

Podobne sa vyjadril aj predseda OOP Jásir Arafat: „Počúvajte ma, Hussein a Rabin – Jeruzalem je hlavným mestom Palestíny, nech sa v Ammáne alebo inde podpisujú akékoľvek zmluvy. Nasledujúca bitka bude o Jeruzalem. Vy si myslíte, že je to ďaleko. Ale my si myslíme, že je veľmi blízko.“

V blízkovýchodnom mierovom procese ide úplne na záver skutočne len o Jeruzalem. Nedosiahne sa žiadny pokoj a už vôbec nie trvalý mier. Denne budeme v správach počuť o udalostiach v Jerichu, na Západnom brehu, Golanských výšinách a v pásme Gazy. Je to vážne, pretože tieto krízové miesta sú blízko Jeruzalema. Gazu, ktorá je od neho vzdialená len približne 80 km, sa kmeňu Júda, ako to stojí v  knihe Jozuu, v minulosti nepodarilo získať (Sd 1:18). Avšak podľa zasľúbenia v Sofoniášovi 2:4-7 tento pás zeme, ktorý patril Filištíncom, pripadne domu Júdovmu, len čo bude obnovené zemepisné usporiadanie podľa božského poriadku. Našou modlitbou je: „Bože Izraela, buď milostivý svojmu ľudu, Izraelu!“