Aj túto tému nám ozrejmí Písmo Sväté. Krstí sa predsa v celom kresťanstve. Žiaľ, i v tomto bode bolo vykonané nemalé falšovanie. Našou úlohou preto je vykresliť pôvodný krst.

Príkaz Pána Ježiša v ev. Marka 15:16 znie: „Idúc po celom svete, kážte evanjelium všetkému stvoreniu. Kto uverí a pokrstí sa, bude spasený.“ Prvým predpokladom pre krst, ktorý sám Pán Ježiš požadoval, je viera. Ako nám je povedané v ep. Rimanom 10:17 prichádza viera z počutia kázania a kázanie zo Božieho Slova. Z toho dôvodu prikazuje Spasiteľ najprv zvestovanie evanjelia. Kto potom po počutí evanjelia uverí, môže sa dať pokrstiť.

Túto skutočnosť môžeme vyrozumieť už z prvého Petrovho kázania.

V Skutkoch 2:41 stojí: „Teda tí, ktorí ochotne prijali Jeho Slovo, dali sa pokrstiť.“ Dôležité je najprv Božie Slovo počuť a tiež ho prijať. Kto sa potom osobne rozhodne pre Krista, verí Slovu Božiemu a súhlasí so všetkým, čo Písmo sväté učí, má právo dať sa pokrstiť. Na jednom príklade je nám jasne ukázané, že viera je absolútnym predpokladom pre biblický krst. Evanjelista Filip je poslaný Duchom Božím k mužovi, ktorý na svojej spiatočnej ceste na voze číta v Písmach proroka Izaiáša. Filip mu zvestuje evanjelium. Nato dá ten muž náhle zastaviť a povie: „Aj, tu je predsa voda, prečo by som nemal byť pokrstený?“ Filip, muž Boží, vie, že je k tomu potrebná viera. Pýta sa: „Veríš celým srdcom?“ Rozhodná odpoveď znie: „Áno, verím!“ Teraz vstupujú obidvaja do vody a novo uveriaci je pokrstený.

Každému, kto čítal Bibliu, bude známe, že vtedy boli krstení iba ľudia, ktorí vedome vo viere v Ježiša Krista odovzdali svoj život do rúk Božích. Všetci apoštolovia a učeníci Majstra dobre rozumeli slovám: „kto uverí a pokrstí sa“ Neexistuje jediné miesto v Biblii, ktoré by svedčilo o tom, že by bolo niekedy pokrstené nemluvňa alebo dieťa. Vo všetkej láske možno povedať, že krst detí alebo pokropenie nemluvňaťa či zastúpenie kmotrom je falošné a chýba im akýkoľvek biblický základ. vedľa jedine platného krstu Tak bol ľuďmi zavedený krst nebiblický,.

Niekomu sa možno bude zdať nemožné, aby všetci tí navonok ako služobníci Boží vystupujúci ľudia sa sami mýlili. Milý čitateľ, je predsa všeobecne známe, že sa ľudia nedržia Biblie, ale tradícií, platných pre tú-ktorú denomináciu. Naša úloha z toho dôvodu spočíva práve v tom, aby sme popísali iba pôvodný krst, aby mohol každý vidieť, ako sa to pôvodne vykonávalo. Kto je z pravdy, nebude ľutovať ani námahy, ani času, aby sa o tom sám presvedčil. Biblia je jediné meradlo vo všetkých otázkach viery.

Tiež si musíme všimnúť, že nikdy nebola použitá formulácia: „V mene Otca, i Syna i Svätého Ducha“. Tu by mohol niekto namietať, že tak predsa stojí písané v príkaze o rozoslaní učeníkov. Milý čitateľ, diabol aj Ježišovi povedal: „Je napísané…“ (Mt 4:6). Správne použitie musíme totiž dostať zjavené od Boha, inak máme iba písmeno, pravý zmysel však nám zostáva zakrytý.

Začínajúc prvotnou cirkvou v Jeruzaleme, chcel by som uviesť niekoľko miest z Biblie, ktoré všetky jednoznačne dosvedčujú, ako bolo krstené. Petra používal Pán často ako hovorcu. Po vyliatí Svätého Ducha je on prvý, ktorý hovorí k zbiehajúcemu sa zástupu. V Skutkoch ap. 2:38 hovorí: „…a pokrstí sa každý jeden v meno Ježiša Krista“. Tu je prvý raz od založenia prvotnej cirkvi zmienka o krste. Výslovný rozkaz znie: „Na meno Ježiša Krista“. Stretávame sa tu s apoštolom Petrom, ako je plný Svätého Ducha a ako hovorí z príkazu Pána. už pri tomto prvom krste dal Pán Ježiš celkom jasne povedať, ako v Jeho Cirkvi musí byť krstené, dokiaľ je táto na zemi. Beda tomu, kto sa od toho odvracia.

V Skutkoch ap. 8:16 stojí písané: „…pokrstení boli iba v mene Pána Ježiša.“ Filip zvestoval v Samárii evanjelium a krstil práve tak, ako to robil Peter v Jeruzaleme, totiž na meno Pána Ježiša. Je to síce iný muž v inom meste, ale je to rovnaký krst, pretože je to to isté evanjelium a ten istý Pán, ktorého rozkaz je vykonávaný.

Teraz prichádzame ku Skutkom ap. 19:5, kde stojí: „…pokrstení boli na meno Pána Ježiša.“ Tento krst je nariaďovaný Pavlom, týmto veľkým mužom Božím. V ep. ku Galatským 1:11 a 12 povedal: „Upozorňujem vás totiž na to, milí bratia, že evanjelium spoľahlivo mnou kázané, nie je podľa človeka. Tiež som ho od nejakého človeka, nedostal, ale zjavením Ježiša Krista.“ Každé zjavenie musí súhlasiť so Slovom Božím, inak nie je od Boha. Tu zisťujeme, ako Peter, Filip a Pavol, všetci v plnej harmónii učia to isté, pretože sú pod vedením toho istého Svätého Ducha. Pre Pavla je krst taký dôležitý, že o ňom nehovorí iba v zboroch, ale jedná o ňom i vo svojich listoch. V liste Rimanom, v kap. 6:3 píše: „Či neviete, že my všetci, ktorí pokrstení sme v Krista Ježiša…?“ On sa k nim počíta. Aké veľkolepé! Dáva nám tým vedieť, že i on „bol pokrstený na meno Pána Ježiša Krista.“ Pochválený buď Boh za Jeho drahé Slovo, ktoré nám takým skvelým spôsobom osvetľuje tento bod.

Ku Galatským sa Pavol obracia v kapitole 3:27 týmito slovami:

„Lebo vy všetci, ktorí ste v Krista pokrstení…“ Aj Galatskí zažili biblický krst.

Rovnako tiež rozumieme Slovu k Efežanom 4:5: „Jeden Pán, jedna viera, jeden krst.“ To sa však vzhľadom ku zmätku v dnešnom kresťanstve nedá povedať. Avšak pre Boha a Jeho Cirkev ešte stále platí Božie Slovo, a preto platí tiež iba krst na meno Pána Ježiša Krista. Jednotné svedectvo Svätého Písma leží v tom, že boli ako Židia, tak Samaritáni, Gréci, Rimania, áno, vôbec všetci, pokrstení rovnakým spôsobom. Nech ktokoľvek krst vykonával, vždy sa tak dialo v mene Pána. Kto je pokrstený inak, ten z hľadiska Svätého Písma nie je pokrstený biblicky. Boh nech každému pomôže, aby to mohol poznať!

Teraz ešte slovo pre teológov a veriacich, ktorí ešte nie sú naplnení Svätým Duchom a nemôžu preto dobre porozumieť súvislosti medzi Matúšom 28:19 a skutočným vykonávaním krstu. Určite už počul každý raz výrok: „Všetko je jednoduché, keď sa tomu rozumie.“ Tak je to i s biblickým krstom. Prečo porozumeli tomuto tajomstvu muži, ktorí nevedeli čítať ani písať? Odpoveď môže byť iba táto: „Pretože im to bolo Bohom zjavené.“ Musel predsa sám Spasiteľ povedať Svojim učeníkom (Ján 16:12 a 13):

„Ešte mnoho by som vám mal povedať … ale nemôžete ešte teraz pochopiť, keď ale príde ten Duch pravdy, uvedie vás do všetkej pravdy.“ Presne to sa dialo od Letníc, i čo sa týka krstu.

Biblia je samo v sebe súvisle pokračujúce zjavenie a všetko v nej má svoje určenie. Preto môže byť každé zjavenie obsiahnuté v Biblii iba od Boha. Biblia nám oznamuje celkový Boží spásny poriadok. Kto ho prekračuje, automaticky sa vylučuje z kráľovstva Božieho. Zostaňme však pri krste. Ježiš sám povedal v Matúšovi 28:19: „Choďte do celého sveta … krstiac na meno Otca, i Syna i Svätého Ducha.“ Prečo teda krstili všetci apoštolovia a Boží služobníci na meno Pána Ježiša Krista? Nerozumeli príkazu svojho Majstra? Je v Biblii nejaký rozpor? Keby tu rozpor skutočne bol, tak by predsa mali v rukách všetci kritici Biblie a popierači Boha silnú zbraň. Aby teda mohol každý poznať, že učeníci Svojmu Majstrovi, pokiaľ sa týka vykonávania Jeho rozkazu, dobre rozumeli, a že v Biblii nie sú žiadne rozpory, chceme s pomocou Božou do tohoto veľkého tajomstva nahliadnuť. Pán nech nám pri tom pomôže.

Napriek tomu, že učeníci dlho so Svojim Majstrom chodili, nie vždy všetkému rozumeli. Pán im preto otvoril myseľ pre porozumenie Písma. V Lukášovi 24:45 stojí: „Teda otvoril im myseľ pre porozumenie Písma.“ Toto sa stalo pred naplnením Svätým Duchom. Je nutné, aby i nám Boh Svojím Duchom otvoril obsah a význam Svätého Písma, pretože inak nemôžeme tieto veci pochopiť. Ježiš Kristus sám povedal: „Krstite na Meno Otca, Syna a Svätého Ducha.“ Kto číta pomaly, pozná, že tu ide o MENO, na ktoré má byť krstené, a nie o tri tituly. Otec je titul, Syn je titul a Duch Svätý je titul. Otec, Syn a Duch sú teda tri označenia, alebo formy zjavenia jednej a tej istej osoby. Jedná sa teda o to jedno meno, lebo Ježiš nehovorí: „Krstite na mená“ alebo „krstite na tri tituly“, ako sa to dnes všade robí, znamená to ale jednoznačne „na meno“. Slovo „meno“ sa predsa vyskytuje v jednotnom, nie v množnom čísle. Inak by muselo byť písané: „na mená“. Musí teda pre tieto tri tituly existovať nejaké meno. Toto meno bolo všetkým pravým učeníkom oznámené. Rovnako ako musí byť pri počtovej úlohe nájdený spoločný menovateľ, tak je to i tu. Vlastne by nemalo byť nikomu zaťažko poznať toto tajomstvo, lebo Sväté Písmo dáva túto úlohu, ale súčasne prináša i riešenie. Ježiš dal učeníkom príkaz, teda úlohu, a učeníci jeho vykonávaním dali správne riešenie.

Jeden príklad nech nám je ešte nápomocný. Dajme tomu, že učiteľ sa spýta svojich žiakov koľko je 7x7. Nebude predsa od nich očakávať, že tú úlohu budú opakovať, ale očakáva riešenie. Čo by sa ale stalo, keby žiak naozaj učiteľovi odpovedal: „Ja to viem, 7x7 je 7x7.“ Vtedy by sa všetci ostatní žiaci smiali a mali by toho jedného, ktorý úlohu namiesto toho, aby dal riešenie, opakoval, za hlúpeho. Lebo iba správne riešenie úlohy je potvrdením toho, že sme jej správne rozumeli a pochopili ju. Tak je tomu i s krstom. Dnes všetci pobiehajú a stále opakujú úlohu z Matúša 28. Nechcem povedať, že sú hlúpi, ale na základe Božieho príkazu musím na nich zavolať, že Pánovi neporozumeli. Nepoznajú, že síce iných učia, ale sami potrebujú poučenie. Tak ako je predpokladom pre správne riešenie počtovej úlohy porozumenie žiaka, tak tiež dokazuje vykonávanie krstiaceho príkazu, že učeníci presne vedeli, čo Ježiš mienil. Tak ako je 7x7 štyridsaťdeväť, tak meno Otca, Syna a Svätého Ducha je „Ježiš“. To je biblické riešenie a súčasne večná pravda. Všetci vpravde veriaci musia byť pokrstení na Meno Ježiša Krista. Milý čitateľ, ty sám nemusíš vôbec ani počítať, lebo v Biblii je oboje, úloha a riešenie, rozkaz i vykonanie. Ježiš je učiteľom a učeníci sú žiakmi. Vďaka Bohu za všetku tú starostlivosť, ktorú má a za divuplný súlad v Jeho Slove. Učeníci sa držali presne pokynu, lebo oni krstili na Meno Pána Ježiša Krista, ktoré je menom Otca, Syna a Svätého Ducha.

Dúfam, že teraz všetci môžu vidieť súvislosť Matúša 28:19 so skutočným vykonávaním. Mohol som iba písať, ale Boh, ten Pán, môže každému, kto to mieni úprimne, toto tajomstvo zjaviť. To, čo tu preberáme, je učenie dvanástich apoštolov, áno, učenie Svätého Písma. Každý by si mal vziať k srdcu napomenutie zo Skut. ap. 2:42, ktoré znie takto: „A oni trvale zostávali v učení apoštolskom“. Ktorá kresťanská cirkev to môže o sebe povedať, keď sa jedná o tému o krstu?

Chcel by som znovu poukázať na to, že každý, kto chce pred Bohom obstáť, je povinný zariadiť si celý svoj život podľa Božieho Slova. Táto povinnosť sa samozrejme vzťahuje i na biblický krst. Keď mne, pisateľovi tejto knižky, bol Božím Slovom ukázaný biblický krst, dal som sa sám jedným Božím mužom pokrstiť jedným ponorením na meno Pána Ježiša Krista, v jazere pod šírym nebom, aj keď som bol už skôr, ako všetci ostatní, pokrstený na tri tituly – Otec, Syn a Svätý Duch. Urob, prosím, v mene Pána to isté! Krst v žiadnom prípade nie je vedľajšou vecou, inak by ho Pán nebol vyžadoval a nenariadil a malo by byť jasné, že nikto nemôže krstiť podľa svojej vlastnej mienky, ale každý skutočný kresťan je viazaný krstom, aký bol vykonávaný pôvodne, a ako ho Boh dal v Biblii zaznamenať.

Sväté Písmo nepozná ani jediný prípad, v ktorom by bola čo i len jediná osoba pokrstená na tri tituly. To sa proste nestalo a preto o tom nemôže byť podaná správa. Kto chce – napriek svetlu Božieho Slova – naďalej zostávať v tme, nech tak učiní. Za žiadnu cenu by som sa k nemu nechcel pripojiť. Je to smutný obraz, že i dnes všade, áno, dokonca medzi veriacimi, je krst vykonávaný nesprávne. Jedni polievajú a volajú to krstom, druhí kropia a volajú to tiež tak. Čo k tomu ale hovorí Sväté Písmo? Ako to bolo pôvodne? Ján krstil v Jordáne ponorením. Sám Pán Ježiš bol pokrstený v Jordáne. Pavol, ten mocný apoštol, vedel, že tejto skutočnosti bude tiež odporované. Preto prirovnáva vo svojich listoch krst k pohrebu. V liste Rimanom 6:4 stojí: „Pochovaní sme teda s Ním prostredníctvom krstu na smrť.“

V Rimanom 6:2 je povedané: „…ako by sme mohli my, ktorí sme hriechu zomreli, v ňom ďalej ešte žiť?“ Čitateľ si môže v Biblii vyhľadať príslušnú súvislosť. Zvláštny význam má výraz „zomreli a pochovaní sme s Kristom“. Každý dobre vie, že mŕtveho nepochovávajú tak, že by na neho nahádzali iba tri lopaty zeme, alebo že by sa tou prsťou zahádzal nad zemou, ale že patrí do jamy. Pavol nám chcel týmto obrazom znázorniť krst pravého kresťana, ktorý zomrel svetu a hriechu. Je potopený do vody, teda pochovaný s Kristom, ale zároveň je hneď z vody vyzdvihnutý, čím je zobrazené, že s Kristom povstal aby chodil v novom, Bohu ľúbom živote. V liste Galatským 2:19 a 20 Pavol túto skutočnosť dosvedčuje slovami: „S Kristom ukrižovaný som, tak nežijem už viac ja, ale Kristus žije vo mne.“ Milý čitateľ, môžeš aj ty dosvedčiť to, čo hovorí Pavol?

V liste Kolosenským 2:12 stojí: „Pretože ste s Ním boli v krste pochovaní, v ňom tiež ste boli spoluvzkriesení vierou…“ Pavol hovorí v liste Kolosenským 3:1-3: „Preto ak ste povstali s Kristom, vrchné veci hľadajte … lebo ste zomreli a život váš skrytý je spolu s Kristom v Bohu.“ V Skut. ap. 8:38 čítame:

„Obaja zostúpili do vody, Filip i komorník, i pokrstil ho.“ Tu hovorí Boh vo Svojom Slove o tom, ako obidvaja, krstiteľ i ten, ktorý mal byť pokrstený, vstúpili do vody.

Peter vo svojich listoch označuje krst ako zmluvu s Bohom.

Každému bude zrozumiteľné, že žiadny kojenec nemôže uzavierať zmluvu s Bohom, pretože kojenec nemôže vedieť nič ani o časných, ani o večných veciach. V 1. liste Petra 3:21 stojí: „K čomu pripodobnený je teraz krst, i nás robí spasenými, nie to telesné zmytie špiny, ale dobrého svedomia u Boha dopýtaného, prostredníctvom vzkriesenia Ježiša Krista“ (z nem. prekl. Biblie: „Ktorý i vás robí spasenými v krste, ktorý nie je telesným zmy tím špiny, ale zmluvou dobrého svedomia s Bohom vzkriesením Ježiša Krista.“)

Nikto na celom svete nemôže poprieť, že je tu ohľadom krstu zastúpené jedine stanovisko Biblie.

V súhrne tejto kapitoly nech je povedané, že verné zvestovanie evanjelia podľa Slova je predpokladom pre vieru a pravá viera je opäť predpokladom pre biblický krst na meno Pána Ježiša Krista.

Nikto, kto toto pojednanie prečítal, sa nebude môcť nikdy vyhovárať, že o biblickom krste nevedel. Kiež by však bolo každému dopriate poznať dôležitosť krstu. Podľa Božieho Slova má byť každá vec podopretá najmenej dvoma alebo tromi svedkami. Tak spoznávame, že každé učenie Svätého Písma je opísané na viacerých miestach Biblie. Každý by mal prijať ohľadom krstu viacnásobné svedectvo Svätého Písma. Krst na meno Ježiša Krista je nám ukázaný Petrom v Skut. 2:38, Filipom v Skut. 8:16 a znovu v Skut. 10:48. Tu stojí doslova: „A rozkázal ich pokrstiť v mene Pána!“ (v nem. prekl. Biblie: „Rozkázal, aby boli pokrstení v mene Ježiša Krista!“) Peter dokonca prikázal, že má byť krstené v mene Ježiša Krista. V Skut. 19:5 a tiež v Rimanom 6:3 ako i v Gal. 3:27 je to Pavol, ktorý učí o krste na meno Ježiša Krista.

Kto sa chce stavať proti tomuto jednotnému, Bohom danému a potvrdenému svedectvu Svätého Písma? Každý krst, ktorý nie je vykonávaný podľa biblického vzoru, je ľuďmi zavedený nebiblický krst. Boh uznáva iba krst vykonávaný tak, ako to nachádzame v Svätom Písme. Je iba jeden originál. Všetko, čo sa s ním nezhoduje, je napodobenina. Kiež by mohlo byť Bohom každému ukázané, ako presne to On berie!

Vlastne by som tu musel zmieniť čo všetko sa deje vo formulácii „v mene Otca, Syna i Svätého Ducha“, totiž debaty a čarodejníctvo a vlastne všetko, čo je z diabla. Každý duchovný pastier vie o biede, do ktorej prichádzajú ľudia poverou a všetkými tými diabolskými vecami. Avšak tým sa tu nebudeme bližšie zaoberať.

V Cirkvi Ježiša Krista sa však deje všetko v mene Ježiša Krista; pretože Boh sa zjavuje v Novom Zákone ako Otec, Syn a Svätý Duch v mene a menom „JEŽIŠ“

Pavol hovorí v liste Kolos. 3:17: „A všetko, čokoľvek konáte v slovách alebo skutkoch, všetko konajte v Mene Pána Ježiša.“

Toto by malo byť každému dostačujúcim ukazovateľom k vykonávaniu biblického krstu.

Aj túto tému nám ozrejmí Písmo Sväté. Krstí sa predsa v celom kresťanstve. Žiaľ, i v tomto bode bolo vykonané nemalé falšovanie. Našou úlohou preto je vykresliť pôvodný krst. 

Príkaz Pána Ježiša v ev. Marka 15:16 znie: „Idúc po celom svete, kážte evanjelium všetkému stvoreniu. Kto uverí a pokrstí sa, bude spasený.“ Prvým predpokladom pre krst, ktorý sám Pán Ježiš požadoval, je viera. Ako nám je povedané v ep. Rimanom 10:17 prichádza viera z počutia kázania a kázanie zo Božieho Slova. Z toho dôvodu prikazuje Spasiteľ najprv zvestovanie evanjelia. Kto potom po počutí evanjelia uverí, môže sa dať pokrstiť. 

Túto skutočnosť môžeme vyrozumieť už z prvého Petrovho kázania. 

V Skutkoch 2:41 stojí: „Teda tí, ktorí ochotne prijali Jeho Slovo, dali sa pokrstiť.“ Dôležité je najprv Božie Slovo počuť a tiež ho prijať. Kto sa potom osobne rozhodne pre Krista, verí Slovu Božiemu a súhlasí so všetkým, čo Písmo sväté učí, má právo dať sa pokrstiť. Na jednom príklade je nám jasne ukázané, že viera je absolútnym predpokladom pre biblický krst. Evanjelista Filip je poslaný Duchom Božím k mužovi, ktorý na svojej spiatočnej ceste na voze číta v Písmach proroka Izaiáša. Filip mu zvestuje evanjelium. Nato dá ten muž náhle zastaviť a povie: „Aj, tu je predsa voda, prečo by som nemal byť pokrstený?“ Filip, muž Boží, vie, že je k tomu potrebná viera. Pýta sa: „Veríš celým srdcom?“ Rozhodná odpoveď znie: „Áno, verím!“ Teraz vstupujú obidvaja do vody a novo uveriaci je pokrstený. 

Každému, kto čítal Bibliu, bude známe, že vtedy boli krstení iba ľudia, ktorí vedome vo viere v Ježiša Krista odovzdali svoj život do rúk Božích. Všetci apoštolovia a učeníci Majstra dobre rozumeli slovám: „kto uverí a pokrstí sa“ Neexistuje jediné miesto v Biblii, ktoré by svedčilo o tom, že by bolo niekedy pokrstené nemluvňa alebo dieťa. Vo všetkej láske možno povedať, že krst detí alebo pokropenie nemluvňaťa či zastúpenie kmotrom je falošné a chýba im akýkoľvek biblický základ. vedľa jedine platného krstu Tak bol ľuďmi zavedený krst nebiblický,. 

Niekomu sa možno bude zdať nemožné, aby všetci tí navonok ako služobníci Boží vystupujúci ľudia sa sami mýlili. Milý čitateľ, je predsa všeobecne známe, že sa ľudia nedržia Biblie, ale tradícií, platných pre tú-ktorú denomináciu. Naša úloha z toho dôvodu spočíva práve v tom, aby sme popísali iba pôvodný krst, aby mohol každý vidieť, ako sa to pôvodne vykonávalo. Kto je z pravdy, nebude ľutovať ani námahy, ani času, aby sa o tom sám presvedčil. Biblia je jediné meradlo vo všetkých otázkach viery. 

Tiež si musíme všimnúť, že nikdy nebola použitá formulácia: „V mene Otca, i Syna i Svätého Ducha“. Tu by mohol niekto namietať, že tak predsa stojí písané v príkaze o rozoslaní učeníkov. Milý čitateľ, diabol aj Ježišovi povedal: „Je napísané…“ (Mt 4:6). Správne použitie musíme totiž dostať zjavené od Boha, inak máme iba písmeno, pravý zmysel však nám zostáva zakrytý. 

Začínajúc prvotnou cirkvou v Jeruzaleme, chcel by som uviesť niekoľko miest z Biblie, ktoré všetky jednoznačne dosvedčujú, ako bolo krstené. Petra používal Pán často ako hovorcu. Po vyliatí Svätého Ducha je on prvý, ktorý hovorí k zbiehajúcemu sa zástupu. V Skutkoch ap. 2:38 hovorí: „…a pokrstí sa každý jeden v meno Ježiša Krista“. Tu je prvý raz od založenia prvotnej cirkvi zmienka o krste. Výslovný rozkaz znie: „Na meno Ježiša Krista“. Stretávame sa tu s apoštolom Petrom, ako je plný Svätého Ducha a ako hovorí z príkazu Pána. už pri tomto prvom krste dal Pán Ježiš celkom jasne povedať, ako v Jeho Cirkvi musí byť krstené, dokiaľ je táto na zemi. Beda tomu, kto sa od toho odvracia. 

V Skutkoch ap. 8:16 stojí písané: „…pokrstení boli iba v mene Pána Ježiša.“ Filip zvestoval v Samárii evanjelium a krstil práve tak, ako to robil Peter v Jeruzaleme, totiž na meno Pána Ježiša. Je to síce iný muž v inom meste, ale je to rovnaký krst, pretože je to to isté evanjelium a ten istý Pán, ktorého rozkaz je vykonávaný. 

Teraz prichádzame ku Skutkom ap. 19:5, kde stojí: „…pokrstení boli na meno Pána Ježiša.“ Tento krst je nariaďovaný Pavlom, týmto veľkým mužom Božím. V ep. ku Galatským 1:11 a 12 povedal: „Upozorňujem vás totiž na to, milí bratia, že evanjelium spoľahlivo mnou kázané, nie je podľa človeka. Tiež som ho od nejakého človeka, nedostal, ale zjavením Ježiša Krista.“ Každé zjavenie musí súhlasiť so Slovom Božím, inak nie je od Boha. Tu zisťujeme, ako Peter, Filip a Pavol, všetci v plnej harmónii učia to isté, pretože sú pod vedením toho istého Svätého Ducha. Pre Pavla je krst taký dôležitý, že o ňom nehovorí iba v zboroch, ale jedná o ňom i vo svojich listoch. V liste Rimanom, v kap. 6:3 píše: „Či neviete, že my všetci, ktorí pokrstení sme v Krista Ježiša…?“ On sa k nim počíta. Aké veľkolepé! Dáva nám tým vedieť, že i on „bol pokrstený na meno Pána Ježiša Krista.“ Pochválený buď Boh za Jeho drahé Slovo, ktoré nám takým skvelým spôsobom osvetľuje tento bod. 

Ku Galatským sa Pavol obracia v kapitole 3:27 týmito slovami: 

„Lebo vy všetci, ktorí ste v Krista pokrstení…“ Aj Galatskí zažili biblický krst. 

Rovnako tiež rozumieme Slovu k Efežanom 4:5: „Jeden Pán, jedna viera, jeden krst.“ To sa však vzhľadom ku zmätku v dnešnom kresťanstve nedá povedať. Avšak pre Boha a Jeho Cirkev ešte stále platí Božie Slovo, a preto platí tiež iba krst na meno Pána Ježiša Krista. Jednotné svedectvo Svätého Písma leží v tom, že boli ako Židia, tak Samaritáni, Gréci, Rimania, áno, vôbec všetci, pokrstení rovnakým spôsobom. Nech ktokoľvek krst vykonával, vždy sa tak dialo v mene Pána. Kto je pokrstený inak, ten z hľadiska Svätého Písma nie je pokrstený biblicky. Boh nech každému pomôže, aby to mohol poznať! 

Teraz ešte slovo pre teológov a veriacich, ktorí ešte nie sú naplnení Svätým Duchom a nemôžu preto dobre porozumieť súvislosti medzi Matúšom 28:19 a skutočným vykonávaním krstu. Určite už počul každý raz výrok: „Všetko je jednoduché, keď sa tomu rozumie.“ Tak je to i s biblickým krstom. Prečo porozumeli tomuto tajomstvu muži, ktorí nevedeli čítať ani písať? Odpoveď môže byť iba táto: „Pretože im to bolo Bohom zjavené.“ Musel predsa sám Spasiteľ povedať Svojim učeníkom (Ján 16:12 a 13): 

„Ešte mnoho by som vám mal povedať … ale nemôžete ešte teraz pochopiť, keď ale príde ten Duch pravdy, uvedie vás do všetkej pravdy.“ Presne to sa dialo od Letníc, i čo sa týka krstu. 

Biblia je samo v sebe súvisle pokračujúce zjavenie a všetko v nej má svoje určenie. Preto môže byť každé zjavenie obsiahnuté v Biblii iba od Boha. Biblia nám oznamuje celkový Boží spásny poriadok. Kto ho prekračuje, automaticky sa vylučuje z kráľovstva Božieho. Zostaňme však pri krste. Ježiš sám povedal v Matúšovi 28:19: „Choďte do celého sveta … krstiac na meno Otca, i Syna i Svätého Ducha.“ Prečo teda krstili všetci apoštolovia a Boží služobníci na meno Pána Ježiša Krista? Nerozumeli príkazu svojho Majstra? Je v Biblii nejaký rozpor? Keby tu rozpor skutočne bol, tak by predsa mali v rukách všetci kritici Biblie a popierači Boha silnú zbraň. Aby teda mohol každý poznať, že učeníci Svojmu Majstrovi, pokiaľ sa týka vykonávania Jeho rozkazu, dobre rozumeli, a že v Biblii nie sú žiadne rozpory, chceme s pomocou Božou do tohoto veľkého tajomstva nahliadnuť. Pán nech nám pri tom pomôže. 

Napriek tomu, že učeníci dlho so Svojim Majstrom chodili, nie vždy všetkému rozumeli. Pán im preto otvoril myseľ pre porozumenie Písma. V Lukášovi 24:45 stojí: „Teda otvoril im myseľ pre porozumenie Písma.“ Toto sa stalo pred naplnením Svätým Duchom. Je nutné, aby i nám Boh Svojím Duchom otvoril obsah a význam Svätého Písma, pretože inak nemôžeme tieto veci pochopiť. Ježiš Kristus sám povedal: „Krstite na Meno Otca, Syna a Svätého Ducha.“ Kto číta pomaly, pozná, že tu ide o MENO, na ktoré má byť krstené, a nie o tri tituly. Otec je titul, Syn je titul a Duch Svätý je titul. Otec, Syn a Duch sú teda tri označenia, alebo formy zjavenia jednej a tej istej osoby. Jedná sa teda o to jedno meno, lebo Ježiš nehovorí: „Krstite na mená“ alebo „krstite na tri tituly“, ako sa to dnes všade robí, znamená to ale jednoznačne „na meno“. Slovo „meno“ sa predsa vyskytuje v jednotnom, nie v množnom čísle. Inak by muselo byť písané: „na mená“. Musí teda pre tieto tri tituly existovať nejaké meno. Toto meno bolo všetkým pravým učeníkom oznámené. Rovnako ako musí byť pri počtovej úlohe nájdený spoločný menovateľ, tak je to i tu. Vlastne by nemalo byť nikomu zaťažko poznať toto tajomstvo, lebo Sväté Písmo dáva túto úlohu, ale súčasne prináša i riešenie. Ježiš dal učeníkom príkaz, teda úlohu, a učeníci jeho vykonávaním dali správne riešenie. 

Jeden príklad nech nám je ešte nápomocný. Dajme tomu, že učiteľ sa spýta svojich žiakov koľko je 7x7. Nebude predsa od nich očakávať, že tú úlohu budú opakovať, ale očakáva riešenie. Čo by sa ale stalo, keby žiak naozaj učiteľovi odpovedal: „Ja to viem, 7x7 je 7x7.“ Vtedy by sa všetci ostatní žiaci smiali a mali by toho jedného, ktorý úlohu namiesto toho, aby dal riešenie, opakoval, za hlúpeho. Lebo iba správne riešenie úlohy je potvrdením toho, že sme jej správne rozumeli a pochopili ju. Tak je tomu i s krstom. Dnes všetci pobiehajú a stále opakujú úlohu z Matúša 28. Nechcem povedať, že sú hlúpi, ale na základe Božieho príkazu musím na nich zavolať, že Pánovi neporozumeli. Nepoznajú, že síce iných učia, ale sami potrebujú poučenie. Tak ako je predpokladom pre správne riešenie počtovej úlohy porozumenie žiaka, tak tiež dokazuje vykonávanie krstiaceho príkazu, že učeníci presne vedeli, čo Ježiš mienil. Tak ako je 7x7 štyridsaťdeväť, tak meno Otca, Syna a Svätého Ducha je „Ježiš“. To je biblické riešenie a súčasne večná pravda. Všetci vpravde veriaci musia byť pokrstení na Meno Ježiša Krista. Milý čitateľ, ty sám nemusíš vôbec ani počítať, lebo v Biblii je oboje, úloha a riešenie, rozkaz i vykonanie. Ježiš je učiteľom a učeníci sú žiakmi. Vďaka Bohu za všetku tú starostlivosť, ktorú má a za divuplný súlad v Jeho Slove. Učeníci sa držali presne pokynu, lebo oni krstili na Meno Pána Ježiša Krista, ktoré je menom Otca, Syna a Svätého Ducha. 

Dúfam, že teraz všetci môžu vidieť súvislosť Matúša 28:19 so skutočným vykonávaním. Mohol som iba písať, ale Boh, ten Pán, môže každému, kto to mieni úprimne, toto tajomstvo zjaviť. To, čo tu preberáme, je učenie dvanástich apoštolov, áno, učenie Svätého Písma. Každý by si mal vziať k srdcu napomenutie zo Skut. ap. 2:42, ktoré znie takto: „A oni trvale zostávali v učení apoštolskom“. Ktorá kresťanská cirkev to môže o sebe povedať, keď sa jedná o tému o krstu? 

Chcel by som znovu poukázať na to, že každý, kto chce pred Bohom obstáť, je povinný zariadiť si celý svoj život podľa Božieho Slova. Táto povinnosť sa samozrejme vzťahuje i na biblický krst. Keď mne, pisateľovi tejto knižky, bol Božím Slovom ukázaný biblický krst, dal som sa sám jedným Božím mužom pokrstiť jedným ponorením na meno Pána Ježiša Krista, v jazere pod šírym nebom, aj keď som bol už skôr, ako všetci ostatní, pokrstený na tri tituly – Otec, Syn a Svätý Duch. Urob, prosím, v mene Pána to isté! Krst v žiadnom prípade nie je vedľajšou vecou, inak by ho Pán nebol vyžadoval a nenariadil a malo by byť jasné, že nikto nemôže krstiť podľa svojej vlastnej mienky, ale každý skutočný kresťan je viazaný krstom, aký bol vykonávaný pôvodne, a ako ho Boh dal v Biblii zaznamenať. 

Sväté Písmo nepozná ani jediný prípad, v ktorom by bola čo i len jediná osoba pokrstená na tri tituly. To sa proste nestalo a preto o tom nemôže byť podaná správa. Kto chce – napriek svetlu Božieho Slova – naďalej zostávať v tme, nech tak učiní. Za žiadnu cenu by som sa k nemu nechcel pripojiť. Je to smutný obraz, že i dnes všade, áno, dokonca medzi veriacimi, je krst vykonávaný nesprávne. Jedni polievajú a volajú to krstom, druhí kropia a volajú to tiež tak. Čo k tomu ale hovorí Sväté Písmo? Ako to bolo pôvodne? Ján krstil v Jordáne ponorením. Sám Pán Ježiš bol pokrstený v Jordáne. Pavol, ten mocný apoštol, vedel, že tejto skutočnosti bude tiež odporované. Preto prirovnáva vo svojich listoch krst k pohrebu. V liste Rimanom 6:4 stojí: „Pochovaní sme teda s Ním prostredníctvom krstu na smrť.“

V Rimanom 6:2 je povedané: „…ako by sme mohli my, ktorí sme hriechu zomreli, v ňom ďalej ešte žiť?“ Čitateľ si môže v Biblii vyhľadať príslušnú súvislosť. Zvláštny význam má výraz „zomreli a pochovaní sme s Kristom“. Každý dobre vie, že mŕtveho nepochovávajú tak, že by na neho nahádzali iba tri lopaty zeme, alebo že by sa tou prsťou zahádzal nad zemou, ale že patrí do jamy. Pavol nám chcel týmto obrazom znázorniť krst pravého kresťana, ktorý zomrel svetu a hriechu. Je potopený do vody, teda pochovaný s Kristom, ale zároveň je hneď z vody vyzdvihnutý, čím je zobrazené, že s Kristom povstal aby chodil v novom, Bohu ľúbom živote. V liste Galatským 2:19 a 20 Pavol túto skutočnosť dosvedčuje slovami: „S Kristom ukrižovaný som, tak nežijem už viac ja, ale Kristus žije vo mne.“ Milý čitateľ, môžeš aj ty dosvedčiť to, čo hovorí Pavol? 

V liste Kolosenským 2:12 stojí: „Pretože ste s Ním boli v krste pochovaní, v ňom tiež ste boli spoluvzkriesení vierou…“ Pavol hovorí v liste Kolosenským 3:1-3: „Preto ak ste povstali s Kristom, vrchné veci hľadajte … lebo ste zomreli a život váš skrytý je spolu s Kristom v Bohu.“ V Skut. ap. 8:38 čítame: 

„Obaja zostúpili do vody, Filip i komorník, i pokrstil ho.“ Tu hovorí Boh vo Svojom Slove o tom, ako obidvaja, krstiteľ i ten, ktorý mal byť pokrstený, vstúpili do vody. 

Peter vo svojich listoch označuje krst ako zmluvu s Bohom. 

Každému bude zrozumiteľné, že žiadny kojenec nemôže uzavierať zmluvu s Bohom, pretože kojenec nemôže vedieť nič ani o časných, ani o večných veciach. V 1. liste Petra 3:21 stojí: „K čomu pripodobnený je teraz krst, i nás robí spasenými, nie to telesné zmytie špiny, ale dobrého svedomia u Boha dopýtaného, prostredníctvom vzkriesenia Ježiša Krista“ (z nem. prekl. Biblie: „Ktorý i vás robí spasenými v krste, ktorý nie je telesným zmy tím špiny, ale zmluvou dobrého svedomia s Bohom vzkriesením Ježiša Krista.“) 

Nikto na celom svete nemôže poprieť, že je tu ohľadom krstu zastúpené jedine stanovisko Biblie. 

V súhrne tejto kapitoly nech je povedané, že verné zvestovanie evanjelia podľa Slova je predpokladom pre vieru a pravá viera je opäť predpokladom pre biblický krst na meno Pána Ježiša Krista.

Nikto, kto toto pojednanie prečítal, sa nebude môcť nikdy vyhovárať, že o biblickom krste nevedel. Kiež by však bolo každému dopriate poznať dôležitosť krstu. Podľa Božieho Slova má byť každá vec podopretá najmenej dvoma alebo tromi svedkami. Tak spoznávame, že každé učenie Svätého Písma je opísané na viacerých miestach Biblie. Každý by mal prijať ohľadom krstu viacnásobné svedectvo Svätého Písma. Krst na meno Ježiša Krista je nám ukázaný Petrom v Skut. 2:38, Filipom v Skut. 8:16 a znovu v Skut. 10:48. Tu stojí doslova: „A rozkázal ich pokrstiť v mene Pána!“ (v nem. prekl. Biblie: „Rozkázal, aby boli pokrstení v mene Ježiša Krista!“) Peter dokonca prikázal, že má byť krstené v mene Ježiša Krista. V Skut. 19:5 a tiež v Rimanom 6:3 ako i v Gal. 3:27 je to Pavol, ktorý učí o krste na meno Ježiša Krista. 

Kto sa chce stavať proti tomuto jednotnému, Bohom danému a potvrdenému svedectvu Svätého Písma? Každý krst, ktorý nie je vykonávaný podľa biblického vzoru, je ľuďmi zavedený nebiblický krst. Boh uznáva iba krst vykonávaný tak, ako to nachádzame v Svätom Písme. Je iba jeden originál. Všetko, čo sa s ním nezhoduje, je napodobenina. Kiež by mohlo byť Bohom každému ukázané, ako presne to On berie! 

Vlastne by som tu musel zmieniť čo všetko sa deje vo formulácii „v mene Otca, Syna i Svätého Ducha“, totiž debaty a čarodejníctvo a vlastne všetko, čo je z diabla. Každý duchovný pastier vie o biede, do ktorej prichádzajú ľudia poverou a všetkými tými diabolskými vecami. Avšak tým sa tu nebudeme bližšie zaoberať. 

V Cirkvi Ježiša Krista sa však deje všetko v mene Ježiša Krista; pretože Boh sa zjavuje v Novom Zákone ako Otec, Syn a Svätý Duch v mene a menom „JEŽIŠ“ 

Pavol hovorí v liste Kolos. 3:17: „A všetko, čokoľvek konáte v slovách alebo skutkoch, všetko konajte v Mene Pána Ježiša.“

Toto by malo byť každému dostačujúcim ukazovateľom k vykonávaniu biblického krstu.