Pán v Hozeášovi 2:19 zasľúbil:

„A zasnúbim si ťa na večnosť a zasnúbim si ťa v spravodlivosti a v súde, v milosti a v mnohom zľutovaní…“

Toto je ponuka milosti Vykupiteľa pre vykúpených. Na kríži Golgoty zaplatil Ženích cenu za vykúpenie Nevesty (Ján 3:16). Preliatou krvou Novej zmluvy (Matúš 26:26–28) bola Cirkev vykúpená:

„…v ktorom máme vykúpenie skrze Jeho krv, odpustenie hriechov podľa bohatstva Jeho milosti…“ (Efežanom 1:7)

Tak ako bol otvorený Adamov bok a bola z neho vyňatá Eva, ktorá bola potom privedená späť k Nemu (1. Mojžišova 2), tak bol na kríži prebodnutý bok Vykupiteľa (Ján 19:34) a vykúpení sú Jeho Cirkvou-Nevestou, ktorá sa s Ním stretne v povetrí, pri odchode k svadobnej hostine (1. Tesaloničanom 3:17).

„Prvý človek, Adam, stal sa živou dušou, posledný Adam oživujúcim duchom.“ (1. Korinťanom 15:45)

Všetci synovia a dcéry sú „…údami Jeho tela, z Jeho mäsa a z Jeho kostí.“ Pavol tiež píše: „Toto tajomstvo je veľké, ale ja hovorím vzťahom na Krista a vzťahom na Cirkev.“ (Efežanom 5:30–32)

Tak ako sa zasnúbením stáva muž ženíchom a jeho snúbenica nevestou, tak je pravé obrátenie k Ježišovi Kristovi „Áno“ vyslovené Jemu a Vykupiteľ sa stáva nebeským Ženíchom a vykúpení Jeho Nevestou. Zásnuby sa nedejú len z jednej strany – môžu nastať, len ak sa dvaja spolu stretnú, ich srdcia bijú v láske jedno pre druhé a ona povedala „Áno.“

Všetci vykúpení, do ktorých bolo Slovo zasiate ako semeno (Lukáš 8:11), sú znovuzrodení ku živej nádeji (1. Petra 1:3). Prijmú božskú prirodzenosť Vykupiteľa a večný život:

„Takže ak je niekto v Kristovi, je novým stvorením; drievne pominulo, hľa, všetko je nové.“ (2. Korinťanom 5:14–21)

Kto patrí k Cirkvi-Neveste, má osobný vzťah s Pánom, tak ako ho majú navzájom snúbenci, a počúva, čo Ženích hovorí Svojej milovanej Neveste skrze Svoje Slovo, a je mu poslušný. Takto sa napĺňa: „…a Jeho Nevesta sa pripravila.“ (Zjavenie 19:7)

Tí, ktorí patria k Cirkvi-Neveste, budú pri návrate Ženícha pripravení. Milujú Ho a túžobne očakávajú na odchod na svadobnú hostinu, ako je napísané: „Blahoslavení povolaní k večeri svadby Baránkovej.“ (Zjavenie 19:7–9) Skrze službu zasľúbeného proroka Svätý Duch vo všetkých tých, ktorí skutočne veria, spôsobil, že sa napísané Slovo stalo zjaveným. A dokonca viac: Vo všetkých, ktorí veria a sú časťou Cirkvi-Nevesty, Slovo-zvesť vykonáva, k čomu bolo poslané (Izaiáš 55:11, Rimanom 10:16–21).

Ján Krstiteľ zvolal: „Ten, ktorý má nevestu, je ženích, a priateľ ženíchov, ktorý tam stojí a čuje ho, veľmi sa raduje pre hlas ženícha. Nuž táto moja radosť sa splnila.“ (Ján 3:29)

Ján bol viac ako len jeden z prorokov – bol zasľúbený prorok s mimoriadnou úlohou: „Lebo toto je ten, o ktorom je napísané: Hľa, ja posielam svojho anjela pred tvojou tvárou, ktorý pripraví tvoju cestu pred tebou.“ (Matúš 11:9–10)

Žiadny iný kazateľ nehovoril tak často o Neveste Krista, príprave a vytrhnutí ako Boží muž William Branham. Ako je známe, nebeské poverenie mu zaznelo 11. 6. 1933: „Tak ako bol Ján Krstiteľ poslaný pred prvým príchodom Krista, tak si ty poslaný so zvesťou, ktorá predíde druhému príchodu Krista.“ Jeho služba, ktorá bola priamo spojená s božským plánom spásy, sa vyplatila a aj jeho radosť bude naplnená, tak ako to bolo s Jánom Krstiteľom.

Toto miesto Písma sa teraz napĺňa:

„A Duch a nevesta hovoria: Prídi! A ten, kto počuje, nech povie: Prídi! A kto žízni, nech príde, a kto chce, nech berie vodu života zadarmo.“  (Zjavenie 22:17)

Ale človeku, ktorý je taký premožený tým, čo Boh hovoril a zjavil, že chce vzdať česť anjelovi alebo Božiemu služobníkovi namiesto toho, aby dal slávu samotnému Bohu, ako to učinil Ján na ostrove Patmos, musia byť adresované rovnaké slová ako Jánovi vtedy: „Hľaď, neurob toho! Lebo som tvoj spolusluha a tvojich bratov prorokov a tých, ktorí ostríhajú slová tejto knihy. Bohu sa klaňaj!“ (Zjavenie 22:9) Amen.

Pán v Hozeášovi 2:19 zasľúbil: 

„A zasnúbim si ťa na večnosť a zasnúbim si ťa v spravodlivosti a v súde, v milosti a v mnohom zľutovaní…“

Toto je ponuka milosti Vykupiteľa pre vykúpených. Na kríži Golgoty zaplatil Ženích cenu za vykúpenie Nevesty (Ján 3:16). Preliatou krvou Novej zmluvy (Matúš 26:26–28) bola Cirkev vykúpená: 

„…v ktorom máme vykúpenie skrze Jeho krv, odpustenie hriechov podľa bohatstva Jeho milosti…“ (Efežanom 1:7) 

Tak ako bol otvorený Adamov bok a bola z neho vyňatá Eva, ktorá bola potom privedená späť k Nemu (1. Mojžišova 2), tak bol na kríži prebodnutý bok Vykupiteľa (Ján 19:34) a vykúpení sú Jeho Cirkvou-Nevestou, ktorá sa s Ním stretne v povetrí, pri odchode k svadobnej hostine (1. Tesaloničanom 3:17).

„Prvý človek, Adam, stal sa živou dušou, posledný Adam oživujúcim duchom.“ (1. Korinťanom 15:45)

Všetci synovia a dcéry sú „…údami Jeho tela, z Jeho mäsa a z Jeho kostí.“ Pavol tiež píše: „Toto tajomstvo je veľké, ale ja hovorím vzťahom na Krista a vzťahom na Cirkev.“ (Efežanom 5:30–32)

Tak ako sa zasnúbením stáva muž ženíchom a jeho snúbenica nevestou, tak je pravé obrátenie k Ježišovi Kristovi „Áno“ vyslovené Jemu a Vykupiteľ sa stáva nebeským Ženíchom a vykúpení Jeho Nevestou. Zásnuby sa nedejú len z jednej strany – môžu nastať, len ak sa dvaja spolu stretnú, ich srdcia bijú v láske jedno pre druhé a ona povedala „Áno.“

Všetci vykúpení, do ktorých bolo Slovo zasiate ako semeno (Lukáš 8:11), sú znovuzrodení ku živej nádeji (1. Petra 1:3). Prijmú božskú prirodzenosť Vykupiteľa a večný život: 

„Takže ak je niekto v Kristovi, je novým stvorením; drievne pominulo, hľa, všetko je nové.“ (2. Korinťanom 5:14–21)

Kto patrí k Cirkvi-Neveste, má osobný vzťah s Pánom, tak ako ho majú navzájom snúbenci, a počúva, čo Ženích hovorí Svojej milovanej Neveste skrze Svoje Slovo, a je mu poslušný. Takto sa napĺňa: „…a Jeho Nevesta sa pripravila.“ (Zjavenie 19:7)

Tí, ktorí patria k Cirkvi-Neveste, budú pri návrate Ženícha pripravení. Milujú Ho a túžobne očakávajú na odchod na svadobnú hostinu, ako je napísané: „Blahoslavení povolaní k večeri svadby Baránkovej.“ (Zjavenie 19:7–9) Skrze službu zasľúbeného proroka Svätý Duch vo všetkých tých, ktorí skutočne veria, spôsobil, že sa napísané Slovo stalo zjaveným. A dokonca viac: Vo všetkých, ktorí veria a sú časťou Cirkvi-Nevesty, Slovo-zvesť vykonáva, k čomu bolo poslané (Izaiáš 55:11, Rimanom 10:16–21).

Ján Krstiteľ zvolal: „Ten, ktorý má nevestu, je ženích, a priateľ ženíchov, ktorý tam stojí a čuje ho, veľmi sa raduje pre hlas ženícha. Nuž táto moja radosť sa splnila.“ (Ján 3:29) 

Ján bol viac ako len jeden z prorokov – bol zasľúbený prorok s mimoriadnou úlohou: „Lebo toto je ten, o ktorom je napísané: Hľa, ja posielam svojho anjela pred tvojou tvárou, ktorý pripraví tvoju cestu pred tebou.“ (Matúš 11:9–10)

Žiadny iný kazateľ nehovoril tak často o Neveste Krista, príprave a vytrhnutí ako Boží muž William Branham. Ako je známe, nebeské poverenie mu zaznelo 11. 6. 1933: „Tak ako bol Ján Krstiteľ poslaný pred prvým príchodom Krista, tak si ty poslaný so zvesťou, ktorá predíde druhému príchodu Krista.“ Jeho služba, ktorá bola priamo spojená s božským plánom spásy, sa vyplatila a aj jeho radosť bude naplnená, tak ako to bolo s Jánom Krstiteľom.

Toto miesto Písma sa teraz napĺňa: 

„A Duch a nevesta hovoria: Prídi! A ten, kto počuje, nech povie: Prídi! A kto žízni, nech príde, a kto chce, nech berie vodu života zadarmo.“ (Zjavenie 22:17)

Ale človeku, ktorý je taký premožený tým, čo Boh hovoril a zjavil, že chce vzdať česť anjelovi alebo Božiemu služobníkovi namiesto toho, aby dal slávu samotnému Bohu, ako to učinil Ján na ostrove Patmos, musia byť adresované rovnaké slová ako Jánovi vtedy: „Hľaď, neurob toho! Lebo som tvoj spolusluha a tvojich bratov prorokov a tých, ktorí ostríhajú slová tejto knihy. Bohu sa klaňaj!“ (Zjavenie 22:9) Amen.