Ohľadom 1. Tesalonickým 4:13–17 musí byť ešte raz povedané a napísané jasné slovo. Jednotlivé výroky brata Branhama v jeho kázaní »Vytrhnutie« sú nesprávne vykladané, totiž že »volanie k prebudeniu« v 1. Tesalonickým 4, ktoré je vlastne »prikazujúce volanie«, je »zvesť«, a že Pán od roku 1963 začal zostupovať.

Pozorujme spoločne text z 1. Tesalonickým 4:13–17, aby sme zistili, komu je toto volanie k prebudeniu adresované.

Verš 13: „Ale nechceme, bratia, aby ste nevedeli o tých, ktorí zosnuli, aby ste sa nermútili ako aj ostatní, ktorí nemajú nádeje.“. Takže sa to týka tých, ktorí zomreli v Kristu.

„Lebo ak veríme, že Ježiš zomrel i vstal z mŕtvych, tak i Bôh tých, ktorí zosnuli, skrze Ježiša privedie s ním.“ (verš 14). Opäť je to o tých, ktorí zosnuli.

„Lebo to vám hovoríme slovom Pánovým, že my živí, ponechaní do príchodu Pánovho, istotne nepredstihneme tých, ktorí zosnuli.“ (verš 15). Znova sú zmienení tí, ktorí zosnuli.

„Lebo sám Pán s veliteľským povelom, s hlasom archanjela a s trúbou Božou zostúpi z neba, a mŕtvi v Kristu vstanú najprv…“ (verš 16).

To, čo je tu, v 1. Tesalonickým 4 oznámené sa nedeje nejako v priebehu viacerých rokov, ale priamo pri návrate Ježiša Krista, keď mŕtvi v Kristu povstanú a živí v Kristu budú premenení.

V týchto štyroch veršoch taktiež nejde o zvesť, ktorá bude kázaná všetkým národom, ale úplne jasne o volanie, príkaz, ktorý Pán sám, ako to bolo pri Lazarovi, adresuje tým, ktorí zosnuli v Kristu.

Až vo verši 17 sú oslovení v Kristu žijúci: „…potom my živí ponechaní budeme razom s nimi vychvátení v oblakoch v ústrety Pánovi do povetria. A takto budeme vždycky s Pánom.“ Amen!

Brat Branham biblicky učil, že sú tri príchody Krista v spojení s novozákonnou Cirkvou:

„Prišiel raz, aby zachránil Svoju Cirkev,
príde druhý krát, aby Svoju Nevestu vo vytrhnutí vzal hore.
Príde znova so Svojou Nevestou k Tisícročnému Kráľovstvu.“

(Kázanie z 27. 4. 1961)

Tak presne sa to stane. Amen. Ako mnohé iné falošné učenia, sú taktiež teórie o návrate Krista zlátaninou nepriateľa. Áno, sú to doslova fantázie vedúce do bludu, pôsobené skrze ducha zvodu a klamstva. Domnele ťažko pochopiteľné výroky brata Branhama sú, keď čítame kázanie ďalej, vysvetlené skrze tie ľahko pochopiteľné a to dokonale jasne.

Pojem »Zvesť« bol pre brata Branhama tak dôležitý, že ho použil viac ako 4000 krát. A pretože biblické posolstvo času konca malo predísť príchodu Krista, ide ono ako volanie až do končín zeme (Matúš 25:6). To isté, čo bolo povedané ohľadom služby Jána Krstiteľa: „Hlas volajúceho… “ (Izaiáš 40:3, ev. Matúša 3:3), sa znova napĺňa aj teraz: Volanie zaznelo: „Ženích prichádza!“ Preto prešiel brat Branham v kázaní »Vytrhnutie« hneď k ev. Matúša 25 a povedal: „Najprv zaznie zvesť: Je čas očistiť si lampy. Povstaňte a dajte do poriadku svoje lampy.“

Pri návrate Ježiša Krista zaznieva volanie k prebudeniu ako príkaz tým, ktorí zosnuli v Kristu, ktorí hneď v tom čase povstanú. Potom budú tí, v Kristu žijúci, spolu s Ním (verš 17) vzatí na oblaku k Pánu. V Písme je všetko Bohom zoradené a nachádza to svoje doslovné naplnenie tak, ako to bolo zasľúbené. Amen.

Pretože mocné prežitie z 28. februára 1963 je zamieňané s príchodom Pána, je nutné, aby sme ešte raz povedali niečo o zjavení v oblaku. Brat Branham vzal fotografiu oblaku a v siedmych rôznych kázaniach povedal: „Tu vidíme Pána ako Sudcu, ktorý sa zjavil v jantárovom oblaku.“

Je všeobecne známe, že bratovi Branhamovi bolo ukázané vo videní, kde sa toto veľké prežitie malo stať. Poslušný Pánovmu príkazu sa brat Branham v januári 1963 presťahoval do mesta Tucson, ako mi to v decembri 1962 povedal, a nachádzal sa na konci februára v horách asi 60 km severovýchodne od Tucsonu, ako mu to Pán ukázal. Tam sa skutočne stalo, že sa Pán zjavil v nadprirodzenom oblaku a to, ako to opakovanie povedal, ako Sudca.

Toto prežitie má pre Cirkev Ježiša Krista rovnaký význam ako zjavenie Pána v ohnivom stĺpe v čase Mojžiša a ako zjavenie Slávy Božej v oblaku v ev. Matúša 17:5. Musíme porozumieť, že to nebol Mojžiš alebo Ján alebo brat Branham, ktorí predstavili svoje programy, ale že to bol a stále je sám Bôh, ktorý sa v rôznych časoch podľa Svojho spásneho plánu zjavoval. Kto to nepoznáva, ten nemôže správne zaradiť nadprirodzené dielo Božie.

Keď brat Branham opakovane zdôrazňuje: „Tu vidíme Pána ako Sudcu.“ tak to má zvláštny význam. Veď sa to vlastne stalo v čase otvárania siedmych pečatí. Skrze otvorenie siedmych pečatí vyšlo posledné biblické posolstvo a pozornosť detí Božích je ešte raz nanovo privedená k tomu»Tak hovorí Pán« zo Slova Božieho.

Môžeme vidieť, že to nebol telesný návrat Pána, na ktorý stále čakáme, ale Jeho nadprirodzené zjavenie sa, ako najvyššieho Sudcu v oblaku, aby ukázal, že „ … je čas, aby sa začal súd od domu Božieho…“ (1. Petra 4:17), a že odvtedy musí byť v Cirkvi Ježiša Krista všetko správne zoradené podľa Slova Božieho. Najvyšší Sudca hovorí: „…slovo, ktoré som hovoril, to ho bude súdiť v posledný deň.“ (Jn 12:48) Ohľadom tohoto zjavenia povedal brat Branham: „On je najvyšší Sudca vesmíru, najvyšší Sudca neba a zeme. On je Bôh a nič iné, len Bôh. On je Bôh vyjadrený v ľudskej podobe nazývaný Syn Boží… “ (Pokúšajúc sa činiť Bohu službu, 27. 11. 1965).

Fotografia s nadprirodzeným oblakom má rovnakú dôležitosť ako fotografia s ohnivým stĺpom nad hlavou brata Branhama. Tu sa nejedná o zručnosť človeka, ale o nadprirodzené skutky Božie. Ohnivý stĺp odfotografovali novinárski fotografi Ayers a Kippermann 20. 1. 1950v meste Houston v americkom štáte Texas a jeho vierohodnosť overil Dr. George J. Lacy vo Washingtone 29. 1. 1950. Brat Branham by mohol tisíckrát povedať: „Pán je s nami rovnako ako bol s Mojžišom a Izraelom v ohnivom stĺpe.“ Ak by to však nebolo potvrdené a nestalo sa to viditeľným, mohli by si všetci sami pre seba myslieť: „To možno on hovorí, ale kde je dôkaz? Je to naozaj tak?“. Áno, je to naozaj tak!

Brat Branham by mohol taktiež tisíckrát povedať: „Pán sa mi zjavil v nadprirodzenom oblaku.“. Ak by neexistoval dôkaz, ľudia by mohli mať výhovorku. 28. februára 1963 bol nadprirodzený oblak videný mnohými ľuďmi na bezoblačnej oblohe. Dr. James McDonald z univerzity v Tucsone potvrdil jeho skutočnú prítomnosť po tom, čo vyhodnotil 82 fotografií, a dokonca o tom napísal článok, ktorý bol zverejnený v časopise „Science Magazine“ 19. apríla 1963 pod názvom „Tajomný oblačný kruh vo výške“.

Tieto udalosti určite neboli náhodné. Bôh sám to tak chcel a dopustil, aby sa to stalo. Celý kresťanský svet je informovaný o tom, čo Bôh v našom čase učinil, ale len praví veriaci to môžu správne zaradiť uprostred plánu Spasenia a poznať posolstvo, ktoré je od toho času predchodcom druhého príchodu Krista a je posledným volaním: „Hľa, Ženích prichádza!“.

Žiadne vzkriesenie, žiadna premena a žiadne vytrhnutie 28. februára 1963 nenastali. Nebol to telesný Návrat Krista, pri ktorom najprv mŕtvi v Kristu povstanú a potom my živí v Ňom budeme premenení a vzatí spolu v oblaku, aby sme sa s ním stretli v povetrí. I tak to ale bola najdôležitejšia udalosť pred Návratom Krista, ktorá sa stala, aby upriamila našu pozornosť na veci, ktoré Bôh činí podľa Jeho večnej rady v našom čase. Uvedomujeme si, že Bôh Sám je vrchný Sudca a že bude súdiť všetky veci podľa Svojho Slova a vysloví konečný rozsudok, teraz a pri poslednom súde.

Ohľadom 1. Tesalonickým 4:13–17 musí byť ešte raz povedané a napísané jasné slovo. Jednotlivé výroky brata Branhama v jeho kázaní »Vytrhnutie« sú nesprávne vykladané, totiž že »volanie k prebudeniu« v 1. Tesalonickým 4, ktoré je vlastne »prikazujúce volanie«, je »zvesť«, a že Pán od roku 1963 začal zostupovať.

Pozorujme spoločne text z 1. Tesalonickým 4:13–17, aby sme zistili, komu je toto volanie k prebudeniu adresované.

Verš 13: „Ale nechceme, bratia, aby ste nevedeli o tých, ktorí zosnuli, aby ste sa nermútili ako aj ostatní, ktorí nemajú nádeje.“. Takže sa to týka tých, ktorí zomreli v Kristu.

„Lebo ak veríme, že Ježiš zomrel i vstal z mŕtvych, tak i Bôh tých, ktorí zosnuli, skrze Ježiša privedie s ním.“ (verš 14). Opäť je to o tých, ktorí zosnuli.

„Lebo to vám hovoríme slovom Pánovým, že my živí, ponechaní do príchodu Pánovho, istotne nepredstihneme tých, ktorí zosnuli.“ (verš 15). Znova sú zmienení tí, ktorí zosnuli.

„Lebo sám Pán s veliteľským povelom, s hlasom archanjela a s trúbou Božou zostúpi z neba, a mŕtvi v Kristu vstanú najprv…“ (verš 16).

To, čo je tu, v 1. Tesalonickým 4 oznámené sa nedeje nejako v priebehu viacerých rokov, ale priamo pri návrate Ježiša Krista, keď mŕtvi v Kristu povstanú a živí v Kristu budú premenení.

V týchto štyroch veršoch taktiež nejde o zvesť, ktorá bude kázaná všetkým národom, ale úplne jasne o volanie, príkaz, ktorý Pán sám, ako to bolo pri Lazarovi, adresuje tým, ktorí zosnuli v Kristu.

Až vo verši 17 sú oslovení v Kristu žijúci: „…potom my živí ponechaní budeme razom s nimi vychvátení v oblakoch v ústrety Pánovi do povetria. A takto budeme vždycky s Pánom.“ Amen! 

Brat Branham biblicky učil, že sú tri príchody Krista v spojení s novozákonnou Cirkvou:

„Prišiel raz, aby zachránil Svoju Cirkev,
príde druhý krát, aby Svoju Nevestu vo vytrhnutí vzal hore.
Príde znova so Svojou Nevestou k Tisícročnému Kráľovstvu.“

(Kázanie z 27. 4. 1961)

Tak presne sa to stane. Amen. Ako mnohé iné falošné učenia, sú taktiež teórie o návrate Krista zlátaninou nepriateľa. Áno, sú to doslova fantázie vedúce do bludu, pôsobené skrze ducha zvodu a klamstva. Domnele ťažko pochopiteľné výroky brata Branhama sú, keď čítame kázanie ďalej, vysvetlené skrze tie ľahko pochopiteľné a to dokonale jasne.

Pojem »Zvesť« bol pre brata Branhama tak dôležitý, že ho použil viac ako 4000 krát. A pretože biblické posolstvo času konca malo predísť príchodu Krista, ide ono ako volanie až do končín zeme (Matúš 25:6). To isté, čo bolo povedané ohľadom služby Jána Krstiteľa: „Hlas volajúceho… “ (Izaiáš 40:3, ev. Matúša 3:3), sa znova napĺňa aj teraz: Volanie zaznelo: „Ženích prichádza!“ Preto prešiel brat Branham v kázaní »Vytrhnutie« hneď k ev. Matúša 25 a povedal: „Najprv zaznie zvesť: Je čas očistiť si lampy. Povstaňte a dajte do poriadku svoje lampy.“

Pri návrate Ježiša Krista zaznieva volanie k prebudeniu ako príkaz tým, ktorí zosnuli v Kristu, ktorí hneď v tom čase povstanú. Potom budú tí, v Kristu žijúci, spolu s Ním (verš 17) vzatí na oblaku k Pánu. V Písme je všetko Bohom zoradené a nachádza to svoje doslovné naplnenie tak, ako to bolo zasľúbené. Amen.

Pretože mocné prežitie z 28. februára 1963 je zamieňané s príchodom Pána, je nutné, aby sme ešte raz povedali niečo o zjavení v oblaku. Brat Branham vzal fotografiu oblaku a v siedmych rôznych kázaniach povedal: „Tu vidíme Pána ako Sudcu, ktorý sa zjavil v jantárovom oblaku.“

Je všeobecne známe, že bratovi Branhamovi bolo ukázané vo videní, kde sa toto veľké prežitie malo stať. Poslušný Pánovmu príkazu sa brat Branham v januári 1963 presťahoval do mesta Tucson, ako mi to v decembri 1962 povedal, a nachádzal sa na konci februára v horách asi 60 km severovýchodne od Tucsonu, ako mu to Pán ukázal. Tam sa skutočne stalo, že sa Pán zjavil v nadprirodzenom oblaku a to, ako to opakovanie povedal, ako Sudca.

Toto prežitie má pre Cirkev Ježiša Krista rovnaký význam ako zjavenie Pána v ohnivom stĺpe v čase Mojžiša a ako zjavenie Slávy Božej v oblaku v ev. Matúša 17:5. Musíme porozumieť, že to nebol Mojžiš alebo Ján alebo brat Branham, ktorí predstavili svoje programy, ale že to bol a stále je sám Bôh, ktorý sa v rôznych časoch podľa Svojho spásneho plánu zjavoval. Kto to nepoznáva, ten nemôže správne zaradiť nadprirodzené dielo Božie.

Keď brat Branham opakovane zdôrazňuje: „Tu vidíme Pána ako Sudcu.“ tak to má zvláštny význam. Veď sa to vlastne stalo v čase otvárania siedmych pečatí. Skrze otvorenie siedmych pečatí vyšlo posledné biblické posolstvo a pozornosť detí Božích je ešte raz nanovo privedená k tomu  »Tak hovorí Pán« zo Slova Božieho.

Môžeme vidieť, že to nebol telesný návrat Pána, na ktorý stále čakáme, ale Jeho nadprirodzené zjavenie sa, ako najvyššieho Sudcu v oblaku, aby ukázal, že „ … je čas, aby sa začal súd od domu Božieho…“ (1. Petra 4:17), a že odvtedy musí byť v Cirkvi Ježiša Krista všetko správne zoradené podľa Slova Božieho. Najvyšší Sudca hovorí: „…slovo, ktoré som hovoril, to ho bude súdiť v posledný deň.“ (Jn 12:48) Ohľadom tohoto zjavenia povedal brat Branham: „On je najvyšší Sudca vesmíru, najvyšší Sudca neba a zeme. On je Bôh a nič iné, len Bôh. On je Bôh vyjadrený v ľudskej podobe nazývaný Syn Boží… “ (Pokúšajúc sa činiť Bohu službu, 27. 11. 1965).

Fotografia s nadprirodzeným oblakom má rovnakú dôležitosť ako fotografia s ohnivým stĺpom nad hlavou brata Branhama. Tu sa nejedná o zručnosť človeka, ale o nadprirodzené skutky Božie. Ohnivý stĺp odfotografovali novinárski fotografi Ayers a Kippermann 20. 1. 1950  v meste Houston v americkom štáte Texas a jeho vierohodnosť overil Dr. George J. Lacy vo Washingtone 29. 1. 1950. Brat Branham by mohol tisíckrát povedať: „Pán je s nami rovnako ako bol s Mojžišom a Izraelom v ohnivom stĺpe.“ Ak by to však nebolo potvrdené a nestalo sa to viditeľným, mohli by si všetci sami pre seba myslieť: „To možno on hovorí, ale kde je dôkaz? Je to naozaj tak?“. Áno, je to naozaj tak!

Brat Branham by mohol taktiež tisíckrát povedať: „Pán sa mi zjavil v nadprirodzenom oblaku.“. Ak by neexistoval dôkaz, ľudia by mohli mať výhovorku. 28. februára 1963 bol nadprirodzený oblak videný mnohými ľuďmi na bezoblačnej oblohe. Dr. James McDonald z univerzity v Tucsone potvrdil jeho skutočnú prítomnosť po tom, čo vyhodnotil 82 fotografií, a dokonca o tom napísal článok, ktorý bol zverejnený v časopise „Science Magazine“ 19. apríla 1963 pod názvom „Tajomný oblačný kruh vo výške“.

Tieto udalosti určite neboli náhodné. Bôh sám to tak chcel a dopustil, aby sa to stalo. Celý kresťanský svet je informovaný o tom, čo Bôh v našom čase učinil, ale len praví veriaci to môžu správne zaradiť uprostred plánu Spasenia a poznať posolstvo, ktoré je od toho času predchodcom druhého príchodu Krista a je posledným volaním: „Hľa, Ženích prichádza!“.

Žiadne vzkriesenie, žiadna premena a žiadne vytrhnutie 28. februára 1963 nenastali. Nebol to telesný Návrat Krista, pri ktorom najprv mŕtvi v Kristu povstanú a potom my živí v Ňom budeme premenení a vzatí spolu v oblaku, aby sme sa s ním stretli v povetrí. I tak to ale bola najdôležitejšia udalosť pred Návratom Krista, ktorá sa stala, aby upriamila našu pozornosť na veci, ktoré Bôh činí podľa Jeho večnej rady v našom čase. Uvedomujeme si, že Bôh Sám je vrchný Sudca a že bude súdiť všetky veci podľa Svojho Slova a vysloví konečný rozsudok, teraz a pri poslednom súde.