Keď Bôh niečo v Starom Zákone prikázal, bolo to mienené len pre Jeho zmluvný ľud Izraelský. Čo Bôh povedal v Novom Zákone je platné len pre Cirkev Pána Ježiša Krista. Bôh poslal do Svojej Cirkvi apoštolov, prorokov, pastierov, učiteľov a evanjelistov (Efezským 4:11 a iné). Pre lokálne zbory Pán určil starších a dozorcov, taktiež nazývaných biskupi, ako aj diakonov. Pre starších a diakonov je daná povinnosť byť ženatí. Podľa poriadku Stvorenia, Bôh umiestnil ženu mužovi po boku: „A Pán Bôh riekol: Nie je dobre byť človekovi samotnému; učiním mu pomoc, ktorá by mu stála pri boku.“ (1M 2:18, podľa nemeckého prekladu). Ženám samotným nie sú dané žiadne priame služby ani úrady (1. Timoteovi 3, Títovi 1 a iné).

Všetky náboženstvá a všetky cirkvi môžu veriť, učiť a robiť, čokoľvek sa sami rozhodnú. Predo mnou sú dva obrazy: jeden zobrazuje 18 žienoblečených v róbach protestantsko-luteránskeho duchovenstva a iný so ženskou biskupkou, ktorá sa rozviedla so svojim manželom. Protestantská cirkev to schvaľuje, dokonca súhlasí s homosexuálnymi partnerstvami biskupov alebo lesbickými partnerstvami žien-biskupiek, napriek tomu, že je to proti Božiemu poriadku stvorenia a ešte viac proti Jeho poriadku v Jeho pláne Spasenia.

Bola postavená veľmi vážna otázka: Môže byť rozvedené manželstvo Božieho služobníka? V základe nie, pretože Bôh rozvod nenávidí. Len ak je žena omámená satanom a ide za právnikom, pretože verí, že musí ničiť.

Prirodzene, ani ten najväčší Boží muž nemôže odvrátiť niečo, čomu ani Bôh sám nezabraňuje. Avšak bol to satan, ktorý zlákal Evu, je to vždy satan, ktorý zvádza, ktorý ničí manželstvá a rodiny, ktorý zničil rodinu Jóba, muža Božieho. Napriek tomu, že Pán Bôh osobne kráčal v záhrade Eden a mal v čase večera s prvými ľudmi obecenstvo, i napriek tomu, že i Adam bol nablízku, pretože po svojom zvedení mu Eva dala ochutnať zakázaného ovocia, pád nastal. Následok bol konečný: smrť prišla na obe semená. Skrze zvedenie je každý taktiež vtiahnutý do duchovnej smrti. Následkom toho niektorí ľudia obetujú svoje vlastné ovocie, ako to urobil Kain, a ostatní obetujú chválu a česť Baránkovi Božiemu, ktorý dal seba ako obeť za nás. Obe semená oslavujú, obe obetujú, obe spievajú tie isté piesne, obe počúvajú tie isté kázania, čítajú tú istú Bibliu, ale jedna zostáva v nepriateľstve, tá druhá v zmierení dokonaného vykúpenia.

V Jeho vykúpenej Cirkvi je Vykupiteľ Hlavou: Tam má on jediný autoritu a rozhoduje. On dal rôzne služby a dary do Cirkvi, „…na zdokonaľovanie svätých ku dielu služby, na budovanie Tela Kristovho, až by sme všetci dospeli v jednotu viery a plného poznania Syna Božieho, v dokonalého muža, k miere dospelosti plnosti Kristovej…“ (Efezským 4:12–13). Preto je na veriacich naliehané, aby rešpektovali vodcov, „…lebo oni bdejú za vaše duše ako takí, ktorí vydajú počet…“ (Žd 13:17).

Apoštol Pavol písal ohľadom biblickej bohoslužby: „Vaše ženy nech mlčia v zboroch, lebo sa im nedovoľuje hovoriť, ale podriaďovať sa, ako i Zákon hovorí.“ (1. Korintským 14:34). S ohľadom na zvedenie Evy ďalej vysvetľuje: „A žene nedovoľujem učiť ani vládnuť nad mužom, ale nech je ticho. Lebo Adam bol stvorený prvý, až potom Eva. Ani Adam nebol zvedený, ale žena súc zvedená dopustila sa prestúpenia.“ (1. Timoteovi 2:12–14). To je ťažká reč. Kto ju môže počúvať? Kto ju môže zniesť?

Bola to svätá povinnosť daná apoštolom, povedať tieto slová tým, ktorí sú časťou Cirkvi Pánovej: „Ale chcem, aby ste vedeli, že hlavou každého muža je Kristus a hlavou ženy muž a hlavou Krista Bôh.“(1. Korintským 11:3). Potom písal: „…lebo ani nie je muž stvorený pre ženu, ale žena pre muža.“ (verš 9).

Všetko toto sa, samozrejme, nehodí do dnešného sveta, ani do žiadnej organizovanej cirkvi, ale pre nich to ani nie je určené. Už 60 rokov zaručuje nemecký zákon rovnaké práva ženám a mužom. Je to zakotvené v ústave a to je dobré a správne. Napriek tomu musíme učiniť rozdiel: jedno určuje pozemský, prirodzený život a druhé definuje čo je platné pre Cirkev. Ktokoľvek nerozlišuje medzi týmito dvomi vecami, spôsobí ťažkosti sebe i iným.

Aj pri tejto téme sa potvrdzuje, že ktokoľvek je z Boha, počuje slová Božie. Náš Pán, tak isto ako Pavol, sa odvolával späť na Starý Zákon a ukázal žene a mužovi ich právoplatné miesto, ako to bolo určené Bohom.

Brat Branham obzvlášť kritizoval zlý zvyk niektorých veriacich žien, ktoré si maľujú tváre k nepoznaniu alebo nosia krátke nohavice na verejnosti. Ohľadom vhodného odevu často citoval 5. Mojžišovu 22:5: „Nebude na žene ničoho toho, čo patrí mužovi, ani si muž neoblečie rúcha ženy, lebo ohavnosťou je Pánu, tvojmu Bohu, každý, kto to robí.“.

Pavol odkazoval späť k Starému Zákonu mnohokrát a napríklad v Rimanom 7:2 dal nasledovné pokyny: „Lebo vydatá žena je priviazaná k živému mužovi zákonom. Ale keby muž zomrel, bola by oprostená zákona muža.“.

Brat Branham mimoriadne zdôrazňoval manželstvo ako ustanovené Bohom a povedal: „Ak by Bôh mohol dať mužovi niečo lepšie ako ženu, tak by to učinil.“. Detailne sa touto témou zaoberal v kázaní »Manželstvo a rozvod«.

Plán Spasenia však mohol vstúpiť do platnosti len potom, keď sa stala tragédia v záhrade Eden. Hneď potom ako satan, ten starý had, zlákal a zviedol Evu, Pán Bôh priamo tam a vtedy zasľúbil, že skrze ženu príde Božské semeno a rozšliapne satanovi hlavu (1M 3:15).

Bôh taktiež dopustil nešťastie, ktoré spôsobil nepriateľ tu, aby mohol byť znova nastolený Božský poriadok v manželstve a Cirkvi. Ako to prikázal On Sám, Slovo je nesené do celého sveta a uskladnený pokrm je ešte stále rozdávaný.

Keď Bôh niečo v Starom Zákone prikázal, bolo to mienené len pre Jeho zmluvný ľud Izraelský. Čo Bôh povedal v Novom Zákone je platné len pre Cirkev Pána Ježiša Krista. Bôh poslal do Svojej Cirkvi apoštolov, prorokov, pastierov, učiteľov a evanjelistov (Efezským 4:11 a iné). Pre lokálne zbory Pán určil starších a dozorcov, taktiež nazývaných biskupi, ako aj diakonov. Pre starších a diakonov je daná povinnosť byť ženatí. Podľa poriadku Stvorenia, Bôh umiestnil ženu mužovi po boku: „A Pán Bôh riekol: Nie je dobre byť človekovi samotnému; učiním mu pomoc, ktorá by mu stála pri boku.“ (1M 2:18, podľa nemeckého prekladu). Ženám samotným nie sú dané žiadne priame služby ani úrady (1. Timoteovi 3, Títovi 1 a iné).

Všetky náboženstvá a všetky cirkvi môžu veriť, učiť a robiť, čokoľvek sa sami rozhodnú. Predo mnou sú dva obrazy: jeden zobrazuje 18 žien  oblečených v róbach protestantsko-luteránskeho duchovenstva a iný so ženskou biskupkou, ktorá sa rozviedla so svojim manželom. Protestantská cirkev to schvaľuje, dokonca súhlasí s homosexuálnymi partnerstvami biskupov alebo lesbickými partnerstvami žien-biskupiek, napriek tomu, že je to proti Božiemu poriadku stvorenia a ešte viac proti Jeho poriadku v Jeho pláne Spasenia.

Bola postavená veľmi vážna otázka: Môže byť rozvedené manželstvo Božieho služobníka? V základe nie, pretože Bôh rozvod nenávidí. Len ak je žena omámená satanom a ide za právnikom, pretože verí, že musí ničiť.

Prirodzene, ani ten najväčší Boží muž nemôže odvrátiť niečo, čomu ani Bôh sám nezabraňuje. Avšak bol to satan, ktorý zlákal Evu, je to vždy satan, ktorý zvádza, ktorý ničí manželstvá a rodiny, ktorý zničil rodinu Jóba, muža Božieho. Napriek tomu, že Pán Bôh osobne kráčal v záhrade Eden a mal v čase večera s prvými ľudmi obecenstvo, i napriek tomu, že i Adam bol nablízku, pretože po svojom zvedení mu Eva dala ochutnať zakázaného ovocia, pád nastal. Následok bol konečný: smrť prišla na obe semená. Skrze zvedenie je každý taktiež vtiahnutý do duchovnej smrti. Následkom toho niektorí ľudia obetujú svoje vlastné ovocie, ako to urobil Kain, a ostatní obetujú chválu a česť Baránkovi Božiemu, ktorý dal seba ako obeť za nás. Obe semená oslavujú, obe obetujú, obe spievajú tie isté piesne, obe počúvajú tie isté kázania, čítajú tú istú Bibliu, ale jedna zostáva v nepriateľstve, tá druhá v zmierení dokonaného vykúpenia.

V Jeho vykúpenej Cirkvi je Vykupiteľ Hlavou: Tam má on jediný autoritu a rozhoduje. On dal rôzne služby a dary do Cirkvi, „…na zdokonaľovanie svätých ku dielu služby, na budovanie Tela Kristovho, až by sme všetci dospeli v jednotu viery a plného poznania Syna Božieho, v dokonalého muža, k miere dospelosti plnosti Kristovej…“ (Efezským 4:12–13). Preto je na veriacich naliehané, aby rešpektovali vodcov, „…lebo oni bdejú za vaše duše ako takí, ktorí vydajú počet…“ (Žd 13:17).

Apoštol Pavol písal ohľadom biblickej bohoslužby: „Vaše ženy nech mlčia v zboroch, lebo sa im nedovoľuje hovoriť, ale podriaďovať sa, ako i Zákon hovorí.“ (1. Korintským 14:34). S ohľadom na zvedenie Evy ďalej vysvetľuje: „A žene nedovoľujem učiť ani vládnuť nad mužom, ale nech je ticho. Lebo Adam bol stvorený prvý, až potom Eva. Ani Adam nebol zvedený, ale žena súc zvedená dopustila sa prestúpenia.“ (1. Timoteovi 2:12–14). To je ťažká reč. Kto ju môže počúvať? Kto ju môže zniesť?

Bola to svätá povinnosť daná apoštolom, povedať tieto slová tým, ktorí sú časťou Cirkvi Pánovej: „Ale chcem, aby ste vedeli, že hlavou každého muža je Kristus a hlavou ženy muž a hlavou Krista Bôh.“  (1. Korintským 11:3). Potom písal: „…lebo ani nie je muž stvorený pre ženu, ale žena pre muža.“ (verš 9).

Všetko toto sa, samozrejme, nehodí do dnešného sveta, ani do žiadnej organizovanej cirkvi, ale pre nich to ani nie je určené. Už 60 rokov zaručuje nemecký zákon rovnaké práva ženám a mužom. Je to zakotvené v ústave a to je dobré a správne. Napriek tomu musíme učiniť rozdiel: jedno určuje pozemský, prirodzený život a druhé definuje čo je platné pre Cirkev. Ktokoľvek nerozlišuje medzi týmito dvomi vecami, spôsobí ťažkosti sebe i iným.

Aj pri tejto téme sa potvrdzuje, že ktokoľvek je z Boha, počuje slová Božie. Náš Pán, tak isto ako Pavol, sa odvolával späť na Starý Zákon a ukázal žene a mužovi ich právoplatné miesto, ako to bolo určené Bohom.

Brat Branham obzvlášť kritizoval zlý zvyk niektorých veriacich žien, ktoré si maľujú tváre k nepoznaniu alebo nosia krátke nohavice na verejnosti. Ohľadom vhodného odevu často citoval 5. Mojžišovu 22:5: „Nebude na žene ničoho toho, čo patrí mužovi, ani si muž neoblečie rúcha ženy, lebo ohavnosťou je Pánu, tvojmu Bohu, každý, kto to robí.“.

Pavol odkazoval späť k Starému Zákonu mnohokrát a napríklad v Rimanom 7:2 dal nasledovné pokyny: „Lebo vydatá žena je priviazaná k živému mužovi zákonom. Ale keby muž zomrel, bola by oprostená zákona muža.“.

Brat Branham mimoriadne zdôrazňoval manželstvo ako ustanovené Bohom a povedal: „Ak by Bôh mohol dať mužovi niečo lepšie ako ženu, tak by to učinil.“. Detailne sa touto témou zaoberal v kázaní »Manželstvo a rozvod«.

Plán Spasenia však mohol vstúpiť do platnosti len potom, keď sa stala tragédia v záhrade Eden. Hneď potom ako satan, ten starý had, zlákal a zviedol Evu, Pán Bôh priamo tam a vtedy zasľúbil, že skrze ženu príde Božské semeno a rozšliapne satanovi hlavu (1M 3:15).

Bôh taktiež dopustil nešťastie, ktoré spôsobil nepriateľ tu, aby mohol byť znova nastolený Božský poriadok v manželstve a Cirkvi. Ako to prikázal On Sám, Slovo je nesené do celého sveta a uskladnený pokrm je ešte stále rozdávaný.