Svojmu zmluvnému ľudu Izraelskému Bôh nariadil »zmluvu obriezky« ako aj »Sobotu« ako „večné znamenie zmluvy“. Obriezku vidíme už pri Abrahámovi: „…istotne bude obrezaný ako narodený v tvojom dome, tak i kúpený za striebro, a moja Zmluva na vašom tele bude večnou Zmluvou.“ (1M 17:13).

„…a dostal znamenie obriezky ako pečať spravodlivosti viery, viery v neobriezke, aby bol otcom všetkých veriacich neobriezkou, aby aj im bola pripočítaná spravodlivosť, a aby bol otcom obriezky nie len tým, ktorí sú z obriezky, ale aj tým, ktorí kráčajú v šľapajach viery, viery v neobriezke, nášho otca Abraháma.“ (Rim 4:11–12). Amen.

Obriezka každého novonarodeného chlapca ôsmeho dňa bola v Izraeli svätou povinnosťou. Malo to byť pripomenutie prvého aktu počatia v raji, skrze ktoré bolo ľudstvo vtiahnuté do pádu. V čase odchodu detí Izraela z Egypta chcel Pán dokonca zabiť proroka Mojžiša, pretože opomenul obrezať svojho syna. To bolo matkou napravené (2M 4). Syn Boží bol taktiež ôsmeho dňa obrezaný, pretože musel niesť dôsledky pádu v Jeho pozemskom tele od narodenia až po smrť na kríži. Všetko, čo Bôh nariadil, súvisí s nápravou tragickej histórie ľudstva skrze Božský plán Spasenia. Aj keď On Sám bol bez hriechu, počatý skrze Ducha, musel niesť všetky veci v Jeho mäsitom tele kvôli nám. „…ktorý Sám vyniesol naše hriechy na Svojom tele na drevo, aby sme odumreli hriechom a žili spravodlivosti, ktorého sinavicami ste uzdravení.“ (1. Petra 2:24).

Pavol bol taktiež ôsmeho dňa obrezaný (Filipänom 3:5) a obrezal svojho spolupracovníka Timotea kvôli Židom (Skutky 16). Avšak apoštol písal Korintským nasledovné: „Je niekto povolaný obrezaný? Nech neberie na seba neobrezanosti. Je ktosi povolaný v neobriezke, nech sa neobrezuje.“ (1. Korintským 7:18).

Potom priložil rozhodujúci bod k tejto téme: „…obriezkou je obriezka srdca v duchu, nie v litere.“ (Rim 2:29).

Potom čo Pavol opakovanie hovoril a písal o obriezke, nasledovne to zhrnul:

„Lebo v Kristu Ježišovi ani obriezka nič nevládze ani neobriezka, ale nové stvorenie. A na všetkých, ktorí budú chodiť podľa toho pravidla, nech príde pokoj a milosrdenstvo i na Izraela Božieho.“ (Galatským 6:15–16).

Na tému dodržiavania Soboty dostávam časté otázky, obzvlášť z dôvodu, že je časťou Desatora (5M 5). V 1. Mojžišovej 2:3 stojí napísané:

„A Bôh požehnal siedmy deň a posvätil ho, lebo v ňom si odpočinul od všetkého svojho diela, ktoré stvoril Bôh činiac.“.

Bôh nielenže posvätil siedmy deň, ale ho určil Jeho ľudu Izraelskému ako deň úplného odpočinku. Toho dňa im nebolo dovolené ani zapáliť oheň (2M 35:3).

„Šesť dní sa bude robiť práca, a v siedmy deň je Sobota odpočinutia, sväté Pánovi. Každý, kto by robil nejakú prácu v sobotný deň, istotne zomrie. Preto budú synovia Izraelovi ostríhať Sobotu tak, aby svätili Sobotu po svojich pokoleniach večnou zmluvou. Je to znamením medzi mnou a medzi synmi Izraelovými na veky; lebo šesť dní činil Pán nebesia a zem a siedmeho dňa prestal a oddýchol si.“ (2M 31:15–17).

Ohľadom Izraela Pán povedal: „Dal som im aj svoje Soboty, aby boli znamením medzi Mnou a medzi nimi, aby vedeli, že ja som Pán, ktorý ich posväcujem.“ (Ezechiel 20:12).

„A viedol si ich v oblakovom stĺpe vodne a v ohnivom stĺpe v noci osvecujúc im cestu, ktorou mali ísť. Potom si zostúpil na vrch Sinai a hovoril si s nimi s neba, dal si im spravodlivé súdy a pravdivé zákony vyučujúce, dobré ustanovenia a prikázania. A dal si im poznať Sobotu svojej svätosti a prikázal si im zachovávať prikázania, ustanovenia a vyučujúci Zákon skrze Mojžiša, svojho služobníka.“ (Nehemiáš 9:12–14).

Toto prikázanie novozákonnej Cirkvi nedal, pretože teraz sa nejedná o dokončené dielo stvorenia, ale o dokončené dielo vykúpenia, nie o svätý odpočinok v Sobotu, ale o „večné odpočinutie“ v Bohu.

„Lebo keby ich bol Jozua uviedol do odpočinku, nehovoril by po všetkom tomto o inom dni. Tak tedy ešte zostáva sobotenie, odpočinok ľudu Božiemu. Lebo kto vošiel do Jeho odpočinku, ten tiež odpočinul od svojich diel ako Bôh od Svojich.“ (Žd 4:8–10).

Pavol písal novozákonnej Cirkvi: „Tedy nech vás nikto nesúdi pre pokrm alebo nápoj alebo pre nejaký sviatok alebo novmesiac alebo pre Soboty…“(Kolosenským 2:16).

So zreteľom na plán Spásy už v Starom Zákone Bôh poukázal na prvý deň týždňa, ktorý nasledoval po Sobote, obzvlášť v spojení so vznášaním snopov prvotiny: „…a on bude vznášať snopok pred Pánom, aby vám bol príjemný u Boha; nasledujúci deň po sobote ho bude kňaz vznášať.“ (3M 23:11).

„A napočítate si od nasledujúceho dňa po tej sobote, odo dňa, ktorého ste doniesli snopok obeti povznášania, sedem plných týždňov to bude, až do nasledujúceho dňa po siedmej sobote, teda napočítate päťdesiat dní a budete obetovať obilnú obeť novú Pánovi.“ (3M 23:15–16). To bol deň letníc – päťdesiaty deň. Keď v deň letníc nastalo vyliatie Ducha Svätého (Skutky 2), „zväzok prvotiny pšeničnej žne“ bol zviazaný a pokrstený do Tela skrze Svätého Ducha.

Podľa zhodujúcich sa správ Matúša, Marka, Lukáša a Jána vstal náš Pán prvý deň týždňa (Matúš 28, ev. Marka 16, ev. Lukáša 24, ev. Jána 20).

O Pavlovi máme správu, že slávil Večeru Pánovu s veriacimi v prvý deň týždňa: „A v prvý deň týždňa, keď sme sa zišli lámať chlieb…“ (Skutky 20:7).

Dokonca i mimoriadna obeť mala byť učinená v prvý deň týždňa: „V každý prvý deň týždňa nech jeden každý z vás uloží u seba odkladajúc podľa toho, ako sa komu darí, aby sa nerobili zbierky, vtedy keď prídem.“(1. Korintským 16:2). Priame prikázanie sláviť Nedeľu však v Svätom Písme nenachádzame.

Pravda je, že Bôh ustanovil Sobotu ľudu Izraelskému ako deň odpočinku.

Pravda je, že Bôh oznámil taktiež prvý deň týždňa.

Pravda je, že Pán povstal v prvý deň týždňa.

Pravda je, že hovoril s učeníkmi pri Emaus rovnakého dňa.

Pravda je, že sa zjavil jedenástim učeníkom večer rovnakého dňa.

Pravda je, že sa s nimi stretol opäť, o týždeň neskôr.

Pravda je, že sa veriaci stretávali prvý deň týždňa.

Pravda je, že Pavol slávil Večeru Pánovu v prvý deň týždňa.

Pravda je, že Židia, ktorí uverili, pokračovali v dodržiavaní Soboty tak, ako vždy predtým.

Pravda je, že Konštantín zakázal Židom dodržiavanie Soboty.

Pravda je, že Konštantín nariadil Nedeľu ako deň odpočinku všetkým kresťanom.

Nie je pravda, že všetci, ktorí nedodržiavajú Sobotu, majú znamenie šelmy.

Nie je pravda, že všetci, ktorí dodržiavajú Nedeľu, majú znamenie šelmy.

Nie je pravda, že dodržiavanie Soboty je pečaťou Božou.

Ohľadom toho neexistuje ani jedno miesto Písma. Deň Pánov nie je ani Sobota ani Nedeľa, ale je to hrozný deň súdu, ktorý bol oznámený v Starom a Novom Zákone. A Pečaťou Božou je Svätý Duch, nie deň (Efezským 1:13, 4:30, a iné). Znamenie šelmy je spojené s číslom človeka (nie dňa), ktoré je 666 (Zjavenie 13:18). Tejto téme sme sa už venovali v iných publikáciách.

Počas Tisícročného mierového kráľovstva platí Sobota opäť. „A stane sa, že od mesiaca do mesiaca a od soboty do soboty bude prichádzať každé telo, aby sa klaňalo predo mnou, hovorí Pán.“ (Izaiáš 66:23).

Je dobre známe, že náš Pán a taktiež Pavol využili každú príležitosť, aby kázali v Sobotu Židom. Učinil by som to isté. A tak isto by som bol účastný každého zhromaždenia s našim Pánom po Jeho vzkriesení v prvý deň týždňa (Matúš 16:2 – 9, ev. Lukáša 24:1, ev. Jána 20:19–26).

Celý svoj život som kázal každú Sobotu a každú Nedeľu keď bola k tomu príležitosť. Ktokoľvek trvá na dodržiavaní určitého dňa, by sa mal sám seba pýtať, či nie je pod vplyvom nejakej denominácie, ktorá napríklad namiesto Krista činí hlavnou témou Sobotu, namiesto prijatia celého Slova Božieho.

Svojmu zmluvnému ľudu Izraelskému Bôh nariadil »zmluvu obriezky« ako aj »Sobotu« ako „večné znamenie zmluvy“. Obriezku vidíme už pri Abrahámovi: „…istotne bude obrezaný ako narodený v tvojom dome, tak i kúpený za striebro, a moja Zmluva na vašom tele bude večnou Zmluvou.“ (1M 17:13).

„…a dostal znamenie obriezky ako pečať spravodlivosti viery, viery v neobriezke, aby bol otcom všetkých veriacich neobriezkou, aby aj im bola pripočítaná spravodlivosť, a aby bol otcom obriezky nie len tým, ktorí sú z obriezky, ale aj tým, ktorí kráčajú v šľapajach viery, viery v neobriezke, nášho otca Abraháma.“ (Rim 4:11–12). Amen.

Obriezka každého novonarodeného chlapca ôsmeho dňa bola v Izraeli svätou povinnosťou. Malo to byť pripomenutie prvého aktu počatia v raji, skrze ktoré bolo ľudstvo vtiahnuté do pádu. V čase odchodu detí Izraela z Egypta chcel Pán dokonca zabiť proroka Mojžiša, pretože opomenul obrezať svojho syna. To bolo matkou napravené (2M 4). Syn Boží bol taktiež ôsmeho dňa obrezaný, pretože musel niesť dôsledky pádu v Jeho pozemskom tele od narodenia až po smrť na kríži. Všetko, čo Bôh nariadil, súvisí s nápravou tragickej histórie ľudstva skrze Božský plán Spasenia. Aj keď On Sám bol bez hriechu, počatý skrze Ducha, musel niesť všetky veci v Jeho mäsitom tele kvôli nám. „…ktorý Sám vyniesol naše hriechy na Svojom tele na drevo, aby sme odumreli hriechom a žili spravodlivosti, ktorého sinavicami ste uzdravení.“ (1. Petra 2:24).

Pavol bol taktiež ôsmeho dňa obrezaný (Filipänom 3:5) a obrezal svojho spolupracovníka Timotea kvôli Židom (Skutky 16). Avšak apoštol písal Korintským nasledovné: „Je niekto povolaný obrezaný? Nech neberie na seba neobrezanosti. Je ktosi povolaný v neobriezke, nech sa neobrezuje.“ (1. Korintským 7:18).

Potom priložil rozhodujúci bod k tejto téme: „…obriezkou je obriezka srdca v duchu, nie v litere.“ (Rim 2:29).

Potom čo Pavol opakovanie hovoril a písal o obriezke, nasledovne to zhrnul:

„Lebo v Kristu Ježišovi ani obriezka nič nevládze ani neobriezka, ale nové stvorenie. A na všetkých, ktorí budú chodiť podľa toho pravidla, nech príde pokoj a milosrdenstvo i na Izraela Božieho.“ (Galatským 6:15–16).

Na tému dodržiavania Soboty dostávam časté otázky, obzvlášť z dôvodu, že je časťou Desatora (5M 5). V 1. Mojžišovej 2:3 stojí napísané: 

„A Bôh požehnal siedmy deň a posvätil ho, lebo v ňom si odpočinul od všetkého svojho diela, ktoré stvoril Bôh činiac.“. 

Bôh nielenže posvätil siedmy deň, ale ho určil Jeho ľudu Izraelskému ako deň úplného odpočinku. Toho dňa im nebolo dovolené ani zapáliť oheň (2M 35:3).

„Šesť dní sa bude robiť práca, a v siedmy deň je Sobota odpočinutia, sväté Pánovi. Každý, kto by robil nejakú prácu v sobotný deň, istotne zomrie. Preto budú synovia Izraelovi ostríhať Sobotu tak, aby svätili Sobotu po svojich pokoleniach večnou zmluvou. Je to znamením medzi mnou a medzi synmi Izraelovými na veky; lebo šesť dní činil Pán nebesia a zem a siedmeho dňa prestal a oddýchol si.“ (2M 31:15–17).

Ohľadom Izraela Pán povedal: „Dal som im aj svoje Soboty, aby boli znamením medzi Mnou a medzi nimi, aby vedeli, že ja som Pán, ktorý ich posväcujem.“ (Ezechiel 20:12).

„A viedol si ich v oblakovom stĺpe vodne a v ohnivom stĺpe v noci osvecujúc im cestu, ktorou mali ísť. Potom si zostúpil na vrch Sinai a hovoril si s nimi s neba, dal si im spravodlivé súdy a pravdivé zákony vyučujúce, dobré ustanovenia a prikázania. A dal si im poznať Sobotu svojej svätosti a prikázal si im zachovávať prikázania, ustanovenia a vyučujúci Zákon skrze Mojžiša, svojho služobníka.“ (Nehemiáš 9:12–14).

Toto prikázanie novozákonnej Cirkvi nedal, pretože teraz sa nejedná o dokončené dielo stvorenia, ale o dokončené dielo vykúpenia, nie o svätý odpočinok v Sobotu, ale o „večné odpočinutie“ v Bohu. 

„Lebo keby ich bol Jozua uviedol do odpočinku, nehovoril by po všetkom tomto o inom dni. Tak tedy ešte zostáva sobotenie, odpočinok ľudu Božiemu. Lebo kto vošiel do Jeho odpočinku, ten tiež odpočinul od svojich diel ako Bôh od Svojich.“ (Žd 4:8–10).

Pavol písal novozákonnej Cirkvi: „Tedy nech vás nikto nesúdi pre pokrm alebo nápoj alebo pre nejaký sviatok alebo novmesiac alebo pre Soboty…“  (Kolosenským 2:16).

So zreteľom na plán Spásy už v Starom Zákone Bôh poukázal na prvý deň týždňa, ktorý nasledoval po Sobote, obzvlášť v spojení so vznášaním snopov prvotiny: „…a on bude vznášať snopok pred Pánom, aby vám bol príjemný u Boha; nasledujúci deň po sobote ho bude kňaz vznášať.“ (3M 23:11).

„A napočítate si od nasledujúceho dňa po tej sobote, odo dňa, ktorého ste doniesli snopok obeti povznášania, sedem plných týždňov to bude, až do nasledujúceho dňa po siedmej sobote, teda napočítate päťdesiat dní a budete obetovať obilnú obeť novú Pánovi.“ (3M 23:15–16). To bol deň letníc – päťdesiaty deň. Keď v deň letníc nastalo vyliatie Ducha Svätého (Skutky 2), „zväzok prvotiny pšeničnej žne“ bol zviazaný a pokrstený do Tela skrze Svätého Ducha.

Podľa zhodujúcich sa správ Matúša, Marka, Lukáša a Jána vstal náš Pán prvý deň týždňa (Matúš 28, ev. Marka 16, ev. Lukáša 24, ev. Jána 20).

O Pavlovi máme správu, že slávil Večeru Pánovu s veriacimi v prvý deň týždňa: „A v prvý deň týždňa, keď sme sa zišli lámať chlieb…“ (Skutky 20:7).

Dokonca i mimoriadna obeť mala byť učinená v prvý deň týždňa: „V každý prvý deň týždňa nech jeden každý z vás uloží u seba odkladajúc podľa toho, ako sa komu darí, aby sa nerobili zbierky, vtedy keď prídem.“  (1. Korintským 16:2). Priame prikázanie sláviť Nedeľu však v Svätom Písme nenachádzame.

Pravda je, že Bôh ustanovil Sobotu ľudu Izraelskému ako deň odpočinku.

Pravda je, že Bôh oznámil taktiež prvý deň týždňa.

Pravda je, že Pán povstal v prvý deň týždňa. 

Pravda je, že hovoril s učeníkmi pri Emaus rovnakého dňa.

Pravda je, že sa zjavil jedenástim učeníkom večer rovnakého dňa.

Pravda je, že sa s nimi stretol opäť, o týždeň neskôr.

Pravda je, že sa veriaci stretávali prvý deň týždňa.

Pravda je, že Pavol slávil Večeru Pánovu v prvý deň týždňa.

Pravda je, že Židia, ktorí uverili, pokračovali v dodržiavaní Soboty tak, ako vždy predtým.

Pravda je, že Konštantín zakázal Židom dodržiavanie Soboty.

Pravda je, že Konštantín nariadil Nedeľu ako deň odpočinku všetkým kresťanom.

Nie je pravda, že všetci, ktorí nedodržiavajú Sobotu, majú znamenie šelmy.

Nie je pravda, že všetci, ktorí dodržiavajú Nedeľu, majú znamenie šelmy.

Nie je pravda, že dodržiavanie Soboty je pečaťou Božou.

Ohľadom toho neexistuje ani jedno miesto Písma. Deň Pánov nie je ani Sobota ani Nedeľa, ale je to hrozný deň súdu, ktorý bol oznámený v Starom a Novom Zákone. A Pečaťou Božou je Svätý Duch, nie deň (Efezským 1:13, 4:30, a iné). Znamenie šelmy je spojené s číslom človeka (nie dňa), ktoré je 666 (Zjavenie 13:18). Tejto téme sme sa už venovali v iných publikáciách.

Počas Tisícročného mierového kráľovstva platí Sobota opäť. „A stane sa, že od mesiaca do mesiaca a od soboty do soboty bude prichádzať každé telo, aby sa klaňalo predo mnou, hovorí Pán.“ (Izaiáš 66:23).

Je dobre známe, že náš Pán a taktiež Pavol využili každú príležitosť, aby kázali v Sobotu Židom. Učinil by som to isté. A tak isto by som bol účastný každého zhromaždenia s našim Pánom po Jeho vzkriesení v prvý deň týždňa (Matúš 16:2 – 9, ev. Lukáša 24:1, ev. Jána 20:19–26).

Celý svoj život som kázal každú Sobotu a každú Nedeľu keď bola k tomu príležitosť. Ktokoľvek trvá na dodržiavaní určitého dňa, by sa mal sám seba pýtať, či nie je pod vplyvom nejakej denominácie, ktorá napríklad namiesto Krista činí hlavnou témou Sobotu, namiesto prijatia celého Slova Božieho.