Je pravda, že Boh nečiní nič bez toho, aby najprv nezjavil Svoje tajomstvo Svojim služobníkom prorokom (Am 3:7). Že v starozákonnom Slove nestojí nič o evanjelistoch, pastieroch a učiteľoch dokážeme všetci pochopiť. Otázkou je len to, či je nám osvetlené novozákonné Slovo, ktoré sa tiež odvoláva výhradne na prorokov. My všetci, ktorí veríme v zvesť konečného času a poznali sme poslanie brata Branhama, čakáma na napravenie všetkých vecí.

V Skutkoch apoštolov 3 začína Peter od verša 12 svoje kázanie. Vo verši 20 a 21 čítame:

„ … a aby poslal predurčeného vám Krista Ježiša, ktorého však musí prijať nebo až do časov napravenia všetkého, o čom hovoril Boh skrze ústa všetkých Svojich svätých prorokov od veku.“

V tomto kázaní nehovorí Peter o evanjelistoch, pastieroch a učiteľoch, ale o tom, čo Boh zvestoval od počiatku skrze svätých prorokov. Pre apoštolov a aj pre nás nazačínajú spásne dejiny v ev. Matúša 1, ale v prvej kapitole Biblie. Skrze Ducha bude inšpirované znovunapravenie všetkých vecí v súvislosti s návratom Ježiša Krista. Napravenie sa týka toho, čo Boh skrze ústa Svojich služobníkov a prorokov od pračasu zvestoval, takže nie je v žiadnom prípade obmedzené na novozákonné zvestovanie.

Možno si môže niekto myslieť alebo to dokonca vyslovil, že brat Branham vo svojom zvestovaní zašiel ďalej ako siaha učenie apoštolov. My všetci predsa ešte žijeme ako ľudia v tomto svete a sme vystavení rôznym vplyvom a môžeme rýchlo nechať vzísť nejakú myšlienku a prípadne aj neuvážene vysloviť nejaké slová. Nikdy nebolo také dôležité stáť na celom svedectve Božieho Slova, ako teraz. Nachádzame sa v prorockom časovom úseku spásnych dejín a musíme brať vážne napomenutie, ktoré dal Peter ohľadom Starého zákona.

„Aj máme pevnejšie Slovo prorocké, a dobre robíte, že máte naň obrátený svoj pozor ako na sviecu, svietiacu na šerom mieste…“

Dostatočne často bolo zdôrazňované, že evanjelizačná časť má rovnako ako učiteľská, v novozákonnej Cirkvi svoje miesto. Pravá Cirkev zotrvá až do konca v učení apoštolov. Poznanie, učenie a proroctvá sú rozdielne veci, ale čo sa týka prorockých spásnych dejín, tak musíme rešpektovať Božie zadelenie. V čase keď bolo dané Jánovi na ostrove Patmos záverečné Zjavenie, všetci apoštoli až po Jána už boli vzatí domov. Že Pavol, Peter a Jákob nemohli hovoriť ani písať o siedmich pečatiach a ich otvorení je zrejmé samé od seba. Ján sám o tom taktiež nič nepovedal, ale to len tak, ako mu bolo prikázané, napísal. K prorockému Slovu Starého zákona bolo pridaná rozsiahla časť Apokalypsy. Keď Peter v Skutkoch apoštolských vedený Svätým Duchom hovorí o tom prorockom úseku, v ktorom žijeme my teraz, pred návratom Ježiša Krista, tak sa odvoláva na prorokov, skrze ktorých hovoril Boh sám.

Aby bolo zabránené každému nedorozumeniu, má tu byť pozdvihnutá a dvakrát podčiarknutá skutočnosť, že Pán do Cirkvi dosadil päť mimoriadnych služieb a to k tomu účelu, aby boli svätí učinení schopní vykonávať službu. Dnes sa jedná o viac ako len o formálne ústne uznanie novozákonných učení. Dnes sa jedná o to, aby bola Cirkev prvorodených vyvolaná von a bola pripravená na návrat Ježiša Krista. Spoločne s pevne stanoveným novozákoným zborovým poriadkom prebieha mimoriadna prorocká služba, ktorá zaujíma takpovediac nadriadenú úlohu. Existuje dostatok zborov, ktoré zdôrazňujú päťnásobnú službu, ktoré odporúčajú dary Ducha, ktoré zastupujú väčšiu časť biblických učení, ale brata Branhama, ako muža poslaného Bohom odmietajú. Im chýba článok v reťazi. Tak ako Ján Krstiteľ, mal aj Branham mimoriadnu úlohu. Je to prechod do novej epochy.

Boh na nič nezabudol. Každé slovo má absolútnu správnosť, ale musí byť videné a porozumené zhora v správnej súvislosti. Všetkým je nápadné, že brat Branham v súvislosti so svojou službou hovorí o prvom, druhom a treťom ťahu. 25. 6. 1965 povedal:

„Sledujte tohoto zvestovateľa … nie pri jeho počiatkoch, ale keď začal zvestovať svoju zvesť. Prvý ťah – uzdravenie, druhý ťah – prorokovanie, tretí ťah – otvorenie Slova, zjavenie tajomstiev. Nie je žiadneho vyššieho poverenia, ako zjavovať Slovo skrze prorokov. Jediný spôsob, ako môže byť prorok potvrdený sa deje skrze Slovo. Pozorujte, tretí ťah, ktorým bolo otvorenie pečatí, aby boli zjavené skryté pravdy, zapečatené v Slove Božom. Môžete to teraz vidieť? Práve v tomto čase, keď sa toto začne napĺňať, že Jannes a Jambres, napodobitelia, znovu vystúpia, presne ako to oni učinili, keď Mojžiš vysúpil s pravým Slovom.“

Záverečná časť služby brata Branhama započala otvorením pečatí. V kázaní Stojaci v trhline berie brat Branham za základ 4. Mojžišovu 16:1. Jannes a Jambres stáli mimo Cirkvi. Ale Kóre, Dátan a všetci ich prívrženci stáli v strede Cirkvi. Mali dokonca mimoriadnu vážnosť. Zvonka môže byť Cirkvi spôsobená len malá škodu. Takmer neodčiniteľná škoda je vykonávaná ľuďmi, ktorí sa nachádzajú v Cirkvi a síce takými, ktorí ako v časoch Mojžiša chceli vykonávať službu, ku ktorej neboli ani povolaní, ani oprávnení. Či to niekto chce uznať alebo nie, v každom prípade sa s Cirkvou opakuje to isté ako sa dialo vtedy s Izraelom. Každému môžeme len poradiť, aby v modlitbe a pri skúšaní samého seba čítal 4. Mojžišovu 16. Je veľmi dôležité, aby Cirkev zrovna v čase skúšok držala a stála dohromady, pretože je to vaša zaťažkávacia skúška. To je praktická časť našej skúšky, v ktorej musíme obstáť.

Je pravda, že Boh nečiní nič bez toho, aby najprv nezjavil Svoje tajomstvo Svojim služobníkom prorokom (Am 3:7). Že v starozákonnom Slove nestojí nič o evanjelistoch, pastieroch a učiteľoch dokážeme všetci pochopiť. Otázkou je len to, či je nám osvetlené novozákonné Slovo, ktoré sa tiež odvoláva výhradne na prorokov. My všetci, ktorí veríme v zvesť konečného času a poznali sme poslanie brata Branhama, čakáma na napravenie všetkých vecí.

V Skutkoch apoštolov 3 začína Peter od verša 12 svoje kázanie. Vo verši 20 a 21 čítame: 

„ … a aby poslal predurčeného vám Krista Ježiša, ktorého však musí prijať nebo až do časov napravenia všetkého, o čom hovoril Boh skrze ústa všetkých Svojich svätých prorokov od veku.“

V tomto kázaní nehovorí Peter o evanjelistoch, pastieroch a učiteľoch, ale o tom, čo Boh zvestoval od počiatku skrze svätých prorokov. Pre apoštolov a aj pre nás nazačínajú spásne dejiny v ev. Matúša 1, ale v prvej kapitole Biblie. Skrze Ducha bude inšpirované znovunapravenie všetkých vecí v súvislosti s návratom Ježiša Krista. Napravenie sa týka toho, čo Boh skrze ústa Svojich služobníkov a prorokov od pračasu zvestoval, takže nie je v žiadnom prípade obmedzené na novozákonné zvestovanie.

Možno si môže niekto myslieť alebo to dokonca vyslovil, že brat Branham vo svojom zvestovaní zašiel ďalej ako siaha učenie apoštolov. My všetci predsa ešte žijeme ako ľudia v tomto svete a sme vystavení rôznym vplyvom a môžeme rýchlo nechať vzísť nejakú myšlienku a prípadne aj neuvážene vysloviť nejaké slová. Nikdy nebolo také dôležité stáť na celom svedectve Božieho Slova, ako teraz. Nachádzame sa v prorockom časovom úseku spásnych dejín a musíme brať vážne napomenutie, ktoré dal Peter ohľadom Starého zákona.

„Aj máme pevnejšie Slovo prorocké, a dobre robíte, že máte naň obrátený svoj pozor ako na sviecu, svietiacu na šerom mieste…“

Dostatočne často bolo zdôrazňované, že evanjelizačná časť má rovnako ako učiteľská, v novozákonnej Cirkvi svoje miesto. Pravá Cirkev zotrvá až do konca v učení apoštolov. Poznanie, učenie a proroctvá sú rozdielne veci, ale čo sa týka prorockých spásnych dejín, tak musíme rešpektovať Božie zadelenie. V čase keď bolo dané Jánovi na ostrove Patmos záverečné Zjavenie, všetci apoštoli až po Jána už boli vzatí domov. Že Pavol, Peter a Jákob nemohli hovoriť ani písať o siedmich pečatiach a ich otvorení je zrejmé samé od seba. Ján sám o tom taktiež nič nepovedal, ale to len tak, ako mu bolo prikázané, napísal. K prorockému Slovu Starého zákona bolo pridaná rozsiahla časť Apokalypsy. Keď Peter v Skutkoch apoštolských vedený Svätým Duchom hovorí o tom prorockom úseku, v ktorom žijeme my teraz, pred návratom Ježiša Krista, tak sa odvoláva na prorokov, skrze ktorých hovoril Boh sám.

Aby bolo zabránené každému nedorozumeniu, má tu byť pozdvihnutá a dvakrát podčiarknutá skutočnosť, že Pán do Cirkvi dosadil päť mimoriadnych služieb a to k tomu účelu, aby boli svätí učinení schopní vykonávať službu. Dnes sa jedná o viac ako len o formálne ústne uznanie novozákonných učení. Dnes sa jedná o to, aby bola Cirkev prvorodených vyvolaná von a bola pripravená na návrat Ježiša Krista. Spoločne s pevne stanoveným novozákoným zborovým poriadkom prebieha mimoriadna prorocká služba, ktorá zaujíma takpovediac nadriadenú úlohu. Existuje dostatok zborov, ktoré zdôrazňujú päťnásobnú službu, ktoré odporúčajú dary Ducha, ktoré zastupujú väčšiu časť biblických učení, ale brata Branhama, ako muža poslaného Bohom odmietajú. Im chýba článok v reťazi. Tak ako Ján Krstiteľ, mal aj Branham mimoriadnu úlohu. Je to prechod do novej epochy.

Boh na nič nezabudol. Každé slovo má absolútnu správnosť, ale musí byť videné a porozumené zhora v správnej súvislosti. Všetkým je nápadné, že brat Branham v súvislosti so svojou službou hovorí o prvom, druhom a treťom ťahu. 25. 6. 1965 povedal:

„Sledujte tohoto zvestovateľa … nie pri jeho počiatkoch, ale keď začal zvestovať svoju zvesť. Prvý ťah – uzdravenie, druhý ťah – prorokovanie, tretí ťah – otvorenie Slova, zjavenie tajomstiev. Nie je žiadneho vyššieho poverenia, ako zjavovať Slovo skrze prorokov. Jediný spôsob, ako môže byť prorok potvrdený sa deje skrze Slovo. Pozorujte, tretí ťah, ktorým bolo otvorenie pečatí, aby boli zjavené skryté pravdy, zapečatené v Slove Božom. Môžete to teraz vidieť? Práve v tomto čase, keď sa toto začne napĺňať, že Jannes a Jambres, napodobitelia, znovu vystúpia, presne ako to oni učinili, keď Mojžiš vysúpil s pravým Slovom.“

Záverečná časť služby brata Branhama započala otvorením pečatí. V kázaní Stojaci v trhline berie brat Branham za základ 4. Mojžišovu 16:1. Jannes a Jambres stáli mimo Cirkvi. Ale Kóre, Dátan a všetci ich prívrženci stáli v strede Cirkvi. Mali dokonca mimoriadnu vážnosť. Zvonka môže byť Cirkvi spôsobená len malá škodu. Takmer neodčiniteľná škoda je vykonávaná ľuďmi, ktorí sa nachádzajú v Cirkvi a síce takými, ktorí ako v časoch Mojžiša chceli vykonávať službu, ku ktorej neboli ani povolaní, ani oprávnení. Či to niekto chce uznať alebo nie, v každom prípade sa s Cirkvou opakuje to isté ako sa dialo vtedy s Izraelom. Každému môžeme len poradiť, aby v modlitbe a pri skúšaní samého seba čítal 4. Mojžišovu 16. Je veľmi dôležité, aby Cirkev zrovna v čase skúšok držala a stála dohromady, pretože je to vaša zaťažkávacia skúška. To je praktická časť našej skúšky, v ktorej musíme obstáť.