Práve teraz, tak blízko pred návratom Ježiša Krista nadobúda mimoriadny význam nasledujúce biblické miesto:

„A pozorujme sa navzájom tým cieľom, aby sme sa roznecovali k láske a k dobrým skutkom neopúšťajúc svojho zhromaždenia, ako majú niektorí obyčaj, ale napomínajúc sa, a to tým viacej, čím viacej vidíte, že sa blíži ten deň. Lebo keď dobrovoľne hrešíme po prijatí známosti pravdy, nepozostáva už viacej obeti za hriechy…“ (Žd 10:24-26)

Tu je spojený hriech so zborom, bohoslužbou a s tým, ako to čítame (v slovenskom preklade) s opúšťaním zhromaždenia. Nikto z cirkvi patrí, nemá právo bohoslužby Cirkvi opúšťať a tým Cirkvou živého Boha opovrhovať. Jedná sa o to, že by sme v tomto čase rozlišovali telo Pánovo a pri Cirkvi živého Boha sa neprehrešovali. Pán sám tú najvyššiu a najväčšiu cenu zaplatil a vykúpil nás k Jeho vlastnému vlastníctvu. Skrze Svätého Ducha je spájaná Cirkev k živému organizmu, tela Ježiša Krista. Pán Ježiš vtedy povedal Svojim učeníkom:

„Vy všetci sa rozpŕchnete a pohoršíte sa na Mne.“

Ale potom sa znovu zhromaždili a mali navzájom jeden s druhým obecenstvo, až kým neobdržali zasľúbenie Otca. Ako Božie deti musíme práve v kritických situáciách dbať na to, aké sú naše reakcie. U Lukáša 9:51-55 je nám opísaná jedinečná udalosť. Náš Pán sa nachádzal na ceste do Jeruzalema. Poslal svojich poslov pred sebou, ktorí prišli do samaritánskeho mesta, aby sa postarali o prenocovanie svojho Majstra a ako všetci vieme, Židia a Samaritáni nemali spolu obecenstvo, ako to čítame v ev. Jána 4:9. Pretože Pán chcel vojsť do Jeruzalema, ale obyvatelia tam neboli pripravení prijať Ho. Plní úžasu potom čítame slová dvoch apoštolov, ktoré povedali:

„A keď to videli Jeho učeníci, Jakob a Ján, povedali: Pane, či chceš, aby sme povedali, aby oheň zostúpil s neba a strávil ich, ako aj Eliáš urobil?“

Oni boli vnútorne rozčúlení a nevedeli, čo hovoria. Aj keď navonok vystupovali za svojho Majstra. Napriek tomu, akí boli rozčúlení a pohnutí, pýtali sa najprv Pána. „Pane, či chceš…?“ Nie je toto lekcia pre nás všetkých, aby sme sa v každej situácii pýtali, Pane, čo chceš ty, aby sme konali? Preto musí byť povedané, že sa síce svojimi slovami pýtali po vôli Pánovej, ale nemali v mysli záchranu, ale zničenie tých ľudí, ktorí tam boli. Odvolávali sa dokonca pritom na Eliáša. My ako veriaci môžeme každý deň prísť do rovnakej situácie. Dobre to myslieť, pre nášho Pána horliť a napriek tomu stáť pod falošným vplyvom. Ten dobrý duch má záchranu v úmysle, ten zlý zničenie. Pán ich svojimi slovami opravil:

„Neviete, čieho ste vy ducha; lebo Syn človeka neprišiel zahubiť ľudské duše, ale spasiť.“

Keď sa vrátime späť k tomu Slovu z úvodu, musí byť pozdvihnutá ešte raz rozvaha a triezvosť k modlitbám a jednaniu. Koniec stojí blízko pred nami a len ten, kto zotrvá do konca, bude korunovaný. Satan vie, že má málo času a je zúrivý a všetko by chcel zničiť. Ale Pán svoju Cirkev bude budovať. On nie je len počiatkom, ale aj Dokonávateľom, On kladie Svoj nárok na krvou vykúpený zástup prvorodených, ktorí sú premenení do Jeho obrazu. Len ten, v nás vyformovaný charakter, si vezmeme so sebou, povedal brat Branham.

Práve teraz, tak blízko pred návratom Ježiša Krista nadobúda mimoriadny význam nasledujúce biblické miesto: 

„A pozorujme sa navzájom tým cieľom, aby sme sa roznecovali k láske a k dobrým skutkom neopúšťajúc svojho zhromaždenia, ako majú niektorí obyčaj, ale napomínajúc sa, a to tým viacej, čím viacej vidíte, že sa blíži ten deň. Lebo keď dobrovoľne hrešíme po prijatí známosti pravdy, nepozostáva už viacej obeti za hriechy…“ (Žd 10:24-26)

Tu je spojený hriech so zborom, bohoslužbou a s tým, ako to čítame (v slovenskom preklade) s opúšťaním zhromaždenia. Nikto z cirkvi patrí, nemá právo bohoslužby Cirkvi opúšťať a tým Cirkvou živého Boha opovrhovať. Jedná sa o to, že by sme v tomto čase rozlišovali telo Pánovo a pri Cirkvi živého Boha sa neprehrešovali. Pán sám tú najvyššiu a najväčšiu cenu zaplatil a vykúpil nás k Jeho vlastnému vlastníctvu. Skrze Svätého Ducha je spájaná Cirkev k živému organizmu, tela Ježiša Krista. Pán Ježiš vtedy povedal Svojim učeníkom: 

„Vy všetci sa rozpŕchnete a pohoršíte sa na Mne.“

Ale potom sa znovu zhromaždili a mali navzájom jeden s druhým obecenstvo, až kým neobdržali zasľúbenie Otca. Ako Božie deti musíme práve v kritických situáciách dbať na to, aké sú naše reakcie. U Lukáša 9:51-55 je nám opísaná jedinečná udalosť. Náš Pán sa nachádzal na ceste do Jeruzalema. Poslal svojich poslov pred sebou, ktorí prišli do samaritánskeho mesta, aby sa postarali o prenocovanie svojho Majstra a ako všetci vieme, Židia a Samaritáni nemali spolu obecenstvo, ako to čítame v ev. Jána 4:9. Pretože Pán chcel vojsť do Jeruzalema, ale obyvatelia tam neboli pripravení prijať Ho. Plní úžasu potom čítame slová dvoch apoštolov, ktoré povedali: 

„A keď to videli Jeho učeníci, Jakob a Ján, povedali: Pane, či chceš, aby sme povedali, aby oheň zostúpil s neba a strávil ich, ako aj Eliáš urobil?“ 

Oni boli vnútorne rozčúlení a nevedeli, čo hovoria. Aj keď navonok vystupovali za svojho Majstra. Napriek tomu, akí boli rozčúlení a pohnutí, pýtali sa najprv Pána. „Pane, či chceš…?“ Nie je toto lekcia pre nás všetkých, aby sme sa v každej situácii pýtali, Pane, čo chceš ty, aby sme konali? Preto musí byť povedané, že sa síce svojimi slovami pýtali po vôli Pánovej, ale nemali v mysli záchranu, ale zničenie tých ľudí, ktorí tam boli. Odvolávali sa dokonca pritom na Eliáša. My ako veriaci môžeme každý deň prísť do rovnakej situácie. Dobre to myslieť, pre nášho Pána horliť a napriek tomu stáť pod falošným vplyvom. Ten dobrý duch má záchranu v úmysle, ten zlý zničenie. Pán ich svojimi slovami opravil: 

„Neviete, čieho ste vy ducha; lebo Syn človeka neprišiel zahubiť ľudské duše, ale spasiť.“

Keď sa vrátime späť k tomu Slovu z úvodu, musí byť pozdvihnutá ešte raz rozvaha a triezvosť k modlitbám a jednaniu. Koniec stojí blízko pred nami a len ten, kto zotrvá do konca, bude korunovaný. Satan vie, že má málo času a je zúrivý a všetko by chcel zničiť. Ale Pán svoju Cirkev bude budovať. On nie je len počiatkom, ale aj Dokonávateľom, On kladie Svoj nárok na krvou vykúpený zástup prvorodených, ktorí sú premenení do Jeho obrazu. Len ten, v nás vyformovaný charakter, si vezmeme so sebou, povedal brat Branham.