„Ježiš Kristus je ten istý včera, dnes a až na veky.“ (Židom 13:8)

Srdečne vás všetkých zdravím v drahom mene Pána Slovom z Títa 1:

„Pavol, služobník Boží a apoštol Ježiša Krista z dôvodu viery vyvolených Božích a známosti pravdy, ktorá sa dokazuje v pobožnom putovaní, na základe nádeje večného života, ktorý zasľúbil neklamný Boh pred večnými časy, ale vo Svojich vlastných časoch zjavil Svoje Slovo kázňou, ktorou som ja poverený podľa nariadenia nášho Spasiteľa Boha…“

Toto Slovo je adresované aj nám dnes. Vo všetkých časoch mal Boh Svojich služobníkov, ktorí vyvoleným podľa pravdy zvestovali Slovo Božie. Toto zjavené Slovo bude vždy kázané v predurčenom čase a v poverení Božom. V dejinách novozákonnej Cirkvi vidíme mužov, ktorí vo svojom čase zvestovali v Božom poverení Slovo Božie pre ich čas. Vykonávanie Božieho poverenia musí mať najprv základ v priamom Božom povolaní. Bez neho jednáme vo vlastnej moci a svojhlavo, nebudeme nikomu k požehnaniu, naopak, spôsobujeme len škody.

Nasledujúce vysvetlenie nechcem písať k Svojmu vlastnému ospravedlneniu, pretože som si vedomý, že všetci, ktorí sú Bohom omilostení, poznávajú sami od seba Božie poverenie, a tiež spôsob, akým je služobník Boží používaný. I sami proroci a apoštoli však na svoje povolanie poukazovali. To isté činil brat Branham. Vo všetkej pokore nech je vyslovené, že sa vo zvestovaní nemôžem podriaďovať želaniu ľudí, ale stojím pred tvárou Božou, aby som mohol službu svedomito vykonávať. Moje poverenie pozostáva z dvoch vecí. Najprv mi Pán doslova povedal: „Môj služobník, tvoj čas pre toto mesto čoskoro skončí. Pošlem ťa zvestovať Moje Slovo do iných miest.“ Potom mi dal poverenie rozdeľovať pokrm, ktorým je to od Boha skrze prorockú službu brata Branhama zjavené Slovo pre tento čas.

Na základe tejto dvojitej služby musí byť zvestované celé Slovo Božie a všetky zjavenia Písma, ktoré sa dostali bratovi Branhamovi, musia byť dávané ďalej a biblicky zoradené. Občas sa ma pýtajú, či je správne sám kázať alebo by mali byť len publikované kázania brata Branhama. Aby som pred Bohom konal poverenie svedomito, musím činiť oboje. Všetci, ktorí čítajú a počúvajú pozorne, čo zverejňujeme, môžu zistiť, že sa snažíme vyváženým zvestovaním vyložiť celú radu Božiu. To sa týka rovnakou mierou biblických učení i biblických proroctiev. Teraz musí byť všetko podľa Božieho poverenia uvedené do božskej rovnováhy. Preto ustavične dbám o to, aby boli v mojom zvestovaní všetky veci, ktoré boli zjavené skrze službu brata Branhama, zaradené do celkového zvestovania. Musím rozhodne odmietnuť myšlienku, že som povolaný len k prekladu kázaní, ale nie k zvestovaniu.

S veľkou starostlivosťou som pod vedením Svätého Ducha vybral zo stoviek kázaní brata Branhama tie, ktoré sprostredkovávajú úplnú informáciu prorockého zvestovania. Dokonca aj v dňoch Pána Ježiša Krista sa stalo oveľa viac, než je nám oznámené v evanjeliách. V ev. Jána 21:25 stojí: „No, je aj mnoho iného, čo učinil Ježiš, čo keby sa malo jednotlive popísať, mám za to, že ani ten svet by neobsiahol kníh, ktoré by sa popísali.“ Kto má právo povedať, že v evanjeliách nie je napísané dosť? Kto chce haniť služobníkov, ktorí vykonávali svoju službu v bázni Božej pod vedením Svätého Ducha?

Čo sa týka služby brata Branhama, tak vieme, že sa stalo veľmi mnoho. K dispozícii sú stovky kázaní. Mohli by byť popísané celé knihy. Ale istotne sme pod vedením Svätého Ducha zverejnili, tak ako vtedy apoštolovia, podstatnú časť, to nevyhnutné k záchrane, jadro, to potrebné k Spáse a k príprave – a tak to z milosti Božej budeme konať i naďalej. Nejedná sa len o to, koľko počujeme, ale že by sme tomu počutému správne porozumeli.

Tieto veci hovorím kvôli tým, ktorí boli uvedení v nepokoj niektorými bratmi, ktorí nemajú žiadne poverenie. V tejto súvislosti by som chcel poukázať na videnie, ktoré dal Pán na začiatku apríla 1966 tu v Krefelde. Vo videní bol ukázaný obchod s potravinami, v ktorom boli rôzne potraviny uložené vždy po jednej v zásuvke. Potom ale vstúpili bratia a neopatrne vyťahovali jednotlivé zásuvky. Potraviny boli rozsypané jedna cez druhú po podlahe. V krátkom čase sa miesto uskladnenia pokrmu zmenilo na chaos. To, čo sme chceli rozdeľovať, bolo v skutku pošliapavané nohami. Z tohto zjavenia vyplýva, že bratia, ktorí nemajú žiadne poverenie rozdeľovať pokrm, spôsobujú len hanebný zmätok. Preto kŕčovito skúšajú vzbudzovať dojem, že sú k tomu oprávnení, a všade zanechávajú len pohromu a zmätok.

Na základe Božieho povolania vyzývam každého brata preukázať sa a zložiť svedectvo, kedy a akým spôsobom bol Pánom poverený zvestovať Slovo Božie v tomto čase a rozdeľovať uskladnený pokrm. Chcel by som tu objasniť, že som nebol povolaný a poverený bratom Branhamom, ale Bohom Pánom samým, počuteľným hlasom 2. apríla 1962.

Brat Branham toto Božie povolanie a poverenie 3. decembra 1962 v prítomnosti svedkov br. Sothmana a Woodsa na základe Božieho zjavenia len potvrdil. Kto chce spoznať vedenie Svätého Ducha, nech si vezme k srdcu nasledujúcu skutočnosť. 1. apríla 1962 hovorí brat Branham vo svojom kázaní v Jeffersonville o videní, ktoré mal o uskladnení pokrmu. Keď zarátame časový rozdiel medzi Spojenými štátmi a Európou, tak to bol takmer na minútu presne ten istý okamih, keď Pán hovoril ku mne. Boh, ten Pán, dávno tisícnásobne potvrdil, čo vyslovil. Nejaké dokazovanie je skutočne nadbytočné.

V januári 1963 vyslovil brat Branham v kázaní v meste Phoenix v Arizone tento výrok: „V týchto veciach som bol pätnásť–šestnásť rokov, počas ktorých som na misijnom poli, zdržanlivý. Ale teraz prišla hodina, v ktorej sa niečo má stať. Zvesť prejde k inému národu, k inému ľudu. Kým sme teraz ešte v prítomnosti Jeho svätej bytosti… Verím, že Cirkev v Spojených štátoch je takmer vyvolaná…“

Pri mojej návšteve Kanady v auguste tohto roku mi bola daná otázka, či môže byť moja služba biblicky zaradená. Doslova bolo povedané: „Ak máš Božie poverenie pre Cirkev, tak musí o tom niečo v Biblii stáť.“ Sám som o tom nikdy nepremýšľal. Ale táto otázka sa ma veľmi dotkla. Prosil som Pána, aby mi v tom dal jasno, či v Starom alebo v Novom zákone jestvuje nejaká súvislosť. Na moje vlastné prekvapenie mi boli Duchom Božím pripomenuté dve biblické miesta: „Hľa, idú dni, hovorí Boh, Pán, že pošlem hlad na zem, nie hlad po chlebe ani nie smäd po vode, ale hlad a smäd počuť slová Pánove.“ (Am 8:11)

„Ktože je tedy tým verným služobníkom a opatrným, ktorého ustanovil jeho Pán nad Svojou čeľaďou, aby im dával pokrm na čas? Blahoslavený ten služobník, ktorého, keď príde jeho Pán, nájde tak robiť.“ (Mt 24:45-46)

Nemôžem opísať, aká láska, pokoj a požehnanie ma naplnili. Zo všetkých síl by som sa chcel venovať zvestovaniu Božieho Slova a rozdeľovaniu Božského pokrmu. Podľa najlepšieho vedomia a svedomia vykonávam prijaté poverenie (v zhromaždeniach v Krefelde 7. a 8. septembra 1974 som o tom podrobne hovoril, je to zaznamenané na páske).

Služba brata Branhama je celosvetovo známa. Teraz bude pokrm, ktorý on uskladnil, celosvetovo rozdeľovaný. Poverenie so spásnym významom nebolo nikdy obmedzené na jednu krajinu. V mnohých krajinách na všetkých svetadieloch sa v krátkom čase mnohé udialo. Tisíce ľudí na celom svete prišli k poznaniu pravdy a nasýtili sa skrytou mannou. Kázania brata Branhama boli preložené do mnohých rečí a dialektov, dokonca do čínštiny. Zvuk zjaveného Slova prenikol ako hlas trúby až do končín zeme.

Sme premožení mnohými správami, ktoré sme dostali. Deti Božie ešte v poslednej sekunde prichádzajú k poznaniu pravdy. Mnohí počuli rozhlasové vysielania. S koľkou prácou je také misijné dielo spojené, dokáže posúdiť len ten, kto sa na ňom zúčastňuje. Či sa jedná o preklady, písanie rukopisov, korešpondenciu alebo rozhlasové vysielania, všetko vyžaduje veľmi veľa času. Popritom opatrujeme doma i v zahraničí mnohé tisíce. Toto všetko spomínam len kvôli tým, ktorí si myslia, že nebol preložený a vydaný dostatok kázaní brata Branhama. Vyvolení sa zahĺbajú do toho, čo je k dispozícii, a skúmajú Písmo. Tak budú vždy znova nanovo bohato požehnaní.

S veľkým dôrazom musím vyzvať k triezvosti. Vždy znova sa stáva, že ľudia činia rozhodnutia, ktoré nie sú konané v triezvosti, a tak sa prináša potupa a hanba na meno Pána a zvesť Božiu. Pretože nikto nepozná deň ani hodinu návratu Ježiša Krista, mali by sme viesť Bohu ľúby život a venovať sa nášmu zamestnaniu. Aj v Európe vystupujú muži, ktorí sa odvolávajú na brata Branhama, ale činia nebiblické výroky, stanovujú čas návratu Ježiša Krista a prinášajú tak medzi ľud nepokoj. Týmto nech je úplne jasne povedané, že s takýmito vybočeniami nemáme nič do činenia a nenesieme za také jednanie žiadnu zodpovednosť. Taktiež musíme poznamenať, že od nás nikto nedostal poverenie niekam ísť. Žiaľ, stáva sa, že sa nejaký brat odvoláva na mňa alebo na zbor tu v Krefelde, a potom koná návštevy a prednáša nebiblické učenia, a tým uvádza súrodencov do zmätku a núdze v ich svedomí. Na veriacich už prišli mnohé búrky. Bude to ešte horšie, ale vieme, že vyvoleným nemôže nič uškodiť. Prechádzajú všetkými skúškami k Pánu bližšie a budú zachovaní.

Prial by som si, aby bola so všetkými bratmi, ktorí chcú byť účastní na zvestovaní posolstva času konca v Európe, možná rovnaká spolupráca v bratskej láske tak, ako s bratom Barillierom zo Švajčiarska. Všetkým podávam od srdca ruku bratstva. Nezabúdajme, že jednota posilňuje. Musíme stáť spolu ako jeden muž, a potom na nás a na celom diele, ktoré konáme, spočinie požehnanie Božie.

Z mnohých krajín, ktoré som v posledných týždňoch a mesiacoch navštívil, vás mám všetkých srdečne pozdraviť. Myslite, prosím, na vašich modlitbách na moju októbrovú cestu do Pakistanu, Indie, Indonézie, na Cejlón a na Filipíny. Pán požehnaj všetkých, ktorí nesú Jeho dielo na modlitbách a podporujú celosvetovú misijnú prácu.

V Božom poverení pôsobiaci

Br. Frank

„Ježiš Kristus je ten istý včera, dnes a až na veky.“(Židom 13:8)

Srdečne vás všetkých zdravím v drahom mene Pána Slovom z Títa 1:

„Pavol, služobník Boží a apoštol Ježiša Krista z dôvodu viery vyvolených Božích a známosti pravdy, ktorá sa dokazuje v pobožnom putovaní, na základe nádeje večného života, ktorý zasľúbil neklamný Boh pred večnými časy, ale vo Svojich vlastných časoch zjavil Svoje Slovo kázňou, ktorou som ja poverený podľa nariadenia nášho Spasiteľa Boha…“

Toto Slovo je adresované aj nám dnes. Vo všetkých časoch mal Boh Svojich služobníkov, ktorí vyvoleným podľa pravdy zvestovali Slovo Božie. Toto zjavené Slovo bude vždy kázané v predurčenom čase a v poverení Božom. V dejinách novozákonnej Cirkvi vidíme mužov, ktorí vo svojom čase zvestovali v Božom poverení Slovo Božie pre ich čas. Vykonávanie Božieho poverenia musí mať najprv základ v priamom Božom povolaní. Bez neho jednáme vo vlastnej moci a svojhlavo, nebudeme nikomu k požehnaniu, naopak, spôsobujeme len škody.

Nasledujúce vysvetlenie nechcem písať k Svojmu vlastnému ospravedlneniu, pretože som si vedomý, že všetci, ktorí sú Bohom omilostení, poznávajú sami od seba Božie poverenie, a tiež spôsob, akým je služobník Boží používaný. I sami proroci a apoštoli však na svoje povolanie poukazovali. To isté činil brat Branham. Vo všetkej pokore nech je vyslovené, že sa vo zvestovaní nemôžem podriaďovať želaniu ľudí, ale stojím pred tvárou Božou, aby som mohol službu svedomito vykonávať. Moje poverenie pozostáva z dvoch vecí. Najprv mi Pán doslova povedal: „Môj služobník, tvoj čas pre toto mesto čoskoro skončí. Pošlem ťa zvestovať Moje Slovo do iných miest.“ Potom mi dal poverenie rozdeľovať pokrm, ktorým je to od Boha skrze prorockú službu brata Branhama zjavené Slovo pre tento čas.

Na základe tejto dvojitej služby musí byť zvestované celé Slovo Božie a všetky zjavenia Písma, ktoré sa dostali bratovi Branhamovi, musia byť dávané ďalej a biblicky zoradené. Občas sa ma pýtajú, či je správne sám kázať alebo by mali byť len publikované kázania brata Branhama. Aby som pred Bohom konal poverenie svedomito, musím činiť oboje. Všetci, ktorí čítajú a počúvajú pozorne, čo zverejňujeme, môžu zistiť, že sa snažíme vyváženým zvestovaním vyložiť celú radu Božiu. To sa týka rovnakou mierou biblických učení i biblických proroctiev. Teraz musí byť všetko podľa Božieho poverenia uvedené do božskej rovnováhy. Preto ustavične dbám o to, aby boli v mojom zvestovaní všetky veci, ktoré boli zjavené skrze službu brata Branhama, zaradené do celkového zvestovania. Musím rozhodne odmietnuť myšlienku, že som povolaný len k prekladu kázaní, ale nie k zvestovaniu.

S veľkou starostlivosťou som pod vedením Svätého Ducha vybral zo stoviek kázaní brata Branhama tie, ktoré sprostredkovávajú úplnú informáciu prorockého zvestovania. Dokonca aj v dňoch Pána Ježiša Krista sa stalo oveľa viac, než je nám oznámené v evanjeliách. V ev. Jána 21:25 stojí: „No, je aj mnoho iného, čo učinil Ježiš, čo keby sa malo jednotlive popísať, mám za to, že ani ten svet by neobsiahol kníh, ktoré by sa popísali.“ Kto má právo povedať, že v evanjeliách nie je napísané dosť? Kto chce haniť služobníkov, ktorí vykonávali svoju službu v bázni Božej pod vedením Svätého Ducha?

Čo sa týka služby brata Branhama, tak vieme, že sa stalo veľmi mnoho. K dispozícii sú stovky kázaní. Mohli by byť popísané celé knihy. Ale istotne sme pod vedením Svätého Ducha zverejnili, tak ako vtedy apoštolovia, podstatnú časť, to nevyhnutné k záchrane, jadro, to potrebné k Spáse a k príprave – a tak to z milosti Božej budeme konať i naďalej. Nejedná sa len o to, koľko počujeme, ale že by sme tomu počutému správne porozumeli.

Tieto veci hovorím kvôli tým, ktorí boli uvedení v nepokoj niektorými bratmi, ktorí nemajú žiadne poverenie. V tejto súvislosti by som chcel poukázať na videnie, ktoré dal Pán na začiatku apríla 1966 tu v Krefelde. Vo videní bol ukázaný obchod s potravinami, v ktorom boli rôzne potraviny uložené vždy po jednej v zásuvke. Potom ale vstúpili bratia a neopatrne vyťahovali jednotlivé zásuvky. Potraviny boli rozsypané jedna cez druhú po podlahe. V krátkom čase sa miesto uskladnenia pokrmu zmenilo na chaos. To, čo sme chceli rozdeľovať, bolo v skutku pošliapavané nohami. Z tohto zjavenia vyplýva, že bratia, ktorí nemajú žiadne poverenie rozdeľovať pokrm, spôsobujú len hanebný zmätok. Preto kŕčovito skúšajú vzbudzovať dojem, že sú k tomu oprávnení, a všade zanechávajú len pohromu a zmätok.

Na základe Božieho povolania vyzývam každého brata preukázať sa a zložiť svedectvo, kedy a akým spôsobom bol Pánom poverený zvestovať Slovo Božie v tomto čase a rozdeľovať uskladnený pokrm. Chcel by som tu objasniť, že som nebol povolaný a poverený bratom Branhamom, ale Bohom Pánom samým, počuteľným hlasom 2. apríla 1962.

Brat Branham toto Božie povolanie a poverenie 3. decembra 1962 v prítomnosti svedkov br. Sothmana a Woodsa na základe Božieho zjavenia len potvrdil. Kto chce spoznať vedenie Svätého Ducha, nech si vezme k srdcu nasledujúcu skutočnosť. 1. apríla 1962 hovorí brat Branham vo svojom kázaní v Jeffersonville o videní, ktoré mal o uskladnení pokrmu. Keď zarátame časový rozdiel medzi Spojenými štátmi a Európou, tak to bol takmer na minútu presne ten istý okamih, keď Pán hovoril ku mne. Boh, ten Pán, dávno tisícnásobne potvrdil, čo vyslovil. Nejaké dokazovanie je skutočne nadbytočné.

V januári 1963 vyslovil brat Branham v kázaní v meste Phoenix v Arizone tento výrok: „V týchto veciach som bol pätnásť–šestnásť rokov, počas ktorých som na misijnom poli, zdržanlivý. Ale teraz prišla hodina, v ktorej sa niečo má stať. Zvesť prejde k inému národu, k inému ľudu. Kým sme teraz ešte v prítomnosti Jeho svätej bytosti… Verím, že Cirkev v Spojených štátoch je takmer vyvolaná…“

Pri mojej návšteve Kanady v auguste tohto roku mi bola daná otázka, či môže byť moja služba biblicky zaradená. Doslova bolo povedané: „Ak máš Božie poverenie pre Cirkev, tak musí o tom niečo v Biblii stáť.“ Sám som o tom nikdy nepremýšľal. Ale táto otázka sa ma veľmi dotkla. Prosil som Pána, aby mi v tom dal jasno, či v Starom alebo v Novom zákone jestvuje nejaká súvislosť. Na moje vlastné prekvapenie mi boli Duchom Božím pripomenuté dve biblické miesta: „Hľa, idú dni, hovorí Boh, Pán, že pošlem hlad na zem, nie hlad po chlebe ani nie smäd po vode, ale hlad a smäd počuť slová Pánove.“ (Am 8:11)

„Ktože je tedy tým verným služobníkom a opatrným, ktorého ustanovil jeho Pán nad Svojou čeľaďou, aby im dával pokrm na čas? Blahoslavený ten služobník, ktorého, keď príde jeho Pán, nájde tak robiť.“ (Mt 24:45-46)

Nemôžem opísať, aká láska, pokoj a požehnanie ma naplnili. Zo všetkých síl by som sa chcel venovať zvestovaniu Božieho Slova a rozdeľovaniu Božského pokrmu. Podľa najlepšieho vedomia a svedomia vykonávam prijaté poverenie (v zhromaždeniach v Krefelde 7. a 8. septembra 1974 som o tom podrobne hovoril, je to zaznamenané na páske).

Služba brata Branhama je celosvetovo známa. Teraz bude pokrm, ktorý on uskladnil, celosvetovo rozdeľovaný. Poverenie so spásnym významom nebolo nikdy obmedzené na jednu krajinu. V mnohých krajinách na všetkých svetadieloch sa v krátkom čase mnohé udialo. Tisíce ľudí na celom svete prišli k poznaniu pravdy a nasýtili sa skrytou mannou. Kázania brata Branhama boli preložené do mnohých rečí a dialektov, dokonca do čínštiny. Zvuk zjaveného Slova prenikol ako hlas trúby až do končín zeme.

Sme premožení mnohými správami, ktoré sme dostali. Deti Božie ešte v poslednej sekunde prichádzajú k poznaniu pravdy. Mnohí počuli rozhlasové vysielania. S koľkou prácou je také misijné dielo spojené, dokáže posúdiť len ten, kto sa na ňom zúčastňuje. Či sa jedná o preklady, písanie rukopisov, korešpondenciu alebo rozhlasové vysielania, všetko vyžaduje veľmi veľa času. Popritom opatrujeme doma i v zahraničí mnohé tisíce. Toto všetko spomínam len kvôli tým, ktorí si myslia, že nebol preložený a vydaný dostatok kázaní brata Branhama. Vyvolení sa zahĺbajú do toho, čo je k dispozícii, a skúmajú Písmo. Tak budú vždy znova nanovo bohato požehnaní.

S veľkým dôrazom musím vyzvať k triezvosti. Vždy znova sa stáva, že ľudia činia rozhodnutia, ktoré nie sú konané v triezvosti, a tak sa prináša potupa a hanba na meno Pána a zvesť Božiu. Pretože nikto nepozná deň ani hodinu návratu Ježiša Krista, mali by sme viesť Bohu ľúby život a venovať sa nášmu zamestnaniu. Aj v Európe vystupujú muži, ktorí sa odvolávajú na brata Branhama, ale činia nebiblické výroky, stanovujú čas návratu Ježiša Krista a prinášajú tak medzi ľud nepokoj. Týmto nech je úplne jasne povedané, že s takýmito vybočeniami nemáme nič do činenia a nenesieme za také jednanie žiadnu zodpovednosť. Taktiež musíme poznamenať, že od nás nikto nedostal poverenie niekam ísť. Žiaľ, stáva sa, že sa nejaký brat odvoláva na mňa alebo na zbor tu v Krefelde, a potom koná návštevy a prednáša nebiblické učenia, a tým uvádza súrodencov do zmätku a núdze v ich svedomí. Na veriacich už prišli mnohé búrky. Bude to ešte horšie, ale vieme, že vyvoleným nemôže nič uškodiť. Prechádzajú všetkými skúškami k Pánu bližšie a budú zachovaní.

Prial by som si, aby bola so všetkými bratmi, ktorí chcú byť účastní na zvestovaní posolstva času konca v Európe, možná rovnaká spolupráca v bratskej láske tak, ako s bratom Barillierom zo Švajčiarska. Všetkým podávam od srdca ruku bratstva. Nezabúdajme, že jednota posilňuje. Musíme stáť spolu ako jeden muž, a potom na nás a na celom diele, ktoré konáme, spočinie požehnanie Božie.

Z mnohých krajín, ktoré som v posledných týždňoch a mesiacoch navštívil, vás mám všetkých srdečne pozdraviť. Myslite, prosím, na vašich modlitbách na moju októbrovú cestu do Pakistanu, Indie, Indonézie, na Cejlón a na Filipíny. Pán požehnaj všetkých, ktorí nesú Jeho dielo na modlitbách a podporujú celosvetovú misijnú prácu.

V Božom poverení pôsobiaci

 Br. Frank