Pri krásnom zlatom brehu
Pri krásnom zlatom brehu, vo večnom domove, tam Ježišove ruky, znovu uvidíš. Keď tá noc na veky utečie a večné jaro rozkvitne, kde spievajú pieseň Baránka, ó jak krásne.
Na skale spásy moja duša teraz spočíva, navždy spočíva, od tej doby čo Ježiš v mojom srdci prebýva, v srdci prebýva.
Do videnia v nebesiach tam, jak prekrásne je, pri večeri Pánovej, život rozkvitne, uvidíme harfy anjelov, a spev spasených zaznieva, v sále nebeskom nesie sa chór, ó jak krásne.
Kam rúti sa tento svet, všetko sa zachvieva, odchádza v odlúčenie, mizne v hroznú smrť. Nám zaznieva hlas zhora z nebies. Preč so smútočným závojom, blahoslavení hore srdcia, ó jak krásne.
Tam kde ten zväzok smrti, je už oddelený, naveky spasení sú, znova svätení. Počujem už zvuk anjelských harf, a chválospev spasených znie. V nebeskom sále nádherne je, ó jak krásne.