Ku krížu prichádzam

Ku krížu prichádzam, ta srdce prinášam, Baránku, skloň sa k biednemu. Nič v ruke nenesiem, len s vierou k Tebe zriem, ó, udeľ milosť hriešnemu. Za mňa si umieral, za mňa i život dal na Golgaty smutnej výšine. Zhrešil som, vyznávam, novú nádeju mám, že kto v Teba verí, nezhynie.

Ja som ťa nežiadal, Ty sám si ma hľadal v sveta bahne a pustinách. Neznal som, že blúdim, že sám sa odsúdim, že hyniem v hriecha hlbinách. Zastavils' biedneho, pozdvihnuls' kleslého ó tak umy, prosím i hriech môj. Od hlavy až k nohám zdravé miesto nemám a predsa chcem večne byť už Tvoj.

Bárs' Ty svätý, čistý, predsa som si istý: predo mnou dvere nezavrieš. Keď tak si ma ľúbil, že si seba zhubil, v záhubu ma späť nepošleš. Krom viery nič nemám, no Ty si pravda sám, slovo svoje dané nezrušíš. Volal si: „Poď!“, idem, cele srdce nesiem, ó, Ty mi ho, Pane, očistíš.