Hľa, pri Jakobovej studni

Hľa, pri Jakobovej studni stojí žena presmutná. Počúva Slová Ježiša, ktorý všetko zná. Cíti svätosť Ježišovu, ale taktiež aj svoj hriech, svedomie ju obviňuje, v duši plno bied.

V náhle ale svetlo spásy myseľ, srdce ožiari. Miesto smútku radosť, šťastie zrieť jej na tvári. Ty si Kristus a Spasiteľ, ktorého svet tak čakal, odpustíš a neodsúdiš. lebo všetko znáš.

Počkaj, Majster, žena prosí, celé mesto povolám, vody živej smädným dušiam dáš tu všetkým nám. Aby niekto nezahynul, ale s Tebou večne žil. Žena beží do mesta a volá so všetkých síl.

Poď tiež teraz, duša milá, ktorá smädom zomdlievaš, vody živej Ježiš dá ti, keď Ho len spoznáš. Smútok v radosť ti premení, že dal svätosť, čistotu, keď ťa prijal, hriech odpustil, vzkriesil k životu.