Prepevný hrad je Pán Boh náš

Keď povodeň, víchor hučí, búrlivý vietor veje; čiernych mračien strach keď mučí, more rozbúrené je; zlostné vlny keď vysoko až k duši sa zdvíhajú a svetlo slnka ďaleko čierne mračná skrývajú.

Ježiš Kristus je tá Skala, nepohne sa, kto na nej Vždy bude stáť, večne stála, aj kto zostane na nej. On morskou hladinou chodí, slnko svieti cez mraky cestou mora Svoj ľud vodí a bude pásť na veky.

Jeho láska, ach, bezodná nekonečne veliká! Skrze ňu smie zrieť nehodná, nebe, duša hriešnika. Poď, ó duša, i ty k Nemu, On je tá večná Skala. Svet pominie. Oddať Jemu prečo by si sa bála?

Prepevný hrad je Pán Boh náš, zbroj výborná i sila. On nás chráni, keď proti nám satan svoje vysiela. Ten starý nepriateľ zničiť by nás chcel moc a mnohá lesť jeho hrozná zbraň je v svete nemá rovného.

Ľudský nástroj je tak ľahký od diabla k premôženiu, však nás chráni muž udatný, Bohom daný k spaseniu. Kto je to nevidíš? Je to Pán Ježiš, Boh, Pán všetkého, krom Neho iného neni, On tu zvíťazí.

Keď by bol svet plný diablov chtiacich nás všetkých shltiť, z nás chýbať nesmel by žiadon museli by ustúpiť. Knieža sveta toho hoc zúri mnoho čo chce, nespraví, moc Božia ho zdlávi, slovíčkom ho porazí.

Pred Slovom Božím ustúpi bez akejkoľvek vďaky Pán Boh večný ho potupí s nami bude na veky. Česť, hrdlo, príbytky, keď i majetky vezmú, nech majú! Nič tým nezískajú, však nebo nám nechajú!