Ó, jak dobre utešene

Ó, jak dobre utešene, vo svornosti prebývať, ó, jak je to preblažené so všetkými pokoj mať. Daj ó Pane by sme vidieť Tebe blaho hľadali, od Teba sa sveta zlobe nikdy odviesť nedali.

Pokoj Boží buď vždy s nami, potešuj nás spoločne, láska nech nám stavia chrámy, blaho tu i tam večne. Uč nás Pane vo svornosti bratskej stále obcovať, z otcovskej svojej milosti, tento dar nám zachovať.

Jedni druhých bremä nesme, Boh je Otcom bratia mi, za nás Kristus trpel vedzme, za hriech platil mukami. Jeho milosť vždy len majme, v Jeho vôli kráčajme, sváru, hnevu vyhasť dajme a spolu sa znášajme.

Keď nám blížny krivdu činí, radi nech odpustíme, bo svedomie i nás viní, že tiež často hrešíme, Boh z milosti pravdivej rád odpusti, učiň nám, sprostiac biedy všelijakej, veď nás k nebies výšinám.

Kde v svornosti bratia žijú, tam rád žehná nebies Pán, v srdciach, ktoré láskou bijú, On vždy volí si svoj stan. Ó, jak dobré utešene vo svornosti prebývať, ó, jak je to preblažene so všetkými pokoj mať.