Rozhodujúci prelom prišiel skrze Luthera. Bol učinený nový začiatok. Zvestoval ospravedlnenie skrze vieru v Krista. Veľa priekopníkov až po Jána Husa zomrelo mučeníckou smrťou. Ale už nebolo možné to zastaviť. Božie kráľovstvo si víťazne kliesnilo cestu a Biblia bola prekladaná do mnohých jazykov. Božie Slovo sa stále viac a viac oddeľovalo od ľudských podaní a tradícií. Boží oheň vzplanul po celom svete. Kazatelia prebudenia povstali vo všetkých krajinách. Celé oblasti boli uchopené milosťou a Božím Duchom. Započal čas Božieho navštívenia.

Po dňoch reformácie nasledovali ďalšie hlboké duchovné prebudenia, ktoré však vždy prebiehali mimo existujúcich cirkevných organizácií. Z nich vzišli najznámejšie protestantské spoločenstvá viery. Patria medzi nich metodisti, baptisti, menoniti, Armáda spásy, jedným slovom všetci, ktorí zvestujú evanjelium Ježiša Krista s cieľom záchrany duše, až po letničné hnutie, ktoré je tak označované, pretože v jeho strede sa objavili duchovné dary, podobne ako počas Letníc.

Žiaľ, organizované cirkvi, ktoré povstali z prebudenia, zostali duchovne stáť pri tom či onom učení bez toho, aby do zvestovania zahrnuli plné evanjelium. Z toho je jasné, prečo sa v kresťanstve vyskytujú rozličné smery. Ale zmysel a účel reformácie sa môže naplniť len tak, že sa Cirkev Pánova prinavráti k prapôvodnému stavu, ktorý bol na jej počiatku.

Buď veríme a učíme ako apoštoli, alebo veríme a učíme prevrátene. Misijný príkaz z ev. Marka 16:15–18 sa len zriedka vykonáva do dôsledkov. Duchovný život všetkých kresťanských organizácií uviazol, a to musíme prekonať. Počujeme o ekuménii, o charizmatických hnutiach, o rôznych prúdoch, ktoré ako slama rýchlo vzplanú a vyhasnú. Prišli sme k bodu, keď musíme dávať pozor na to, čo Boh teraz podľa svojho Slova koná.

Novozákonná Cirkev musí byť na konci rovnaká ako pri jej vzniku. Znova sa musí diať to, čo sa dialo na začiatku – musí sa obnoviť to isté učenie, tá istá prax. Vo všetkých oblastiach sme udržali krok s vývojom a pokrokom. V duchovnej oblasti však mnohí zostali stáť na ceste. Napriek tomu Duch Boží nalieha, aby sme kráčali vpred – cieľ, dokončenie Cirkvi je na dosah. Je nám prikázané náhliť sa.

Rozhodujúci prelom prišiel skrze Luthera. Bol učinený nový začiatok. Zvestoval ospravedlnenie skrze vieru v Krista. Veľa priekopníkov až po Jána Husa zomrelo mučeníckou smrťou. Ale už nebolo možné to zastaviť. Božie kráľovstvo si víťazne kliesnilo cestu a Biblia bola prekladaná do mnohých jazykov. Božie Slovo sa stále viac a viac oddeľovalo od ľudských podaní a tradícií. Boží oheň vzplanul po celom svete. Kazatelia prebudenia povstali vo všetkých krajinách. Celé oblasti boli uchopené milosťou a Božím Duchom. Započal čas Božieho navštívenia.

Po dňoch reformácie nasledovali ďalšie hlboké duchovné prebudenia, ktoré však vždy prebiehali mimo existujúcich cirkevných organizácií. Z nich vzišli najznámejšie protestantské spoločenstvá viery. Patria medzi nich metodisti, baptisti, menoniti, Armáda spásy, jedným slovom všetci, ktorí zvestujú evanjelium Ježiša Krista s cieľom záchrany duše, až po letničné hnutie, ktoré je tak označované, pretože v jeho strede sa objavili duchovné dary, podobne ako počas Letníc.

Žiaľ, organizované cirkvi, ktoré povstali z prebudenia, zostali duchovne stáť pri tom či onom učení bez toho, aby do zvestovania zahrnuli plné evanjelium. Z toho je jasné, prečo sa v kresťanstve vyskytujú rozličné smery. Ale zmysel a účel reformácie sa môže naplniť len tak, že sa Cirkev Pánova prinavráti k prapôvodnému stavu, ktorý bol na jej počiatku.

Buď veríme a učíme ako apoštoli, alebo veríme a učíme prevrátene. Misijný príkaz z ev. Marka 16:15–18 sa len zriedka vykonáva do dôsledkov. Duchovný život všetkých kresťanských organizácií uviazol, a to musíme prekonať. Počujeme o ekuménii, o charizmatických hnutiach, o rôznych prúdoch, ktoré ako slama rýchlo vzplanú a vyhasnú. Prišli sme k bodu, keď musíme dávať pozor na to, čo Boh teraz podľa svojho Slova koná.

Novozákonná Cirkev musí byť na konci rovnaká ako pri jej vzniku. Znova sa musí diať to, čo sa dialo na začiatku – musí sa obnoviť to isté učenie, tá istá prax. Vo všetkých oblastiach sme udržali krok s vývojom a pokrokom. V duchovnej oblasti však mnohí zostali stáť na ceste. Napriek tomu Duch Boží nalieha, aby sme kráčali vpred – cieľ, dokončenie Cirkvi je na dosah. Je nám prikázané náhliť sa.