Ukazateľ cesty
Znamenia času poukazujú na koniec našej civilizácie. Hlavným znamením konečného času je návrat ľudu izraelského do zeme ich otcov. Izrael mal byť na konci dní zhromaždený zo všetkých národov, ako to od vekov zvestovali proroci. Čo sa teraz deje, nie je náhoda, ale jasné naplnenie biblických proroctiev. Židia sa vrátili domov z viac ako 100 krajín. Kto ich k tomu vyzval? Po generácie žili po celom svete. Bolo to Božie vedenie, ktoré nasledovali.
Od mája 1948 je Izrael samostatným štátom s vlastnou vládou. Hodina Božia udrela. Pán povedal:„...nepominie toto pokolenie, až sa to všetko stane.“ (ev. Matúša 24:34)
Izraelu sa už od vekov vodilo zle, ak opustili cestu Božiu a otočili sa chrbtom k Jeho prikázaniam. Od doby, čo Židia zavrhli Krista a spásu skrze Neho neprijali, boli utláčaní, prenasledovaní a vraždení. V Tretej ríši ich bolo tým najhorším spôsobom zavraždených 6 miliónov. Ale stojí napísané: „Ten, ktorý rozptýlil Izraela, ho aj zhromaždí a bude ho ostríhať ako pastier svoje stádo.“ (Jeremiáš 31:10)
„Radujte sa s Jeruzalemom a plesajte v ňom všetci, ktorí ho milujete. Veseľte sa s ním veľmi všetci, ktorí ste smútili nad ním.“ (Izaiáš 66:10) Veľa miest zo Svätého Písma nám podáva vysvetlenie vývoja, ktorý teraz prežívame.
Izrael zostane ohniskom konfliktu až do konca. Potom zasiahne sám Pán a nepriateľské mocnosti porazí (Ezechiel 38, Joel 4, Zachariáš 14).
Celý svet bude musieť uznať, že všetko dianie okolo Izraela vyrieši sám Pán. Stojí napísané: „…a Egypťania budú slúžiť s Asýrmi Pánovi. V ten deň bude Izrael tretím k Egyptu a k Asýrii, požehnaním prostred zeme, preto ho požehná Pán Zástupov a povie: Nech je požehnaný Môj ľud, Egypt, a dielo mojich rúk, Asýria, a moje dedičstvo – Izrael!“ (Izaiáš 19:23 – 25)
Sýria najprv nepochopí, že Boh to s ňou kvôli Izraelu mieni dobre, a spamätá sa, až keď utrpí strašnú porážku. Stojí napísané: „Vedzte teda, Damašek bude musieť uhnúť tak, že nebude mestom, ale bude hromadou rozvalín. Opustené budú mestá Aroera, budú pre stáda, a budú ležať a nebude toho, kto by poplašil. Nebude pevnosť z Efraima a kráľovstvo z Damašku i čo do ostatku Sýranov, budú ako sláva synov Izraelových, hovorí Pán Zástupov.“ (Izaiáš 17:1 – 3)
Napriek všetkým vyjednávaniam nepríde riešenie, ktoré by zjednalo mier. Hranice Izraela sú nemenne stanovené v Starom zákone. Politikom by stačilo rešpektovať a uskutočniť Božie rozhodnutie. Celý problém by sa vyriešil, keby sa Palestínčania zariadili rovnako ako milióny vyhnancov po 2. svetovej vojne. Ale to by bolo príliš jednoduché. Nemusíme si robiť starosti, lebo vieme, že chod udalostí s Izraelom, so susednými národmi, ako i v celom svete bude prebiehať tak, ako je to napísané.
Mohli by sme uviesť veľký počet biblických miest, ktoré sa týkajú tejto témy, ale to tu nie je možné. Pán prevezme svoju vládu ako Kráľ až po poslednom veľkom boji: „A Pán bude Kráľom nad celou zemou; v ten deň bude Pán jeden a Jeho meno jedno.“ (Zachariáš 14:9)
Znamenia času poukazujú na koniec našej civilizácie. Hlavným znamením konečného času je návrat ľudu izraelského do zeme ich otcov. Izrael mal byť na konci dní zhromaždený zo všetkých národov, ako to od vekov zvestovali proroci. Čo sa teraz deje, nie je náhoda, ale jasné naplnenie biblických proroctiev. Židia sa vrátili domov z viac ako 100 krajín. Kto ich k tomu vyzval? Po generácie žili po celom svete. Bolo to Božie vedenie, ktoré nasledovali.
Od mája 1948 je Izrael samostatným štátom s vlastnou vládou. Hodina Božia udrela. Pán povedal:„...nepominie toto pokolenie, až sa to všetko stane.“ (ev. Matúša 24:34)
Izraelu sa už od vekov vodilo zle, ak opustili cestu Božiu a otočili sa chrbtom k Jeho prikázaniam. Od doby, čo Židia zavrhli Krista a spásu skrze Neho neprijali, boli utláčaní, prenasledovaní a vraždení. V Tretej ríši ich bolo tým najhorším spôsobom zavraždených 6 miliónov. Ale stojí napísané: „Ten, ktorý rozptýlil Izraela, ho aj zhromaždí a bude ho ostríhať ako pastier svoje stádo.“ (Jeremiáš 31:10)
„Radujte sa s Jeruzalemom a plesajte v ňom všetci, ktorí ho milujete. Veseľte sa s ním veľmi všetci, ktorí ste smútili nad ním.“ (Izaiáš 66:10) Veľa miest zo Svätého Písma nám podáva vysvetlenie vývoja, ktorý teraz prežívame.
Izrael zostane ohniskom konfliktu až do konca. Potom zasiahne sám Pán a nepriateľské mocnosti porazí (Ezechiel 38, Joel 4, Zachariáš 14).
Celý svet bude musieť uznať, že všetko dianie okolo Izraela vyrieši sám Pán. Stojí napísané: „…a Egypťania budú slúžiť s Asýrmi Pánovi. V ten deň bude Izrael tretím k Egyptu a k Asýrii, požehnaním prostred zeme, preto ho požehná Pán Zástupov a povie: Nech je požehnaný Môj ľud, Egypt, a dielo mojich rúk, Asýria, a moje dedičstvo – Izrael!“ (Izaiáš 19:23 – 25)
Sýria najprv nepochopí, že Boh to s ňou kvôli Izraelu mieni dobre, a spamätá sa, až keď utrpí strašnú porážku. Stojí napísané: „Vedzte teda, Damašek bude musieť uhnúť tak, že nebude mestom, ale bude hromadou rozvalín. Opustené budú mestá Aroera, budú pre stáda, a budú ležať a nebude toho, kto by poplašil. Nebude pevnosť z Efraima a kráľovstvo z Damašku i čo do ostatku Sýranov, budú ako sláva synov Izraelových, hovorí Pán Zástupov.“ (Izaiáš 17:1 – 3)
Napriek všetkým vyjednávaniam nepríde riešenie, ktoré by zjednalo mier. Hranice Izraela sú nemenne stanovené v Starom zákone. Politikom by stačilo rešpektovať a uskutočniť Božie rozhodnutie. Celý problém by sa vyriešil, keby sa Palestínčania zariadili rovnako ako milióny vyhnancov po 2. svetovej vojne. Ale to by bolo príliš jednoduché. Nemusíme si robiť starosti, lebo vieme, že chod udalostí s Izraelom, so susednými národmi, ako i v celom svete bude prebiehať tak, ako je to napísané.
Mohli by sme uviesť veľký počet biblických miest, ktoré sa týkajú tejto témy, ale to tu nie je možné. Pán prevezme svoju vládu ako Kráľ až po poslednom veľkom boji: „A Pán bude Kráľom nad celou zemou; v ten deň bude Pán jeden a Jeho meno jedno.“ (Zachariáš 14:9)