OBEŽNÝ LIST Október 2019

Od odchodu Božieho muža Williama Branhama v decembri 1965 na jednej strane prebieha pokračovanie zvestovania pravej zvesti Slova a na druhej strane náboženskí fanatici rozširovali a rozširujú výklady a bludy. Niektoré z nich tu zmienim.

Začalo to citátmi brata Branhama, že v roku 1977 všetko skončí a nastane vytrhnutie.

Ďalšie výklady nasledovali, napr.:

1. že nastane vzkriesenie a prorok dokončí svoju službu v stane počas 30 – 40 dní,

2. že Spasiteľ údajne v roku 1963 opustil trón milosti pri otvorení pečatí a zostúpil, aby kládol nárok na vykúpených,

3. že Pán už zostúpil v pokriku zvesti,

4. že teraz prebieha svadba Nevesty a Ženícha a že svadobná hostina bude neskôr v nebesiach,

5. že sedem hromov spôsobí vieru k vytrhnutiu a že sedem mužov bude nahlas zvestovať sedem hromov,

6. že Anjel Zmluvy v Zjavení 10:1 vraj už zostúpil na zem počas života proroka,

7. že William Branham bol hlasom siedmeho anjela v Zjavení 10:7, pretože sa na tento verš často odvolával,

8. a neskôr, že on bol vlastne Božím hlasom (Voice of God [názov vydavateľstva]), ktorý musí každý počuť z pások,

9. že bratom Branhamom všetko pre Cirkev skončilo, pretože on sám predišiel druhému príchodu Krista.

On však už 12. 1. 1961 zdôraznil: „Je to zvesť, ktorá predíde druhému príchodu Krista. To je to, čo Anjel Pána povedal.“

V zozname bludov a výkladov by sme mohli pokračovať. Je nepochopiteľné, čo muži, ktorí nemajú žiadne Božie poverenie, rozšírili a rozširujú ako „zvesť“ využívajúc výroky proroka! Dôležitá časť v 2. Jána 7 je adresovaná všetkým popieračom telesného návratu Krista: „Lebo mnohí bludári vyšli do sveta, ktorí nevyznávajú Ježiša Krista, prišlého v tele. [2J 1:7, Lk 24:51, Sk 1:9-11, 1Kor 15:39-58, 1Ts 4:13-17 a iné] To je ten bludár a antikrist.“

Pri bližšom pohľade vidíme, že tieto bludy sú len o Branhamovi a tom, čo on povedal, ani raz nie o Ježišovi Kristovi alebo o tom, čo hovorí Biblia. Každé bludné učenie prinieslo nové rozdelenie a všetci sa pritom odvolávajú na proroka. Oni mnohým veciam neporozumeli, pretože sa nevracajú späť k Biblii ako prvej a konečnej autorite. Samozvaní kazatelia ani len neuvažujú nad tým, aby výroky porovnali s Bibliou. Brat Branham, ktorý bol v prvom rade evanjelista a prorok, opakovane vo svojej skromnosti povedal, dohromady 21-krát: „Nie som učiteľ…“, ale zdôrazňoval napomenutie: „Neprijímajte nič, ak to nie je napísané v Biblii.“ Prekladal som jeho kázania 60 rokov, preto ich dobre poznám.

V modlitebných radách videl vo videniach veci, ktoré sa týkali chorých, ktorí stáli pred ním – bolo mu zjavené, akú chorobu majú, často dokonca meno a odkiaľ sú. Počas služby s darom videnia mohol vždy zopakovať: „Tak hovorí Pán: Si uzdravený.“ Mnohokrát nastalo uzdravenie okamžite. Videl som to na vlastné oči v jeho zhromaždeniach v roku 1955 v Nemecku a neskôr i v USA. V našom čase sa zopakovala rovnaká služba, akú vykonával osobne náš Pán [Jn 5:19]. Vďaka Bohu za jedinečnú službu, ktorú som mal prednosť osobne prežiť!

Avšak tak, ako proroctvo Starého zákona našlo svoje zaradenie až v evanjeliách a listoch Nového zákona, tak musí byť aj teraz všetko vo zvesti učiteľsky prinesené do kontextu Písma. Napríklad ak brat Branham dohromady 258-krát citoval miesto zo Zachariáša 14:7 „…v čas večera bude svetlo…“, tak jednoducho preto, že pre neho bolo dôležité, že teraz, v čase večera dňa spásy, svieti ešte raz plné svetlo zjaveného Slova, predtým ako nastane temná polnočná hodina. Kto číta celú kapitolu, zistí, že sa jedná o začiatok tisícročného kráľovstva, keď Boh Pán postaví Svoje nohy na Olivovej hore [v. 4]. Vo verši 9 stojí: „A Hospodin bude kráľom nad celou zemou; toho dňa bude Hospodin jeden a Jeho meno jedno.“

To isté platí pre často citovaný verš v Lk 17:30: „Tak iste bude aj toho dňa, ktorého sa zjaví Syn človeka.“ Kto chce presne vedieť, o čom hovorí verš 30, musí najprv čítať verš 24: „Lebo ako blesk, blýskajúci sa od jedného kraja pod nebom po druhý kraj pod nebom, ožaruje, tak bude aj Syn človeka v Svoj deň…“ a potom pokračovať až po verš 36. Správna odpoveď je vždy v Slove samotnom. Vo veršoch 34 – 36 stojí zreteľne napísané, čo sa stane potom: „…tej noci budú dvaja na jednej posteli; jeden bude vzatý a druhý zanechaný. Dve budú spolu mlieť; jedna bude vzatá a druhá zanechaná.“ Všetci vieme, kedy sa to stane – pri vytrhnutí.

Zjavenie 10 malo pre brata Branhama očividne mimoriadny význam. Odvolával sa naň 86-krát. Ale aj v tomto prípade musíme čítať celú kapitolu až do konca a potom kapitolu 11, aby sme jasne videli, kam všetko zaradiť.

V marci 1962 mal brat Branham známe videnie o zjavení nadprirodzeného oblaku a uskladnení pokrmu. Hovoril o tom na začiatku kázania 1. 4. 1962.

V decembri 1962 mi povedal o tom, čo mu bolo ukázané vo videní: „Keď mestská rada rozhodne o rozšírení tvojej ulice a plot bude ležať na trávniku, vrátiš sa do Arizony.“

V decembri 1962 som vlastnými očami videl plot na trávniku a brat Branham mi povedal: „Musím sa baliť a presťahovať sa s rodinou do Tucsonu v Arizone.“ Preto ma požiadal kázať namiesto neho v Los Angeles a Oaklande v Kalifornii.

Ako je všetkým známe, brat Branham 24. 4. 1965 opísal, čo sa stalo 28. 2. 1963: Prišla silná búrka, ktorá skrútila vrcholce stromov, a keď zaznelo sedem mocných hromov, celou oblasťou zatriaslo zemetrasenie. Nad horu zostúpil nadprirodzený oblak. Tam dostal príkaz vrátiť sa do Jeffersonville, pretože malo byť otvorených sedem pečatí. O niečo neskôr som to miesto 60 km od Tucsonu osobne navštívil a videl som polámané vrcholce stromov a skaly, ktoré sa skotúľali z kopcov.

Brat Branham toto mimoriadne prežitie zmienil aj v kázaní o siedmej pečati 24. 3. 1963, keď sedemkrát udrel na kazateľnicu a povedal: „Sedem hromov bolo tak mocných!“ Opakovane spomínal sedem úderov hromu, pretože zazneli v súvislosti s otvorením siedmich pečatí.

V kázaniach brata Branhama sú aj veci, ktoré sú ťažko pochopiteľné – o siedmich hromoch, treťom ťahu, videní so stanom atď., ale tie musíme nechať tak, ako sú, a neprevracať ich ku vlastnému zatrateniu. O tom hovoril už Peter v súvislosti s listami Pavla [2Pt 3.16]. Služba brata Branhama je minulosťou, ale zvesť nám ukazuje cestu do prítomnosti a až po návrat Ježiša Krista.