Circular Letter

Obežník Apríl 2020

Ewald Frank

library_books Kapitoly: 6 calendar_month 25. 3. 2020

Navigate

Kapitoly

expand_more

Navigate

Kapitoly

Jump to any chapter without leaving the reader.

Kapitola 5

Rozlúčka s mesačnými misijnými cestami

5 / 6

V uplynulých desaťročiach som vždy plánoval dva týždne v mesiaci na misijné cesty, vždy tak, aby som mohol byť na zhromaždeniach poslednú nedeľu v Zürichu a prvý víkend v Krefelde. Dohromady som pri tom nalietal viac ako 15 miliónov leteckých míľ. Vďaka tomu som mohol kázať v mnohých mestách v 165 krajinách celého sveta.

Teraz som dosiahol 87 rok života. Napriek najlepšiemu zdraviu zanechal vek svoje stopy na chôdzi, zraku i sluchu, takže ďalšie cestovanie viac nie je možné. Prostredníctvom internetových prenosov však môžu všetci veriaci vo všetkých krajinách počuť kázania v rôznych jazykoch a prežívať zhromaždenia spolu s nami. Takýmto spôsobom sa stalo možným celosvetové zaopatrovanie, ako to vďačne dosvedčujú mnohí veriaci z celého sveta.

Môžem povedať: Pane, teraz v pokoji prepúšťaš Svojho služobníka, pretože posledná zvesť bola zvestovaná na celej zemi. Moje oči videli naplnenie zasľúbenia pre toto časové obdobie. Všetci praví veriaci vo všetkých končinách prežívajú všetko, čo Boh koná. On to zasľúbil a On to aj naplní.

Obzvlášť pre tých, ktorí k tomu po celom svete prišli počas posledných rokov, by som chcel ešte raz stručne zmieniť priebeh môjho duchovného života.

Od roku 1952 som kázal v slobodnom letničnom zbore. Pri prvom stretnutí s bratom Branhamom 15. 6. 1955 na recepcii hotela mi prorok povedal: „Ty si kazateľ evanjelia“, ukázal doľava a povedal: „Tvoja žena stojí tam pri vchode.“ Potom sme si podali ruky a krátko spolu hovorili. Od roku 1958 som prekladal kázania brata Branhama do nemčiny.

2. 4. 1962 mi Pán sám dal počuteľným hlasom poverenie zvestovať Slovo v iných mestách.

3. 12. 1962 som preto mal dlhý rozhovor s bratom Branhamom, v ktorom skrze zjavenie pred dvoma svedkami potvrdil moje poslanie. Priamo potom ma prosil, aby som namiesto neho kázal v Los Angeles v zbore Demosa Shakariana a v zbore Earnesta Hottona v Oaklande v Oregone. Prosil ma aj o to, aby som, ak to bude možné, navštívil Henryho Martina v Edmontone v Kanade, kde taktiež prehrávali jeho kázania. Dal mi aj mená a telefónne čísla bratov. Na konci nášho rozhovoru mi povedal: „Brat Frank, keď pôjdeš na misijnú cestu do Indie, kontaktuj Paula Lawrieho. Bol na zhromaždeniach v Bombaji, je to evanjelista a prišiel do USA a nechal sa v modlitebni pokrstiť na meno Pána Ježiša Krista.“

V roku 1964 som bol na prvej misijnej ceste v Indii. Tam som prežil, ako prišli tisíce do zhromaždení a asi 300 veriacich sa po kázaní nechalo pokrstiť. Na spiatočnej ceste som navštívil Jordánsko a Izrael.

Odchodom brata Branhama v decembri 1965 domov skončil dôležitý časový úsek.

Začal nový časový úsek a na základe Božieho poverenia som zvesť Slova niesol do celého sveta, najprv v Nemecku, Rakúsku a Švajčiarsku, potom do celej Európy a neskôr do celého sveta. Okrem kázaní v bohoslužbách a zhromaždeniach som využil každú príležitosť zvestovať zjavené Slovo prostredníctvom rozhlasových a televíznych vysielaní, obežníkov a brožúr.

Po pohrebe proroka 11. 4. 1966 som pozval brata Pearryho Greena, aby prišiel a zložil svedectvo o tom, čo jeho oči videli počas služby brata Branhama a čo v zhromaždeniach prežil. Žiaľ, rozprával len zážitky zo života proroka. V prvom kázaní v Krefelde povedal plný nadšenia: „Prorok videl vo videní kalendár, ktorý sa sám otvoril a zostal stáť na roku 1977.“ Tvrdil, že v roku 1977 má všetko skončiť a prísť vytrhnutie. Bol som jeho prekladateľom a zmienil som poznámku o roku 1977 vo svojom prvom obežníku v roku 1966. Neskôr som zistil, že brat Branham nikdy o žiadnom kalendári nehovoril.

Keď rok 1977 prišiel a odišiel, začalo byť rozširované nové učenie, že pri veľkom zemetrasení na západnom pobreží USA nastane vzkriesenie a potom prorok dokoná svoju službu v stane. Nemôžeme sa tu vôbec zaoberať všetkými prevrátenými učeniami – je to stratený čas.

Nechcem bližšie zachádzať na všetky témy, ktoré boli prednášané kazateľmi z USA, musím však povedať toto: Nikto z nich nemohol vydať svedectvo o svojom povolaní. Nikto z nich nekázal Slovo, všetci rozprávali svoje pripravené príbehy a jednalo sa už len o citáty: „Prorok povedal: …“

Ku cti Božej hovorím: Ani raz som neopustil Slovo, ani neprijal výklad. To mi predhadzovali bratia, pretože citáty proroka postavili nad Slovo a neprijali napísané Slovo ako konečnú autoritu.

Potom prišiel rok 1979, v ktorom nepriateľ zasial pochybnosť o povolaní, aby ma učinil nevieryhodným a zničil zbor. Stál som za kazateľnicou, keď náhle krátko pred koncom kázania jedna žena zvolala: „Tu je všetko pretvárka! Vyjdite von, opustite sálu a nikdy viac sa nevracajte, pretože tu všetko navždy skončilo!“ Kto verí tomu, čo povedal hlas ženy, dodnes do sály viac nevkročil. Všetci, ktorí veria tomu, čo povedal hlas Pánov 2. 4. 1962 a čo brat Branham pred dvoma svedkami 3. 12. 1962 potvrdil, prichádzajú z celého sveta a napĺňajú sálu. A mnohé tisíce sa pripájajú cez internet a počúvajú čisté Slovo pre tento čas. Pán Svoje Slovo dodržal a nedopustil, aby nepriateľ Jeho dielo zničil.

Druhá časť Božieho poverenia z 11. 6. 1933, totiž, že zvesť bude nesená do celého sveta, sa napĺňa pred našimi očami. V Mt 24:14 sám náš Pán povedal: „A toto evanjelium kráľovstva bude hlásané po celom svete na svedectvo všetkým národom, a vtedy príde koniec.“

Brat Branham v marci 1962 (ako o tom podal správu 1. 4.) dostal poverenie uskladniť pokrm. Keď hovoril o siedmej pečati, obrátil sa po prvých 10 minútach k bratovi Nevillovi a povedal: „Teraz je pokrm uskladnený.“ V nedeľu 19. 9. 1976 mi Pán mocným hlasom povedal: „Môj služobník, na základe Matúša 24, verše 45-47 som ťa povolal k tomu rozdávať pokrm v pravý čas.“ Rozdával som ho všetkým slúžiacim bratom i Božiemu ľudu. Všetci vyvolení veria každému Božiemu Slovu a rešpektujú Jeho rozhodnutie. Občerstvujú sa na bohato prestretom stole Pánovom.

Som tiež len človek ako Eliáš, Pavol alebo brat Branham, ale taktiež je pravda, že som priame Božie poverenie, ktoré mi Pán dal, vykonal. Nie je potrebné opakovať tu pokyny a nadprirodzené prežitia, ktoré mi verný Pán počas minulých rokov dal. Podal som už o nich správu v rôznych obežníkoch. Každé nadprirodzené prežitie je pravé, Boh je mojím svedkom. Tak ako Pavol či brat Branham, môžem aj ja uviesť miesto a čas, kde sa stali.

Z Božej milosti smiem ako Pavol dosvedčiť, že som bol povolaný zvestovať „…evanjelium nášho Boha, ktoré vopred zasľúbil skrze Svojich prorokov vo svätých Písmach…“(Rm 1:1-2) a Božie poverenie som vykonal. Na základe Fil. 1:6 Pán Svoje dielo dokoná: „…a práve preto dôverujem, že Ten, ktorý započal vo vás dobré dielo, ho aj dokoná a zachová až do dňa Ježiša Krista.“ (Fp 1:6)

„Toto je Slovo Hospodinovo k Zorobábelovi hovoriac: Nie silou ani mocou, ale Mojím Duchom, hovorí Hospodin Zástupov.“ (Za 4:6)

V poverení Božom pôsobiaci

Br. Frank

Available translations