Obežník Máj 2010
Súčasťou mnohých predpovedí o poslednom časovom období pred príchodom Krista je tiež prevrátený stav v našom čase. Vyskytovalo sa to vždy, ale nie v takom rozsahu ako teraz. V čase Abraháma, keď prijal zasľúbenie o nastávajúcom narodení Izáka, navštívil Pán sám Abraháma v spoločnosti dvoch anjelov, ktorí boli v podobe mužov (1M 18). Pán zostal s Abrahámom, dvaja anjeli šli do Sodomy. Keď tam večer prišli, Lót ich prijal vo svojom dome. Tam sa stalo niečo hrozné: Homosexuálni muži mesta sa zhromaždili pred Lótovým domom a žiadali, aby vyviedol mužov von. Záchrana Lóta a jeho rodiny pred zničením Sodomy a celého okolia je nám všetkým dobre známa a môžeme o nej čítať v 1. Mojžišovej 19.
V našom čase sú partnerstvá osôb rovnakého pohlavia preberané na úrovni vlád, otvorene sa hovorí o „manželstvách homosexuálov“, dokonca o svadbách osôb rovnakého pohlavia v kostoloch. Čo za manželstvo to má byť? Boh stvoril Evu ako pomocníčku Adamovi a určite nie mužského pomocníka. Toto miesto Písma musí bezpochyby ostať pri sile: „Ploďte sa a množte sa…“
Ani jeden muž Boží nebol homosexuál – ani Adam, ani Abrahám, ani Dávid, ani Šalamún, ani Peter a ani Pavol. Abrahám, otec viery, mal Sáru, svoju manželku, a vošiel k slúžke Hagar. Po smrti Sáry sa oženil s Keturou a mal konkubíny (1M 25), ale ani jedného muža.
Pretože Boh chcel vo Svojom stvorení, v manželstve a v Jeho Cirkvi poriadok, dal Svojmu ľudu ustanovenia. Pri daní zákona dokonca pre niektoré prečiny nariadil trest smrti. Tri z nich sú cudzoložstvo, homosexuálny vzťah a pohlavný styk so zvieratami: „A človek, ktorý by sa dopustil cudzoložstva s niečou ženou, ktorý by scudzoložil so ženou svojho blížneho, istotne zomrie i cudzoložník i cudzoložnica.“ (3M 20:10)
„A človek, ktorý by ležal s mužským pohlavím, tak ako sa líha so ženou, obidvaja spáchali ohavnosť, istotne zomrú; ich krv bude na nich.“ (verš 13)
„A človek, ktorý by v súloži obcoval s hovädom, istotne zomrie, a hovädo zabijete. A žena, ktorá by sa priblížila k nejakému hovädu, aby s ním obcovala v súloži, zabiješ takú ženu i to hovädo, istotne zomrú; ich krv bude na nich.“ (verše 15-16)
Medzi desiatimi prečinmi vymenovanými v 1. Korintským 6:9–10, ktoré vylučujú z Kráľovstva Božieho, je taktiež sexuálne zneužívanie chlapcov. V posledných týždňoch a mesiacoch prevládala v médiách len jedna téma, totiž prípady sexuálneho zneužívania, ktoré sa vyskytli hlavne v katolíckej cirkvi. Podľa medzinárodných médií je mnoho krajín, v ktorých si obete trúfajú prehovoriť, často po mnohých rokoch, o tom, čo sa na nich páchalo. Začalo to tým, čo vyšlo na povrch v Kalifornii, kde katolícka cirkev už zaplatila 2 miliardy dolárov ako odškodné obetiam z rokov 1952–2002.
Zavedenie celibátu pre celé duchovenstvo v roku 1139 bolo podľa toho, čo napísal Pavol v 1. Timoteovi 4:1–3, démonické rozhodnutie: „…budú počúvať bludných duchov a učenia démonov … ktorí budú zabraňovať ženiť sa a prikazovať zdržovať sa pokrmov…“ V protiklade s tým, čo tvrdia poprední katolícki hodnostári, katolícky teológ profesor Hans Kung je presvedčený, že celibát je jednou z príčin zneužívania.
Neexistuje žiadny brat v Kristu, ktorý je homosexuál, zneužíva deti (pedofil), berie ženu niekoho iného, a tak pácha cudzoložstvo, alebo má dokonca sexuálny styk so zvieratami. Ak sa to aj týkalo muža alebo ženy, pokiaľ boli neveriaci, tak teraz sa ich to už viac určite netýka.
Miere toho, čo sa deje v neveriacom svete, je nespochybniteľným znamením blízkeho návratu Krista.
V Rimanom 1:18–32 hovorí Pavol, muž Boží, jasné slová na túto tému, a tak všetko pokrýva z biblického pohľadu: „Lebo hnev Boží sa zjavuje s neba na každú bezbožnosť a neprávosť ľudí, ktorí zadržujú pravdu neprávosťou…“
„Preto ich tiež aj Bôh ta vydal v žiadostiach ich srdca do nečistoty, aby prznili svoje telá medzi sebou… Preto ich Bôh vydal do hanebných náruživostí, lebo aj ich ženského pohlavia osoby premenili prirodzené používanie seba na také, ktoré je proti prírode, a podobne aj mužského pohlavia osoby opustiac prirodzené používanie ženy rozpálili sa vo svojej hriešnej žiadosti navzájom naproti sebe, mužovia s mužmi páchajúc hanebnosť a odplatu, jaká bola treba za ich šialený blud, dostávajúc sami na sebe. …ktorí, hoci dobre poznali právo Božie, že tí, ktorí robia také veci, sú hodní smrti, nie len že to robia, ale to ešte aj schvaľujú tým, ktorí to tiež robia.“
Súčasný stav, tak ako to bolo aj v čase Noeho a v čase Sodomy, nezmeníme, a podobne budú na vzostupe aj vojny a zemetrasenia až k tomu najsilnejšiemu v zlome svätého Andreja v Kalifornii, ktoré predpovedal brat Branham. Taktiež erupcie sopky na Islande s ničivými dôsledkami hlavne v leteckej premávke nám ukazujú, čo sa môže zo dňa na deň stať. To všetko predsa náš Pán pre posledný čas predpovedal. Podľa toho smieme poznať čas a hodinu, pracovať na svojom spasení s bázňou a trasením a pozdvihnúť svoje hlavy, pretože sa naše spasenie priblížilo.
Súčasťou mnohých predpovedí o poslednom časovom období pred príchodom Krista je tiež prevrátený stav v našom čase. Vyskytovalo sa to vždy, ale nie v takom rozsahu ako teraz. V čase Abraháma, keď prijal zasľúbenie o nastávajúcom narodení Izáka, navštívil Pán sám Abraháma v spoločnosti dvoch anjelov, ktorí boli v podobe mužov (1M 18). Pán zostal s Abrahámom, dvaja anjeli šli do Sodomy. Keď tam večer prišli, Lót ich prijal vo svojom dome. Tam sa stalo niečo hrozné: Homosexuálni muži mesta sa zhromaždili pred Lótovým domom a žiadali, aby vyviedol mužov von. Záchrana Lóta a jeho rodiny pred zničením Sodomy a celého okolia je nám všetkým dobre známa a môžeme o nej čítať v 1. Mojžišovej 19.
V našom čase sú partnerstvá osôb rovnakého pohlavia preberané na úrovni vlád, otvorene sa hovorí o „manželstvách homosexuálov“, dokonca o svadbách osôb rovnakého pohlavia v kostoloch. Čo za manželstvo to má byť? Boh stvoril Evu ako pomocníčku Adamovi a určite nie mužského pomocníka. Toto miesto Písma musí bezpochyby ostať pri sile: „Ploďte sa a množte sa…“
Ani jeden muž Boží nebol homosexuál – ani Adam, ani Abrahám, ani Dávid, ani Šalamún, ani Peter a ani Pavol. Abrahám, otec viery, mal Sáru, svoju manželku, a vošiel k slúžke Hagar. Po smrti Sáry sa oženil s Keturou a mal konkubíny (1M 25), ale ani jedného muža.
Pretože Boh chcel vo Svojom stvorení, v manželstve a v Jeho Cirkvi poriadok, dal Svojmu ľudu ustanovenia. Pri daní zákona dokonca pre niektoré prečiny nariadil trest smrti. Tri z nich sú cudzoložstvo, homosexuálny vzťah a pohlavný styk so zvieratami: „A človek, ktorý by sa dopustil cudzoložstva s niečou ženou, ktorý by scudzoložil so ženou svojho blížneho, istotne zomrie i cudzoložník i cudzoložnica.“ (3M 20:10)
„A človek, ktorý by ležal s mužským pohlavím, tak ako sa líha so ženou, obidvaja spáchali ohavnosť, istotne zomrú; ich krv bude na nich.“ (verš 13)
„A človek, ktorý by v súloži obcoval s hovädom, istotne zomrie, a hovädo zabijete. A žena, ktorá by sa priblížila k nejakému hovädu, aby s ním obcovala v súloži, zabiješ takú ženu i to hovädo, istotne zomrú; ich krv bude na nich.“ (verše 15-16)
Medzi desiatimi prečinmi vymenovanými v 1. Korintským 6:9–10, ktoré vylučujú z Kráľovstva Božieho, je taktiež sexuálne zneužívanie chlapcov. V posledných týždňoch a mesiacoch prevládala v médiách len jedna téma, totiž prípady sexuálneho zneužívania, ktoré sa vyskytli hlavne v katolíckej cirkvi. Podľa medzinárodných médií je mnoho krajín, v ktorých si obete trúfajú prehovoriť, často po mnohých rokoch, o tom, čo sa na nich páchalo. Začalo to tým, čo vyšlo na povrch v Kalifornii, kde katolícka cirkev už zaplatila 2 miliardy dolárov ako odškodné obetiam z rokov 1952–2002.
Zavedenie celibátu pre celé duchovenstvo v roku 1139 bolo podľa toho, čo napísal Pavol v 1. Timoteovi 4:1–3, démonické rozhodnutie: „…budú počúvať bludných duchov a učenia démonov … ktorí budú zabraňovať ženiť sa a prikazovať zdržovať sa pokrmov…“ V protiklade s tým, čo tvrdia poprední katolícki hodnostári, katolícky teológ profesor Hans Kung je presvedčený, že celibát je jednou z príčin zneužívania.
Neexistuje žiadny brat v Kristu, ktorý je homosexuál, zneužíva deti (pedofil), berie ženu niekoho iného, a tak pácha cudzoložstvo, alebo má dokonca sexuálny styk so zvieratami. Ak sa to aj týkalo muža alebo ženy, pokiaľ boli neveriaci, tak teraz sa ich to už viac určite netýka.
Miere toho, čo sa deje v neveriacom svete, je nespochybniteľným znamením blízkeho návratu Krista.
V Rimanom 1:18–32 hovorí Pavol, muž Boží, jasné slová na túto tému, a tak všetko pokrýva z biblického pohľadu: „Lebo hnev Boží sa zjavuje s neba na každú bezbožnosť a neprávosť ľudí, ktorí zadržujú pravdu neprávosťou…“
„Preto ich tiež aj Bôh ta vydal v žiadostiach ich srdca do nečistoty, aby prznili svoje telá medzi sebou… Preto ich Bôh vydal do hanebných náruživostí, lebo aj ich ženského pohlavia osoby premenili prirodzené používanie seba na také, ktoré je proti prírode, a podobne aj mužského pohlavia osoby opustiac prirodzené používanie ženy rozpálili sa vo svojej hriešnej žiadosti navzájom naproti sebe, mužovia s mužmi páchajúc hanebnosť a odplatu, jaká bola treba za ich šialený blud, dostávajúc sami na sebe. …ktorí, hoci dobre poznali právo Božie, že tí, ktorí robia také veci, sú hodní smrti, nie len že to robia, ale to ešte aj schvaľujú tým, ktorí to tiež robia.“
Súčasný stav, tak ako to bolo aj v čase Noeho a v čase Sodomy, nezmeníme, a podobne budú na vzostupe aj vojny a zemetrasenia až k tomu najsilnejšiemu v zlome svätého Andreja v Kalifornii, ktoré predpovedal brat Branham. Taktiež erupcie sopky na Islande s ničivými dôsledkami hlavne v leteckej premávke nám ukazujú, čo sa môže zo dňa na deň stať. To všetko predsa náš Pán pre posledný čas predpovedal. Podľa toho smieme poznať čas a hodinu, pracovať na svojom spasení s bázňou a trasením a pozdvihnúť svoje hlavy, pretože sa naše spasenie priblížilo.