Kam majú byť z pohľadu spásnych dejín zaradené slová nášho Pána z ev. Matúša 25:1: „Vtedybude podobné nebeské kráľovstvo desiatim pannám…“? V ev. Matúša 24 predpovedá Pán priebeh posledného časového úseku. Ako zvláštne znamenie oznámil skrze podobenstvo o figovníku návrat ľudu izraelského do zeme ich otcov, do zeme zasľúbenia. Tým chcel obrátiť našu pozornosť na to, čo sa teraz pred našimi očami na základe Jeho zasľúbenia napĺňa: „Tak aj vy, keď uvidíte všetko toto, vedzte, že je blízko, predo dvermi.“ (ev. Matúša 24:33) Potom hovorí náš Pán o návrate Syna človeka, porovnáva tento čas s dňami Noeho a zdôrazňuje po druhýkrát: „Tak to bude v čase návratu Syna človeka“. Pri návrate, na ktorý tak túžobne očakávame, bude jeden vzatý a druhý zostane (verš 40 a 41). To sa stane pri vytrhnutí. Preto tie napomínajúce slová:

„Teda bdejte, lebo neviete, v ktorú hodinu a v ktorý deň príde váš Pán.“ (verš 42), „Preto aj vy buďte pripravení, lebo v tú hodinu, v ktorú sa nenazdáte, príde Syn človeka.“ (verš 44)

Všetko, čo náš Pán zmieňuje, počnúc vojnami a zvesťami o vojnách, o hladomoroch a zemetraseniach a všetkých pôrodných bolestiach, ktoré majú prísť na celú zem, sa teraz pred našimi očami napĺňa: „… a na zemi bude zovretie národov, nevediacich, kam sa podieť, keď bude hučať more a vlnobitie…“  (ev. Lukáša 21:25) Ale práve tak sa v našom čase deje aj to, čo Pán priamo potom povedal v ev. Matúša 24:45–47: „Ktože je teda ten verný a opatrný služobník, ktorého ustanovil jeho Pán nad svojou čeľaďou, aby im dával pokrm v pravý čas?“ To je predsa tiež „Tak hovorí Pán!“ a týka sa to Cirkvi. Bohneposlal len proroka, aby uskladnil pokrm, ako to brat Branham v čase od 11. marca 1962 do 28. júna 1963 osemkrát zdôraznil, ale postaral sa aj o to, aby bol pokrm celému služobníctvu podávaný ďalej. Skrze túto službu môže celé Pánom ustanovené služobníctvo rozdeľovať to isté Slovo, ten istý duchovný pokrm. Tak sa stalo zjavené Slovo duchovným pokrmom pre nás všetkých.

Všetci, ktorí veria, že službou brata Branhama všetko skončilo, popierajú to, čo Pán 11. júna 1933 povedal bratovi Branhamovi, keď krstil pri rieke Ohio, nebesia sa otvorili a zostúpilo nadprirodzené svetlo viditeľné pre všetkých: „Ako bol Ján Krstiteľ poslaný pred prvým príchodom Krista, tak budeš ty poslaný so zvesťou, ktorá predíde druhému príchodu Krista.“ Oni veria vymyslenej, sfalšovanej verzii, v ktorej už nie je viac reč o „zvesti“: „Ako bol Ján Krstiteľ poslaný pred prvým príchodom Krista, tak si ty poslaný pred druhým príchodom Krista.“ Preto odmietajú toho, kto nesie zvesť a to, čo Boh teraz koná, žijú v minulosti a idú od jedného klamstva k druhémua od jedného výkladu k druhému. Čo však robia so slovami, ktoré vyšli z úst brata Branhama: „Niežeby som ja bol tým predchodcom, ale zvesť je tým predchodcom.“?

Kto zapiera to, čo povedal Pán a čo nám bolo ústami brata Branhama doslovne zanechané, padol za obeť rovnakému zvodu ako Eva. Pavol, ktorý na základe 2. Korintským 11 predstaví Kristu čistú pannu – po čom túžil aj brat Branham a čo sa teraz aj stane, – povedal jasne, ako bude zvod zjavený: bude zvestovaný iný Ježiš, bude pôsobiť iný duch a bude zvestované iné evanjelium. Pavol v moci Božieho povolania postavil takýchto ľudí pod zlorečenstvo (Galatským 1:6–10). Nápadné je, že sa zapiera len tento jeden výrok brata Branhama. Okrem toho počujeme len: „Prorok povedal! Prorok povedal!“ bez toho, aby boli výroky ponechané v ich súvislosti alebo dokonca zaradené do Svätého Písma. Tak je obsahom ich zvestovania prorok a vzniká iné evanjelium. Múdre panny všetko prijímajú a zaraďujú to na základe Písma do správnej súvislosti. Veria Slovu, ktoré bolo na počiatku a zostáva na veky. Oni tvoria Nevestu, ktorá je vykúpená krvou, posvätená Slovom a v Duchu spojená s Kristom.

Napriek tomu počítajú aj bláznivé panny s návratom Pána a sú dokonca presvedčené, že budú mať účasť na vytrhnutí, svadbe a svadobnej hostine. Ale popri tom, čo teraz Boh koná, prechádzajú bez povšimnutia. Ani Ján, ani Pavol (Skutky apoštolov 26:13–18), ani brat Branham nemohli za to, že boli povolaní, a že ich služba mala taký význam v spásnych dejinách. Ani ja som si sám nevybral, čo mi Pán zveril, a že ma vždy oslovil „Môj služobník“: „Môj služobník, tvoj čas pre toto mesto už skoro pominie… Môj služobník, nezakladaj žiadne lokálne zbory… Môj služobník, určil som ťa k tomu, aby si na základe Matúša 24:45–47 rozdával pokrm… Môj služobník, povstaň a čítaj 2. Timoteovu 4!“ Pre mňa je všetko, čo mi On povedal, rovnako ako to, čo je napísané v ev. Matúša 24:45–47 a na iných miestach, to „Tak hovorí Pán!“.

Hneď po tom nasleduje kapitola 25 s podobenstvom o desiatich pannách: „Vtedy…“ – keď sa všetko to, čo je predpovedané v kapitole 24 naplní – „Vtedy bude kráľovstvo nebeské podobné desiatim pannám.“ Vtedy keď bude pokrm rozdeľovaný, zaznie polnočné volanie: Hľa, Ženíchprichádza! Potom sa to všetko naplní a to sa deje teraz v našom čase. Toto je najdôležitejší úsek v celých spásnych dejinách a blaho tým, ktorí nezmeškajú.

Dvadsať dní pred svojím odchode domov povedal brat Branham vo svojom kázaní Vytrhnutie o volaní k prebudeniu: „Je to zvesť, ktorá má ľudí zhromaždiť. Najprv zaznie zvesť: »Je čas očistiť si lampy. Povstaňte a dajte svoje lampy do poriadku!« …Hľa, Ženích prichádza! Povstaňte a očistite svoje lampy.“ (4. december 1965)

V kázaní Neviditeľné zjednotenie Nevesty Kristovej z 25. novembra 1965 povedal brat Branham jeden mesiac pred svojím odchodom domov: „Ale dajte pozor: keď v duchovnej Neveste započne prebudenie, keď sa začne vracať k Slovu Božiemu a usporiada sa podľa Neho, potom uvidíte, že v tom čase vzíde zvesť z Písma a Nevestu, týchto vyvolených uchopí.“

V kázaní o siedmej pečati povedal: „Už tu možno môže byť hodina, v ktorej povstane táto veľká osoba, ktorú očakávame. Možno je touto službou, ktorou sa snažím ľudí priviesť späť k Písmu, položený základ. Ak je to tak, tak vás navždy opustím. Nebudeme tu naraz dvaja. Keď sa to stane, tak ja sa budem umenšovať, aby on sa mohol zväčšovať. Mal som pred Bohom výsadu vidieť tento vývoj. To je pravda.“ (24. marca 1963)

Na konci tohto kázania sa brat Branham modlil: „Prosím ťa, Pane, že by si mi ešte pomohol. Budem stále slabší, Pane, a viem, že moje dni sú spočítané, preto prosím o Tvoju pomoc. Nech som verný, úprimný a čestný, Pane, aby som bol schopný niesť zvesť tak dlho, ako je pre mňa určené. Keď príde čas môjho konca, keď zostúpim k tej rieke a vlny sa priblížia, ó Bože, nech som schopný predať tento starý meč niekomu inému, kto je úprimný a nesie pravdu.“ Bohvzal zvestovateľa k Sebe, ale zvesť nám zostala a je nesená do celého sveta. Meč Ducha (Efežanom 6:10–20) bol zverený aj mne.

„Toto hovorí Ten, ktorý má ten dvojsečný meč ostrý…“ (Zjavenie 2:12)

„Lebo slovo Božie je živé a účinné a ostrejšie nad každý meč dvojsečný, a prenikajúce až do rozdelenia duše a ducha, kĺbov a špikov a je sudcom myšlienok a srdca.“ (Židom 4:12)

23. augusta 1964 vyslovil brat Branham napomenutie: „To jediné, na čo sa môžete spoľahnúť, je to Tak hovorí Pán v Biblii. Cirkev, moje deti, presne v nej som sa vás snažil udržať. Ak by sa mi niečo malo stať a Boh ma z tejto zeme vezme: Nikdy sa od nej nevzďaľujte! Dobre si to pamätajte. Zostávajte so Slovom! Nevzďaľujte sa od tohto Slova. Odvráťte sa od všetkého, čo s ním nesúhlasí, je úplne jedno, čo to je. Tak viete, že to súhlasí.“

Múdre panny veria každému Slovu Božiemu a každému zasľúbeniu. Sú vedené od jasnosti k jasnosti a majú priamu účasť na tom, čo teraz Boh koná. Nemajú len lampy, osvetlenie, majú prístup k plnosti Ducha, ktorý vedie do každej pravdy. Ich nádoby sú naplnené olejom, a tak vstúpia na základe Slova nášho Pána na svadobnú hostinu. Ale ešte predtým, v čase vyvolávania a prípravy, poznávajú učiteľskú službu, ktorá teraz zaznieva tak, ako predtým spoznali prorockú službu. Bohpredsa nezostal stáť v minulosti, ale je Boh prítomnosti.

Kam majú byť z pohľadu spásnych dejín zaradené slová nášho Pána z ev. Matúša 25:1: „Vtedy bude podobné nebeské kráľovstvo desiatim pannám…“? V ev. Matúša 24 predpovedá Pán priebeh posledného časového úseku. Ako zvláštne znamenie oznámil skrze podobenstvo o figovníku návrat ľudu izraelského do zeme ich otcov, do zeme zasľúbenia. Tým chcel obrátiť našu pozornosť na to, čo sa teraz pred našimi očami na základe Jeho zasľúbenia napĺňa: „Tak aj vy, keď uvidíte všetko toto, vedzte, že je blízko, predo dvermi.“ (ev. Matúša 24:33) Potom hovorí náš Pán o návrate Syna človeka, porovnáva tento čas s dňami Noeho a zdôrazňuje po druhýkrát: „Tak to bude v čase návratu Syna človeka“. Pri návrate, na ktorý tak túžobne očakávame, bude jeden vzatý a druhý zostane (verš 40 a 41). To sa stane pri vytrhnutí. Preto tie napomínajúce slová:

„Teda bdejte, lebo neviete, v ktorú hodinu a v ktorý deň príde váš Pán.“ (verš 42), „Preto aj vy buďte pripravení, lebo v tú hodinu, v ktorú sa nenazdáte, príde Syn človeka.“ (verš 44)

Všetko, čo náš Pán zmieňuje, počnúc vojnami a zvesťami o vojnách, o hladomoroch a zemetraseniach a všetkých pôrodných bolestiach, ktoré majú prísť na celú zem, sa teraz pred našimi očami napĺňa: „… a na zemi bude zovretie národov, nevediacich, kam sa podieť, keď bude hučať more a vlnobitie…“  (ev. Lukáša 21:25) Ale práve tak sa v našom čase deje aj to, čo Pán priamo potom povedal v ev. Matúša 24:45–47: „Ktože je teda ten verný a opatrný služobník, ktorého ustanovil jeho Pán nad svojou čeľaďou, aby im dával pokrm v pravý čas?“ To je predsa tiež „Tak hovorí Pán!“ a týka sa to Cirkvi. Boh neposlal len proroka, aby uskladnil pokrm, ako to brat Branham v čase od 11. marca 1962 do 28. júna 1963 osemkrát zdôraznil, ale postaral sa aj o to, aby bol pokrm celému služobníctvu podávaný ďalej. Skrze túto službu môže celé Pánom ustanovené služobníctvo rozdeľovať to isté Slovo, ten istý duchovný pokrm. Tak sa stalo zjavené Slovo duchovným pokrmom pre nás všetkých.

Všetci, ktorí veria, že službou brata Branhama všetko skončilo, popierajú to, čo Pán 11. júna 1933 povedal bratovi Branhamovi, keď krstil pri rieke Ohio, nebesia sa otvorili a zostúpilo nadprirodzené svetlo viditeľné pre všetkých: „Ako bol Ján Krstiteľ poslaný pred prvým príchodom Krista, tak budeš ty poslaný so zvesťou, ktorá predíde druhému príchodu Krista.“ Oni veria vymyslenej, sfalšovanej verzii, v ktorej už nie je viac reč o „zvesti“: „Ako bol Ján Krstiteľ poslaný pred prvým príchodom Krista, tak si ty poslaný pred druhým príchodom Krista.“ Preto odmietajú toho, kto nesie zvesť a to, čo Boh teraz koná, žijú v minulosti a idú od jedného klamstva k druhému  a od jedného výkladu k druhému. Čo však robia so slovami, ktoré vyšli z úst brata Branhama: „Niežeby som ja bol tým predchodcom, ale zvesť je tým predchodcom.“?

Kto zapiera to, čo povedal Pán a čo nám bolo ústami brata Branhama doslovne zanechané, padol za obeť rovnakému zvodu ako Eva. Pavol, ktorý na základe 2. Korintským 11 predstaví Kristu čistú pannu – po čom túžil aj brat Branham a čo sa teraz aj stane, – povedal jasne, ako bude zvod zjavený: bude zvestovaný iný Ježiš, bude pôsobiť iný duch a bude zvestované iné evanjelium. Pavol v moci Božieho povolania postavil takýchto ľudí pod zlorečenstvo (Galatským 1:6–10). Nápadné je, že sa zapiera len tento jeden výrok brata Branhama. Okrem toho počujeme len: „Prorok povedal! Prorok povedal!“ bez toho, aby boli výroky ponechané v ich súvislosti alebo dokonca zaradené do Svätého Písma. Tak je obsahom ich zvestovania prorok a vzniká iné evanjelium. Múdre panny všetko prijímajú a zaraďujú to na základe Písma do správnej súvislosti. Veria Slovu, ktoré bolo na počiatku a zostáva na veky. Oni tvoria Nevestu, ktorá je vykúpená krvou, posvätená Slovom a v Duchu spojená s Kristom.

Napriek tomu počítajú aj bláznivé panny s návratom Pána a sú dokonca presvedčené, že budú mať účasť na vytrhnutí, svadbe a svadobnej hostine. Ale popri tom, čo teraz Boh koná, prechádzajú bez povšimnutia. Ani Ján, ani Pavol (Skutky apoštolov 26:13–18), ani brat Branham nemohli za to, že boli povolaní, a že ich služba mala taký význam v spásnych dejinách. Ani ja som si sám nevybral, čo mi Pán zveril, a že ma vždy oslovil „Môj služobník“: „Môj služobník, tvoj čas pre toto mesto už skoro pominie… Môj služobník, nezakladaj žiadne lokálne zbory… Môj služobník, určil som ťa k tomu, aby si na základe Matúša 24:45–47 rozdával pokrm… Môj služobník, povstaň a čítaj 2. Timoteovu 4!“ Pre mňa je všetko, čo mi On povedal, rovnako ako to, čo je napísané v ev. Matúša 24:45–47 a na iných miestach, to „Tak hovorí Pán!“.

Hneď po tom nasleduje kapitola 25 s podobenstvom o desiatich pannách: „Vtedy…“ – keď sa všetko to, čo je predpovedané v kapitole 24 naplní – „Vtedy bude kráľovstvo nebeské podobné desiatim pannám.“ Vtedy keď bude pokrm rozdeľovaný, zaznie polnočné volanie: Hľa, Ženích prichádza! Potom sa to všetko naplní a to sa deje teraz v našom čase. Toto je najdôležitejší úsek v celých spásnych dejinách a blaho tým, ktorí nezmeškajú.

Dvadsať dní pred svojím odchode domov povedal brat Branham vo svojom kázaní Vytrhnutie o volaní k prebudeniu: „Je to zvesť, ktorá má ľudí zhromaždiť. Najprv zaznie zvesť: »Je čas očistiť si lampy. Povstaňte a dajte svoje lampy do poriadku!« …Hľa, Ženích prichádza! Povstaňte a očistite svoje lampy.“ (4. december 1965)

V kázaní Neviditeľné zjednotenie Nevesty Kristovej z 25. novembra 1965 povedal brat Branham jeden mesiac pred svojím odchodom domov: „Ale dajte pozor: keď v duchovnej Neveste započne prebudenie, keď sa začne vracať k Slovu Božiemu a usporiada sa podľa Neho, potom uvidíte, žev tom čase vzíde zvesť z Písma a Nevestu, týchto vyvolených uchopí.“

V kázaní o siedmej pečati povedal: „Už tu možno môže byť hodina, v ktorej povstane táto veľká osoba, ktorú očakávame. Možno je touto službou, ktorou sa snažím ľudí priviesť späť k Písmu, položený základ. Ak je to tak, tak vás navždy opustím. Nebudeme tu naraz dvaja. Keď sa to stane, tak ja sa budem umenšovať, aby on sa mohol zväčšovať. Mal som pred Bohom výsadu vidieť tento vývoj. To je pravda.“ (24. marca 1963)

Na konci tohto kázania sa brat Branham modlil: „Prosím ťa, Pane, že by si mi ešte pomohol. Budem stále slabší, Pane, a viem, že moje dni sú spočítané, preto prosím o Tvoju pomoc. Nech som verný, úprimný a čestný, Pane, aby som bol schopný niesť zvesť tak dlho, ako je pre mňa určené. Keď príde čas môjho konca, keď zostúpim k tej rieke a vlny sa priblížia, ó Bože, nech som schopný predať tento starý meč niekomu inému, kto je úprimný a nesie pravdu.“ Boh vzal zvestovateľa k Sebe, ale zvesť nám zostala a je nesená do celého sveta. Meč Ducha (Efežanom 6:10–20) bol zverený aj mne.

„Toto hovorí Ten, ktorý má ten dvojsečný meč ostrý…“ (Zjavenie 2:12)

„Lebo slovo Božie je živé a účinné a ostrejšie nad každý meč dvojsečný, a prenikajúce až do rozdelenia duše a ducha, kĺbov a špikov a je sudcom myšlienok a srdca.“ (Židom 4:12)

1. augusta 1964 vyslovil brat Branham napomenutie: „To jediné, na čo sa môžete spoľahnúť, je to Tak hovorí Pán v Biblii. Cirkev, moje deti, presne v nej som sa vás snažil udržať. Ak by sa mi niečo malo stať a Boh ma z tejto zeme vezme: Nikdy sa od nej nevzďaľujte! Dobre si to pamätajte. Zostávajte so Slovom! Nevzďaľujte sa od tohto Slova. Odvráťte sa od všetkého, čo s ním nesúhlasí, je úplne jedno, čo to je. Tak viete, že to súhlasí.“

Múdre panny veria každému Slovu Božiemu a každému zasľúbeniu. Sú vedené od jasnosti k jasnosti a majú priamu účasť na tom, čo teraz Boh koná. Nemajú len lampy, osvetlenie, majú prístup k plnosti Ducha, ktorý vedie do každej pravdy. Ich nádoby sú naplnené olejom, a tak vstúpia na základe Slova nášho Pána na svadobnú hostinu. Ale ešte predtým, v čase vyvolávania a prípravy, poznávajú učiteľskú službu, ktorá teraz zaznieva tak, ako predtým spoznali prorockú službu. Boh predsa nezostal stáť v minulosti, ale je Boh prítomnosti.