„A Ježiš odpovedal a riekol im: Hľaďte, aby vás niekto nezviedol!“ (Mt 24:4) „Lebo povstanú falošní kristovia a falošní proroci a dajú veliké znamenia a budú robiť zázraky, takže by zviedli v blud, keby bolo možné, aj vyvolených.“ (verš 24)

V minulých storočiach nebol budúci návrat Ježiša Krista v denomináciách vôbec témou. V poslednom čase o ňom ale všetci hovoria a dokonca používajú slovo „parousia“– počnúc Vatikánom až po posledné cirkevné spoločenstvo.

Benedikt XVI. si pri svojej všeobecnej audiencii 12. novembra 2008 zvolil tému: „Maranatha – Príď Pane Ježišu“ a opakovane sa odvolával na Slovo Pavla z 1. Korintským 16:22: „Maranatha“. Pojmy ako „telo Pána“, „nevesta Baránka“ a „Cirkev Ježiša Krista“ dnes patria k bežnému slovníku rímskej i všetkých ostatných organizovaných cirkví. Benedikt XVI. dokonca zmienil, že apoštol Pavol zdôraznil v 2. Tesalonickým 2, že pred návratom Krista nastane „apostasia“, čo znamená odpad od viery. Cirkev Ríma a všetky ostatné cirkvi sa odvtedy stali nevedomky obeťami „apostasie“. Rímska cirkev existuje len od čias Konštantína, nemá nič spoločné s Cirkvou Ježiša Krista a v ničom, ani v učení ani v praxi, nesúhlasí s Bibliou. Tak isto ani žiadna z iných cirkví nemôže prejsť testom Slova. Aký má zmysel hovoriť o „apostasii“ (odpade od viery), ak ho nikto nerozozná vo svojom vlastnom živote? Výrok súčasného pápeža bol veľmi odhaľujúci, keď povedal, že Pavol neobjasnil dostatočne osobu, ktorú kresťanská tradícia neskôr nazvala „antikristom“.

V skutočnosti je popis dostatočne jasný, ak ho niekto môže vidieť. Hlavný výrok o antikristovi v 2. Tesalonickým 2 hovorí, že sa uvedie v spojení s „apotasiou“ ako „človek hriecha“, „človek zatratenia“, priamy protivník Krista, povyšujúci sa nado všetko, čo sa nazýva Bôh a oslavuje Boha, nazývajúci sa zástupcom Krista. Tu nachádzame hlavné poznávacie znamenie: antikrist je „ten bezzákonník“, čo jasne znamená, že je to muž z národov, a nie Žid, pretože Židia sú „ľud Zákona“– Tóry.

Keď Peter v Skutkoch 2:23 adresoval zodpovedným Židom slová o ukrižovaní Mesiáša „Toho … ste vzali a rukou bezbožných pripäli na kríž a zavraždili…“, tak tým myslel Rimanov: Piláta, ktorý rozsudok vyniesol, a na rímskych vojakov, ktorí ho vykonali a neskôr si rozdelili Jeho odev (Jn 19:23).

Ľud izraelský je ľud Zákona. Bôh Pán sám prišiel na horu Sinaj a dal Mojžišovi najprv prikázania a potom i celý Zákon. K tomu možno uviesť mnohé biblické miesta. Antikrist v žiadnom prípade nemôže byť Žid, on je ten bezzákonník, ktorý sa dokonca posadí do chrámu Božieho a bude sa ako Jeho zástupca vydávať za Boha (2Ts 2:4).

„A Ježiš odpovedal a riekol im: Hľaďte, aby vás niekto nezviedol!“ (Mt 24:4) „Lebo povstanú falošní kristovia a falošní proroci a dajú veliké znamenia a budú robiť zázraky, takže by zviedli v blud, keby bolo možné, aj vyvolených.“ (verš 24) 

V minulých storočiach nebol budúci návrat Ježiša Krista v denomináciách vôbec témou. V poslednom čase o ňom ale všetci hovoria a dokonca používajú slovo „parousia“ – počnúc Vatikánom až po posledné cirkevné spoločenstvo. 

Benedikt XVI. si pri svojej všeobecnej audiencii 12. novembra 2008 zvolil tému: „Maranatha – Príď Pane Ježišu“ a opakovane sa odvolával na Slovo Pavla z 1. Korintským 16:22: „Maranatha“. Pojmy ako „telo Pána“, „nevesta Baránka“ a „Cirkev Ježiša Krista“ dnes patria k bežnému slovníku rímskej i všetkých ostatných organizovaných cirkví. Benedikt XVI. dokonca zmienil, že apoštol Pavol zdôraznil v 2. Tesalonickým 2, že pred návratom Krista nastane „apostasia“, čo znamená odpad od viery. Cirkev Ríma a všetky ostatné cirkvi sa odvtedy stali nevedomky obeťami „apostasie“. Rímska cirkev existuje len od čias Konštantína, nemá nič spoločné s Cirkvou Ježiša Krista a v ničom, ani v učení ani v praxi, nesúhlasí s Bibliou. Tak isto ani žiadna z iných cirkví nemôže prejsť testom Slova. Aký má zmysel hovoriť o „apostasii“ (odpade od viery), ak ho nikto nerozozná vo svojom vlastnom živote? Výrok súčasného pápeža bol veľmi odhaľujúci, keď povedal, že Pavol neobjasnil dostatočne osobu, ktorú kresťanská tradícia neskôr nazvala „antikristom“. 

V skutočnosti je popis dostatočne jasný, ak ho niekto môže vidieť. Hlavný výrok o antikristovi v 2. Tesalonickým 2 hovorí, že sa uvedie v spojení s „apotasiou“ ako „človek hriecha“, „človek zatratenia“, priamy protivník Krista, povyšujúci sa nado všetko, čo sa nazýva Bôh a oslavuje Boha, nazývajúci sa zástupcom Krista. Tu nachádzame hlavné poznávacie znamenie: antikrist je „ten bezzákonník“, čo jasne znamená, že je to muž z národov, a nie Žid, pretože Židia sú „ľud Zákona“ – Tóry. 

Keď Peter v Skutkoch 2:23 adresoval zodpovedným Židom slová o ukrižovaní Mesiáša „Toho … ste vzali a rukou bezbožných pripäli na kríž a zavraždili…“, tak tým myslel Rimanov: Piláta, ktorý rozsudok vyniesol, a na rímskych vojakov, ktorí ho vykonali a neskôr si rozdelili Jeho odev (Jn 19:23). 

Ľud izraelský je ľud Zákona. Bôh Pán sám prišiel na horu Sinaj a dal Mojžišovi najprv prikázania a potom i celý Zákon. K tomu možno uviesť mnohé biblické miesta. Antikrist v žiadnom prípade nemôže byť Žid, on je ten bezzákonník, ktorý sa dokonca posadí do chrámu Božieho a bude sa ako Jeho zástupca vydávať za Boha (2Ts 2:4).