19. novembra 2008 vyšiel z Vatikánu dekrét o tom, že meno Božie Jahve sa v katolíckej liturgii viac nesmie používať. Tým napĺňa kúria (pápežská stolica) prosbu židovských rabínov, ktorí predniesli námietku, že toto sväté meno Božie má byť oznámené až najvyšším kňazom v novovybudovanom chráme v Jeruzaleme. Toto meno, ktoré sa v hebrejskom texte skladá len zo štyroch hlások J H W H (Jod Ha We Ha), vyslovil sám Bôh: „A ďalej hovoril Bôh Mojžišovi a riekol mu: Ja som Bôh Pán! Ukázal som sa Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi pod menom Silný Bôh všemohúci, ale svojím menom Bôh Pán som im nebol známy.“  (2M 6:2–3)

Úvodom k oznámeniu desiatich prikázaní povedal Všemohúci: „Ja som Pán Jahve, tvoj Bôh Elohim, ktorý som ťa vyviedol z Egyptskej zeme …“ Potom prikázal: „Nevezmeš mena Pána, svojho Boha, nadarmo. Lebo Pán nenechá bez pomsty toho, kto by vzal Jeho meno nadarmo.“ Božie zmluvné meno Pána je tak sväté, že smie byť používané len v bázni, v uctievaní v bohoslužbe. Tak to Bôh sám tak určil a vyslovil: „Na každom mieste, na ktorom dám sláviť pamiatku Svojho mena, prídem k tebe a požehnám ťa.“ (2M 20:24).

Toto sväté meno nesmelo byť vyslovované, keď bol vynášaný mŕtvy z domu, pretože Bôh nie je Bohom mŕtvych ale živých: „Mlčať! Lebo nechceli vysloviť meno Pánovo.“ (Am 6:10, nemecký preklad) Toto biblické miesto židovskí učení Písma zle porozumeli a z toho vyvodili, sväté meno Jahve vôbec nikdy viac nemalo byť vyslovované. Keď okolo roku 270 pred Kristom prekladalo 70 alebo 72 židovských učencov v egyptskej Alexandrii hebrejskú Bibliu do gréckeho jazyka, započala veľká chyba: v tomto preklade známom ako „Septuaginta“ zamenili meno Jahve za slovo „Kyrios“.

Židovskí učenci v Tibérii vôbec so Septuagintou a s v nej používaným slovom „Kyrios“ nesúhlasili. Neskôr bolo aj v hebrejskej Tóre namiesto JHWH čítané „Adonai“. Až dodnes sa Židia modlia „Elohim Adonai“ namiesto „Elohim Jahve“. Ani jedno z označení Pána – Adonai, Kyrios a Dominus – nemá žiadny priamy vzťah k Bohu. Adonai môže byť veliteľ, Kyrios vládca, Dominus panovník, ale žiadny z nich nemá žiadny priamy vzťah k jedinému pravému Bohu, ktorý sa zjavil skrze Svoje zmluvné meno Elohim Jahve. Taktiež označenie Jehova je nesprávnym výkladom a bolo používané až od roku 1518.

1. novembra 2008 vyšiel z Vatikánu dekrét o tom, že meno Božie Jahve sa v katolíckej liturgii viac nesmie používať. Tým napĺňa kúria (pápežská stolica) prosbu židovských rabínov, ktorí predniesli námietku, že toto sväté meno Božie má byť oznámené až najvyšším kňazom v novovybudovanom chráme v Jeruzaleme. Toto meno, ktoré sa v hebrejskom texte skladá len zo štyroch hlások J H W H (Jod Ha We Ha), vyslovil sám Bôh: „A ďalej hovoril Bôh Mojžišovi a riekol mu: Ja som Bôh Pán! Ukázal som sa Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi pod menom Silný Bôh všemohúci, ale svojím menom Bôh Pán som im nebol známy.“ (2M 6:2–3)

Úvodom k oznámeniu desiatich prikázaní povedal Všemohúci: „Ja som Pán Jahve, tvoj Bôh Elohim, ktorý som ťa vyviedol z Egyptskej zeme …“ Potom prikázal: „Nevezmeš mena Pána, svojho Boha, nadarmo. Lebo Pán nenechá bez pomsty toho, kto by vzal Jeho meno nadarmo.“ Božie zmluvné meno Pána je tak sväté, že smie byť používané len v bázni, v uctievaní v bohoslužbe. Tak to Bôh sám tak určil a vyslovil: „Na každom mieste, na ktorom dám sláviť pamiatku Svojho mena, prídem k tebe a požehnám ťa.“ (2M 20:24). 

Toto sväté meno nesmelo byť vyslovované, keď bol vynášaný mŕtvy z domu, pretože Bôh nie je Bohom mŕtvych ale živých: „Mlčať! Lebo nechceli vysloviť meno Pánovo.“ (Am 6:10, nemecký preklad) Toto biblické miesto židovskí učení Písma zle porozumeli a z toho vyvodili, sväté meno Jahve vôbec nikdy viac nemalo byť vyslovované. Keď okolo roku 270 pred Kristom prekladalo 70 alebo 72 židovských učencov v egyptskej Alexandrii hebrejskú Bibliu do gréckeho jazyka, započala veľká chyba: v tomto preklade známom ako „Septuaginta“ zamenili meno Jahve za slovo „Kyrios“. 

Židovskí učenci v Tibérii vôbec so Septuagintou a s v nej používaným slovom „Kyrios“ nesúhlasili. Neskôr bolo aj v hebrejskej Tóre namiesto JHWH čítané „Adonai“. Až dodnes sa Židia modlia „Elohim Adonai“ namiesto „Elohim Jahve“. Ani jedno z označení Pána – Adonai, Kyrios a Dominus – nemá žiadny priamy vzťah k Bohu. Adonai môže byť veliteľ, Kyrios vládca, Dominus panovník, ale žiadny z nich nemá žiadny priamy vzťah k jedinému pravému Bohu, ktorý sa zjavil skrze Svoje zmluvné meno Elohim Jahve. Taktiež označenie Jehova je nesprávnym výkladom a bolo používané až od roku 1518.