Nedávno bola baptistická denominácia na najvyššej úrovni vo Svetovej rade cirkví vyzvaná, aby prijala denominačné pokropenie novorodencov ako krst a upustila od „znovukrstenia“. Predsedajúci sa ale nepoddal a statočne vyhlásil: „Pre nás to nie je žiadne znovukrstenie, ale skutočný krst veriacich, ktorí sa rozhodli pre Krista.“

Počas času reformácie boli takzvaní anabaptisti (znovukrstenci) prenasledovaní, preklínaní a vraždení. Rímska cirkev a neskôr protestantské štátne cirkvi, ktoré povstali z reformácie, sa odvolávali na Efezským 4:5 a prehlasovali, že nemôže byť žiadny druhý krst, pretože je napísané: „Jeden Pán, jedna viera, jeden krst…“ Anabaptisti si na druhej strane uvedomili, že nemôžu prijať učenie sviatosti krstu, totiž žeby dieťa bolo znovuzrodené skrze rituál pokropenia vodou, pretože to bola len cirkevná tradícia, skrze ktorú nikto neprijal večné spasenie od Boha. Preto zamietli krst detí a nechali sa ako veriaci pokrstiť podľa Slova z ev. Marka 16:16: „Ten kto uverí a pokrstí sa, bude spasený…“ Biblia sa stala dostupná všetkým a každý mohol čítať a sám sa rozhodnúť, či podstúpi jediný biblický krst viery alebo zostane v cirkevných tradíciách pokropenia novorodencov, ktoré pochádza z čias násilného nanucovania kresťanstva a v očiach Božích nie je žiadnym krstom. Počas tohto prebudenia začali znova krstiť jedným ponorením, pričom obaja, krstená i krstiaca osoba, vošli do vody, tak ako to bolo v rannom kresťanstve. „A rozkázal vozu, aby postál, a obidvaja zišli do vody, Filip aj eunuch, a pokrstil ho.“ (Sk 8:38)

„A keď bol Ježiš pokrstený, hneď vystúpil z vody, a hľa, otvorili sa mu nebesia, a videl Ducha Božieho, ktorý zostupoval akoby holubica a prichádzal na neho. A hľa, bolo počuť hlas z nebies, ktorý hovoril: Toto je ten môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo.“ (Mt 3:16–17)

Aj dnes sú tí, ktorí krstia v mene Pána Ježiša Krista, tak ako to bolo na počiatku, odmietaní a prenasledovaní. Pred vyslovením súdu môže každý čítať, ako bol krst vykonávaný v Jeruzaleme (Sk 2), v Samárii (Sk 8), v Cezarei (Sk 10), v Efeze (Sk 19) a v Ríme (Rm 6). Všetci apoštoli a evanjelisti bez výnimky správne porozumeli veľkému povereniu a krstili v mene Pána Ježiša Krista. Bôh sa zjavil ako Otec v nebi, v Jeho Synovi na zemi a v Jeho Cirkvi skrze Svätého Ducha. Podľa slov nášho Pána v ev. Matúša 28:19 znel príkaz vykonávať krst v mene, nie v tituloch. Tu sa jedná o novozákonné zmluvné meno Jashua – Ježiš = Jahve Záchranca. „Svätý Otče, zachovaj ich vo Svojom mene, ktorých si mi dal, aby boli jedno ako my.“ (Jn 17:11b). Sväté Písmo nepozná ani sviatosť krstu ani znovuzrodenie skrze krst a taktiež žiadne úradné jednanie. Aj keď nie všetky denominácie a slobodné cirkvi prijímajú všetky učenia katolíckej cirkvi, aj tak zostávajú v ich trojičnej tradícii krstu. Teraz pred návratom Ježiša Krista musí byť v Jeho Cirkvi každé učenie a prax navrátené do súladu s Bohom a jeho Slovom, aby mohla byť vrátená do svojho prapôvodného  stavu.

Nedávno bola baptistická denominácia na najvyššej úrovni vo Svetovej rade cirkví vyzvaná, aby prijala denominačné pokropenie novorodencov ako krst a upustila od „znovukrstenia“. Predsedajúci sa ale nepoddal a statočne vyhlásil: „Pre nás to nie je žiadne znovukrstenie, ale skutočný krst veriacich, ktorí sa rozhodli pre Krista.“

Počas času reformácie boli takzvaní anabaptisti (znovukrstenci) prenasledovaní, preklínaní a vraždení. Rímska cirkev a neskôr protestantské štátne cirkvi, ktoré povstali z reformácie, sa odvolávali na Efezským 4:5 a prehlasovali, že nemôže byť žiadny druhý krst, pretože je napísané: „Jeden Pán, jedna viera, jeden krst…“ Anabaptisti si na druhej strane uvedomili, že nemôžu prijať učenie sviatosti krstu, totiž žeby dieťa bolo znovuzrodené skrze rituál pokropenia vodou, pretože to bola len cirkevná tradícia, skrze ktorú nikto neprijal večné spasenie od Boha. Preto zamietli krst detí a nechali sa ako veriaci pokrstiť podľa Slova z ev. Marka 16:16: „Ten kto uverí a pokrstí sa, bude spasený…“ Biblia sa stala dostupná všetkým a každý mohol čítať a sám sa rozhodnúť, či podstúpi jediný biblický krst viery alebo zostane v cirkevných tradíciách pokropenia novorodencov, ktoré pochádza z čias násilného nanucovania kresťanstva a v očiach Božích nie je žiadnym krstom. Počas tohto prebudenia začali znova krstiť jedným ponorením, pričom obaja, krstená i krstiaca osoba, vošli do vody, tak ako to bolo v rannom kresťanstve. „A rozkázal vozu, aby postál, aobidvaja zišli do vody, Filip aj eunuch, a pokrstil ho.“ (Sk 8:38) 

„A keď bol Ježiš pokrstený, hneď vystúpil z vody, a hľa, otvorili sa mu nebesia, a videl Ducha Božieho, ktorý zostupoval akoby holubica a prichádzal na neho. A hľa, bolo počuť hlas z nebies, ktorý hovoril: Toto je ten môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo.“ (Mt 3:16–17) 

Aj dnes sú tí, ktorí krstia v mene Pána Ježiša Krista, tak ako to bolo na počiatku, odmietaní a prenasledovaní. Pred vyslovením súdu môže každý čítať, ako bol krst vykonávaný v Jeruzaleme (Sk 2), v Samárii (Sk 8), v Cezarei (Sk 10), v Efeze (Sk 19) a v Ríme (Rm 6). Všetci apoštoli a evanjelisti bez výnimky správne porozumeli veľkému povereniu a krstili v mene Pána Ježiša Krista. Bôh sa zjavil ako Otec v nebi, v Jeho Synovi na zemi a v Jeho Cirkvi skrze Svätého Ducha. Podľa slov nášho Pána v ev. Matúša 28:19 znel príkaz vykonávať krst v mene, nie v tituloch. Tu sa jedná o novozákonné zmluvné meno Jashua – Ježiš = Jahve Záchranca. „Svätý Otče, zachovaj ich vo Svojom mene, ktorých si mi dal, aby boli jedno ako my.“ (Jn 17:11b). Sväté Písmo nepozná ani sviatosť krstu ani znovuzrodenie skrze krst a taktiež žiadne úradné jednanie. Aj keď nie všetky denominácie a slobodné cirkvi prijímajú všetky učenia katolíckej cirkvi, aj tak zostávajú v ich trojičnej tradícii krstu. Teraz pred návratom Ježiša Krista musí byť v Jeho Cirkvi každé učenie a prax navrátené do súladu s Bohom a jeho Slovom, aby mohla byť vrátená do svojho prapôvodného  stavu.