Určite sme počítali so všetkým, ale nie s mnohými krízami, ktoré teraz otriasajú celým svetom. To, čo započalo v bankách, strhlo so sebou celé hospodárstvo a celý svet v miere, ktorú sme ešte nikdy nezažili. Denne sme konfrontovaní s ťaživými správami a najhlbšie dno sme ešte nedosiahli. Táto situácia mi pripomína vetu, ktorú raz povedal kardinál arcibiskup Mníchova-Freisingu Faulhaber (1869–1952): „Keby svet krvácal z 1 000 rán a reči národov by sa zmiešali ako v Babylone, vtedy uderí hodina katolíckej cirkvi.“ (K.-H.Deschner, Kriminálna história kresťanstva)

Všetky nádeje spočívajú na USA a ich novom prezidentovi Barackovi Hussein Obamovi, ktorý s vojnou v Iraku prevzal dodatočne ťažké dedičstvo. Každá vojna má následky, ktoré sa nikdy nedajú vziať späť. Ako znela otázka v jednom rozhovore v televízii CNN: „Aká bola najväčšia chyba, ktorú nejaká vláda urobila v 20. storočí?“ a odpoveď: „Vpád nemeckých vojsk do Sovietskeho zväzu v júni roku 1941.“ Druhá otázka znela: „Aká bola najväčšia chyba nejakej vlády v tomto storočí?“ Odpoveď: „Vpád vojsk USA a Veľkej Británie do Iraku v marci 2003.“

Viac ako 4 000 amerických vojakov bolo doteraz privezených v rakvách, ďalšie tisíce boli zranené a vrátili sa domov ako traumatizovaní mrzáci. Viac ako 3,5 milióna Iračanov je bez domova a koľko bolo zabitých nevie nikto, zem leží v troskách.

Ako každá vojna je taktiež vojna v Iraku zločinom proti ľudstvu. Najprv išlo zdanlivo o ukončenie vlády Saddáma Husseina a „zbavenie sveta hrozby jadrovej vojny“. Hans Blix ani El Barradei však nenašli ani najmenšiu stopu po jadrových ani iných zbraniach hromadného ničenia, preto bolo zrejmé, že tam išlo len o ropu.

Ak ex-prezident Spojených štátov George W. Bush nekonvertuje na katolicizmus, ako to urobil Tony Blair, musí sa mať na pozore, aby nečelil obvineniu na medzinárodnom súde v Haagu kvôli vojne v Iraku. Nový prezident Barack Obama môže veci robiť len lepšie, pretože horšie sa to už robiť nedá.

Určite sme počítali so všetkým, ale nie s mnohými krízami, ktoré teraz otriasajú celým svetom. To, čo započalo v bankách, strhlo so sebou celé hospodárstvo a celý svet v miere, ktorú sme ešte nikdy nezažili. Denne sme konfrontovaní s ťaživými správami a najhlbšie dno sme ešte nedosiahli. Táto situácia mi pripomína vetu, ktorú raz povedal kardinál arcibiskup Mníchova-Freisingu Faulhaber (1869–1952): „Keby svet krvácal z 1 000 rán a reči národov by sa zmiešali ako v Babylone, vtedy uderí hodina katolíckej cirkvi.“ (K.-H.Deschner, Kriminálna história kresťanstva)

Všetky nádeje spočívajú na USA a ich novom prezidentovi Barackovi Hussein Obamovi, ktorý s vojnou v Iraku prevzal dodatočne ťažké dedičstvo. Každá vojna má následky, ktoré sa nikdy nedajú vziať späť. Ako znela otázka v jednom rozhovore v televízii CNN: „Aká bola najväčšia chyba, ktorú nejaká vláda urobila v 20. storočí?“ a odpoveď: „Vpád nemeckých vojsk do Sovietskeho zväzu v júni roku 1941.“ Druhá otázka znela: „Aká bola najväčšia chyba nejakej vlády v tomto storočí?“ Odpoveď: „Vpád vojsk USA a Veľkej Británie do Iraku v marci 2003.“

Viac ako 4 000 amerických vojakov bolo doteraz privezených v rakvách, ďalšie tisíce boli zranené a vrátili sa domov ako traumatizovaní mrzáci. Viac ako 3,5 milióna Iračanov je bez domova a koľko bolo zabitých nevie nikto, zem leží v troskách.

Ako každá vojna je taktiež vojna v Iraku zločinom proti ľudstvu. Najprv išlo zdanlivo o ukončenie vlády Saddáma Husseina a „zbavenie sveta hrozby jadrovej vojny“. Hans Blix ani El Barradei však nenašli ani najmenšiu stopu po jadrových ani iných zbraniach hromadného ničenia, preto bolo zrejmé, že tam išlo len o ropu. 

Ak ex-prezident Spojených štátov George W. Bush nekonvertuje na katolicizmus, ako to urobil Tony Blair, musí sa mať na pozore, aby nečelil obvineniu na medzinárodnom súde v Haagu kvôli vojne v Iraku. Nový prezident Barack Obama môže veci robiť len lepšie, pretože horšie sa to už robiť nedá.