William Branham - Bohom poslaný prorok

Z jasného neba

« »

V novembri 1949 povedal William Branham kazateľom Jackovi Moorovi a Gordonovi Lindsayovi, ktorí jeho službu už zažili na Západnom pobreží USA, že v januári 1950 bude mať zhromaždenie v Houstone, v štáte Texas. Veľmi rýchlo sa to rozšírilo a prichádzali i ľudia z okolia, takže sa celé mesto dostalo do pohybu. Duchovní vodcovia, ktorí nemali duchovné porozumenie, sa rozhorlili a pustili sa do ničivej kritiky týchto zhromaždení. Medzi nimi vynikal kazateľ Dr. Best, ktorý do toho zapojil novinárov a 24. januára 1950 požadoval otvorenú diskusiu s Williamom Branhamom na pódiu pred asi 8 000 osobami, ktoré naplnili Sam Houston Coliseum na tému „Uzdravovanie chorých dnes“. Pozval tiež dvoch profesionálnych fotografov, p. Jamesa Ayersa a p. Teda Kippermanna, aby zachytili obzvlášť významné momenty.

Proti vyzývateľovi Dr. Bestovi sa postavil biblický učiteľ, Dr. F. F. Bosworth, ktorého som osobne poznal. Sprevádzal Williama Branhama a na jeho žiadosť mal diskusiu viesť. Hodiny tohoto nedôstojného divadla ubiehali. Zástup ľudí na diskusiu reagoval buď súhlasným volaním „Amen“ alebo hlasitými námietkami „No!“ (Nie). Keď sa poslucháčov pýtali: „Koľkí z vás už boli Bohom v týchto zhromaždeniach uzdravení?“, stovky ich vstali. Odporca sa musel, aj keď s hlasnými poznámkami, vzdať. Keď bola táto časť skončená, prišiel na pódium William Branham. Zaujal predtým miesto na balkóne a všetko počúval, lebo predsa šlo o neho a jeho službu, a hlavne o dar uzdravovania chorých. Ticho pristúpil k mikrofónu a povedal: „Neprišiel som, aby som sa obhajoval. Ak je to Boh, ktorý ma poslal, potom On bude za mňa bojovať.“

V tom okamihu pán Ayers zachytil snímok so svetelným stĺpom nad hlavou Williama Branhama. Zhromaždenie sa pretiahlo do neskorej noci a bola takmer polnoc, keď pán Ayers, ktorý sám stál na strane kritika kazateľa Dr. Besta, ostal údivom celý bez seba. Zo všetkých fotografií, ktoré urobil, nebolo nič a vyšiel len jediný snímok, totiž ten s nadprirodzeným svetlom nad hlavou Williama Branhama. Pán Ayers sa ešte v tú noc ponáhľal do hotela a pýtal sa Williama Branhama, či vie, že je nad ním nadprirodzené svetlo.

Pretože sa jednalo o takýto úkaz, rozhodli, že tento negatív postúpia hlavnému mužovi v štáte zodpovednému za preverovanie sporných dokumentov. Dr. George J. Lacy písomne vydal svoj posudok a potvrdil, že nebolo vykonané ani retušovanie, ani dvojité exponovanie, a že tento svetelný stĺp tam skutočne bol, inak by nebol mohol byť fotoaparátom nasnímaný. Viď originálnu správu Dr. Lacyho.

Toto svetlo zakaždým zostúpilo nad osobu, za ktorú sa mal William Branham modliť za uzdravenie s darom zjavovania a rozoznania. Videl všetko, čo mal dotyčnému oznámiť, aby v Božej prítomnosti posilnil a vzbudoval jeho vieru v samotné Božské uzdravenie. Medzi tými mnoho tisíc prípadmi v takmer dvadsiatich rokoch tejto jedinečnej služby nebol ani jediný nezdar. Všetko vždy súhlasilo, a to stopercentne. Keď sa ho spýtali, či sa nebojí hovoriť všetky tie veci ľuďom, ktorých vôbec nepoznal a o ktorých nič nevedel, odpovedal: „Prečo by som sa mal báť, že niečo nesúhlasí, keď je to Boh, ktorý mi to ukazuje a skrze mňa hovorí?“

William Branham viackrát podotkol, že táto pozoruhodná fotografia, ktorá je jedinou snímkou s nadprirodzenou bytosťou na svete, sa nachádza vo Washingtone. Sám som tento obraz so svetelným stĺpom v decembri 1969 videl v galérii „Hall of Art“. Starší pán, ktorý ma pri tom sprevádzal, mi však povedal: „O túto fotografiu nemá verejnosť záujem a preto skončí v zásuvke.“

Nadprirodzené udalosti neboli v živote prorokov a apoštolov vzácnosťou, môžu im však veriť len tí, ktorých Boh skutočne omilostí. Keď Saul uvidel jasné svetlo pred Damaškom, počul hlas Pána, ktorý z neho prehovoril a prijal svoje poverenie. Nech ten, kto môže pochopiť pochopí, že v našej dobe bolo potvrdené, že sa Boh nemení a stále platí, že Ježiš Kristus je ten istý, včera, dnes, a ten istý na veky. Ak sa jedná o opakovanie nadprirodzeného Božieho pôsobenia aké nachádzame v Svätom Písme, potom by sme mali s najväčšou ctibázňou pred Pánom Bohom rešpektovať Jeho konanie. V čase Mojžiša zostúpil Pán vo svetelnom a ohnivom Stĺpe a sklonil sa tak Svojou priamo viditeľnou prítomnosťou nad stánkom zjavenia. Boh nie je mŕtvy. Boh žije a zjavuje sa ešte dnes tam, kde Mu veríme a dôverujeme. Boh je svetlo a prebýva vo svetle. ON sa môže zjavovať v nadprirodzenom oblaku alebo dokonca v nadprirodzenom ohni. ON to učinil – Jemu buď česť.

V novembri 1949 povedal William Branham kazateľom Jackovi Moorovi a Gordonovi Lindsayovi, ktorí jeho službu už zažili na Západnom pobreží USA, že v januári 1950 bude mať zhromaždenie v Houstone, v štáte Texas. Veľmi rýchlo sa to rozšírilo a prichádzali i ľudia z okolia, takže sa celé mesto dostalo do pohybu. Duchovní vodcovia, ktorí nemali duchovné porozumenie, sa rozhorlili a pustili sa do ničivej kritiky týchto zhromaždení. Medzi nimi vynikal kazateľ Dr. Best, ktorý do toho zapojil novinárov a 24. januára 1950 požadoval otvorenú diskusiu s Williamom Branhamom na pódiu pred asi 8 000 osobami, ktoré naplnili Sam Houston Coliseum na tému „Uzdravovanie chorých dnes“. Pozval tiež dvoch profesionálnych fotografov, p. Jamesa Ayersa a p. Teda Kippermanna, aby zachytili obzvlášť významné momenty.

Proti vyzývateľovi Dr. Bestovi sa postavil biblický učiteľ, Dr. F. F. Bosworth, ktorého som osobne poznal. Sprevádzal Williama Branhama a na jeho žiadosť mal diskusiu viesť. Hodiny tohoto nedôstojného divadla ubiehali. Zástup ľudí na diskusiu reagoval buď súhlasným volaním „Amen“ alebo hlasitými námietkami „No!“ (Nie). Keď sa poslucháčov pýtali: „Koľkí z vás už boli Bohom v týchto zhromaždeniach uzdravení?“, stovky ich vstali. Odporca sa musel, aj keď s hlasnými poznámkami, vzdať. Keď bola táto časť skončená, prišiel na pódium William Branham. Zaujal predtým miesto na balkóne a všetko počúval, lebo predsa šlo o neho a jeho službu, a hlavne o dar uzdravovania chorých. Ticho pristúpil k mikrofónu a povedal: „Neprišiel som, aby som sa obhajoval. Ak je to Boh, ktorý ma poslal, potom On bude za mňa bojovať.“

V tom okamihu pán Ayers zachytil snímok so svetelným stĺpom nad hlavou Williama Branhama. Zhromaždenie sa pretiahlo do neskorej noci a bola takmer polnoc, keď pán Ayers, ktorý sám stál na strane kritika kazateľa Dr. Besta, ostal údivom celý bez seba. Zo všetkých fotografií, ktoré urobil, nebolo nič a vyšiel len jediný snímok, totiž ten s nadprirodzeným svetlom nad hlavou Williama Branhama. Pán Ayers sa ešte v tú noc ponáhľal do hotela a pýtal sa Williama Branhama, či vie, že je nad ním nadprirodzené svetlo.

Pretože sa jednalo o takýto úkaz, rozhodli, že tento negatív postúpia hlavnému mužovi v štáte zodpovednému za preverovanie sporných dokumentov. Dr. George J. Lacy písomne vydal svoj posudok a potvrdil, že nebolo vykonané ani retušovanie, ani dvojité exponovanie, a že tento svetelný stĺp tam skutočne bol, inak by nebol mohol byť fotoaparátom nasnímaný. Viď originálnu správu Dr. Lacyho.

Toto svetlo zakaždým zostúpilo nad osobu, za ktorú sa mal William Branham modliť za uzdravenie s darom zjavovania a rozoznania. Videl všetko, čo mal dotyčnému oznámiť, aby v Božej prítomnosti posilnil a vzbudoval jeho vieru v samotné Božské uzdravenie. Medzi tými mnoho tisíc prípadmi v takmer dvadsiatich rokoch tejto jedinečnej služby nebol ani jediný nezdar. Všetko vždy súhlasilo, a to stopercentne. Keď sa ho spýtali, či sa nebojí hovoriť všetky tie veci ľuďom, ktorých vôbec nepoznal a o ktorých nič nevedel, odpovedal: „Prečo by som sa mal báť, že niečo nesúhlasí, keď je to Boh, ktorý mi to ukazuje a skrze mňa hovorí?“

William Branham viackrát podotkol, že táto pozoruhodná fotografia, ktorá je jedinou snímkou s nadprirodzenou bytosťou na svete, sa nachádza vo Washingtone. Sám som tento obraz so svetelným stĺpom v decembri 1969 videl v galérii „Hall of Art“. Starší pán, ktorý ma pri tom sprevádzal, mi však povedal: „O túto fotografiu nemá verejnosť záujem a preto skončí v zásuvke.“

Nadprirodzené udalosti neboli v živote prorokov a apoštolov vzácnosťou, môžu im však veriť len tí, ktorých Boh skutočne omilostí. Keď Saul uvidel jasné svetlo pred Damaškom, počul hlas Pána, ktorý z neho prehovoril a prijal svoje poverenie. Nech ten, kto môže pochopiť pochopí, že v našej dobe bolo potvrdené, že sa Boh nemení a stále platí, že Ježiš Kristus je ten istý, včera, dnes, a ten istý na veky. Ak sa jedná o opakovanie nadprirodzeného Božieho pôsobenia aké nachádzame v Svätom Písme, potom by sme mali s najväčšou ctibázňou pred Pánom Bohom rešpektovať Jeho konanie. V čase Mojžiša zostúpil Pán vo svetelnom a ohnivom Stĺpe a sklonil sa tak Svojou priamo viditeľnou prítomnosťou nad stánkom zjavenia. Boh nie je mŕtvy. Boh žije a zjavuje sa ešte dnes tam, kde Mu veríme a dôverujeme. Boh je svetlo a prebýva vo svetle. ON sa môže zjavovať v nadprirodzenom oblaku alebo dokonca v nadprirodzenom ohni. ON to učinil – Jemu buď česť.