Skutočne sa to 28. februára 1963 stalo tak, ako to bolo Williamovi Branhamovi 22. decembra 1962 vo videní ukázané a ako to on svojmu domovskému zboru 30. decembra 1962 vopred oznámil. Vo videní mu bolo ukázané, že zostúpi sedem anjelov (cherubínov) zahalených v oblaku. V tomto videní uvidel krajinu a jednotlivé udalosti. Bez toho, aby tušil, kedy sa to stane, sa odobral s niekoľkými priateľmi 28. februára z Tucsonu v smere Flagstaff, Arizona do púšte, aby tam lovil. Jeho priatelia išli jedným smerom a on sa uberal druhým, na vrchol hory, ako to Pán riadil. Náhle zadunelo, akoby nastala mohutná detonácia. Keď vzhliadol, uvidel sedem anjelov a oblak, dovnútra ktorého bol potom vzatý. Sprava doľava počítal nebeské bytosti, ktoré stáli oproti nemu v tvare pyramídy. Ich krídla sa navzájom dotýkali. Ten, ktorý stál úplne vľavo, teda ten posledný v zoskupení, urobil na neho zvláštny dojem a prehovoril k nemu. Tam na hore sa k nemu z tohto oblaku zniesla výzva: „Vráť sa späť do Jeffersonville, odkiaľ si prišiel, pretože prišiel čas, aby bolo otvorených sedem pečatí.“Od 17. do 23. marca 1963 potom William Branham kázal o siedmich pečatiach zo Zjavenia.

Svetelný oblak, ktorý sa tam objavil na modrej oblohe, všetci videli. Dr. James McDonald z Arizonskej univerzity v Tucsone o tom napísal viacero správ. Pre neho bolo nepochopiteľné, že vôbec vo výške 26 km mohol existovať oblak, ktorý ešte 28 minút po miestnom západe slnka plával svetlom prežiarený na nebi. Jednak dokazoval, že je nemožné, aby sa v tejto výške tvorili oblaky, na druhej strane sa nedokázal prinútiť k tomu, aby tento zjav prehlásil za nadprirodzený fenomén. Držal sa toho ním samým zvoleného nadpisu: „…A High Cloud Ring of Mystery“ (Tajomný kruhový oblak vo výške). Americký časopis Life uverejnil na strane 112 čísla zo 17. mája 1963 krátku správu spolu so 4 fotografiami. Odborný časopis Science uverejnil už 19. apríla 1963 na str. 292-293 podstatne podrobnejšiu správu, dokonca s fotografiou oblaku na titulnej strane.

Ako vo všetkých dobách, tak i teraz majú ľudia rovnaký problém, totiž rozpoznať nadprirodzené Božie pôsobenie. Dr. James McDonald sa s týmto fenoménom jednoducho nemohol vyrovnať a o niekoľko rokov neskôr spáchal samovraždu. Prečo zvlášť letniční kazatelia, ktorí o nadprirodzenom potvrdení vedeli a ktorých zbory sa vďaka mocnej službe Williama Branhama tešili najväčšiemu prírastku, zatajili milostivé Božie navštívenie, a tak Božiemu ľudu zatajili, čo Pán v našom čase konal, zostáva nejasné. Vždy znovu počúvam rovnakú vetu: „Prečo nebola o všetkých týchto veciach oboznámená verejnosť?“ Odpoveď je veľmi jednoduchá: Duchovní vodcovia to ľuďom z rozličných pohnútok zatajili.

Skutočne sa to 28. februára 1963 stalo tak, ako to bolo Williamovi Branhamovi 22. decembra 1962 vo videní ukázané a ako to on svojmu domovskému zboru 30. decembra 1962 vopred oznámil. Vo videní mu bolo ukázané, že zostúpi sedem anjelov (cherubínov) zahalených v oblaku. V tomto videní uvidel krajinu a jednotlivé udalosti. Bez toho, aby tušil, kedy sa to stane, sa odobral s niekoľkými priateľmi 28. februára z Tucsonu v smere Flagstaff, Arizona do púšte, aby tam lovil. Jeho priatelia išli jedným smerom a on sa uberal druhým, na vrchol hory, ako to Pán riadil. Náhle zadunelo, akoby nastala mohutná detonácia. Keď vzhliadol, uvidel sedem anjelov a oblak, dovnútra ktorého bol potom vzatý. Sprava doľava počítal nebeské bytosti, ktoré stáli oproti nemu v tvare pyramídy. Ich krídla sa navzájom dotýkali. Ten, ktorý stál úplne vľavo, teda ten posledný v zoskupení, urobil na neho zvláštny dojem a prehovoril k nemu. Tam na hore sa k nemu z tohto oblaku zniesla výzva: „Vráť sa späť do Jeffersonville, odkiaľ si prišiel, pretože prišiel čas, aby bolo otvorených sedem pečatí.“ Od 17. do 23. marca 1963 potom William Branham kázal o siedmich pečatiach zo Zjavenia.

Svetelný oblak, ktorý sa tam objavil na modrej oblohe, všetci videli. Dr. James McDonald z Arizonskej univerzity v Tucsone o tom napísal viacero správ. Pre neho bolo nepochopiteľné, že vôbec vo výške 26 km mohol existovať oblak, ktorý ešte 28 minút po miestnom západe slnka plával svetlom prežiarený na nebi. Jednak dokazoval, že je nemožné, aby sa v tejto výške tvorili oblaky, na druhej strane sa nedokázal prinútiť k tomu, aby tento zjav prehlásil za nadprirodzený fenomén. Držal sa toho ním samým zvoleného nadpisu: „…A High Cloud Ring of Mystery“ (Tajomný kruhový oblak vo výške). Americký časopis Life uverejnil na strane 112 čísla zo 17. mája 1963 krátku správu spolu so 4 fotografiami. Odborný časopis Science uverejnil už 19. apríla 1963 na str. 292-293 podstatne podrobnejšiu správu, dokonca s fotografiou oblaku na titulnej strane.

Ako vo všetkých dobách, tak i teraz majú ľudia rovnaký problém, totiž rozpoznať nadprirodzené Božie pôsobenie. Dr. James McDonald sa s týmto fenoménom jednoducho nemohol vyrovnať a o niekoľko rokov neskôr spáchal samovraždu. Prečo zvlášť letniční kazatelia, ktorí o nadprirodzenom potvrdení vedeli a ktorých zbory sa vďaka mocnej službe Williama Branhama tešili najväčšiemu prírastku, zatajili milostivé Božie navštívenie, a tak Božiemu ľudu zatajili, čo Pán v našom čase konal, zostáva nejasné. Vždy znovu počúvam rovnakú vetu: „Prečo nebola o všetkých týchto veciach oboznámená verejnosť?“ Odpoveď je veľmi jednoduchá: Duchovní vodcovia to ľuďom z rozličných pohnútok zatajili.