Pokračujeme v našom cykle, v ktorom vám chceme priblížiť Desatoro prikázaní, preto je tu so mnou misionár, pán Ewald Frank. Dnes sa zastavíme u štvrtého prikázania, ktoré znie:

„Pamätaj na deň soboty, aby si ho svätil.“

Povedzme si celé znenie tohto prikázania:

„Pamätaj na deň soboty, aby si ho svätil. Šesť dní budeš pracovať a robiť akékoľvek svoje dielo. Ale siedmy deň je sobota Hospodina, tvojho Boha. Nebudeš robiť nijakého diela ani ty ani tvoj syn ani tvoja dcéra, tvoj sluha ani tvoja dievka ani tvoje hovädo ani tvoj pohostín, ktorý je v tvojich bránach. Lebo šesť dní činil Hospodin nebesia a zem, more a všetko, čo je v nich, a odpočinul siedmeho dňa. Preto požehnal Hospodin deň soboty a posvätil ho.“

Pán Frank, čo všetko sa nám týmto prikázaním hovorí? Máme chodiť na nedeľné bohoslužby, alebo máme brať svätenie dňa sviatočného trochu obšírnejšie, ako deň odpočinku, ako čas potrebný k premýšľaniu?

Deň odpočinutia nazývaný sobota bol ľudu Božiemu nariadený v zvláštnom spôsobe ako deň pamiatky, totiž Boh stvoril svet v šiestich dňoch a siedmy deň odpočinul. Je rozdiel medzi textom Písma a tým, čo je písané v kostolnom katechizme. Biblický text hovorí o prikázaní soboty ako o dni odpočinutia, katechizmus hovorí len o sviatku. Môžu byť mnohé sviatky, ale len jeden deň v týždni, ktorý ako sobota, ako deň odpočinku bol Bohom nariadený. Nedeľa je pamiatka na prvý deň v týždni, totiž na vzkriesenie Ježiša Krista, nášho Pána. Vo veľký piatok bol ukrižovaný, v sobotu, to je sobota, ležalo jeho telo v hrobe a v nedeľu ráno povstal. Kostol a žiadna bohoslužba nie je potrebná, aby deň, alebo zvláštny deň posvätili. Posvätenie sa deje, ak ľudia majú v pomyslení čas tichosti z čítania Biblie a modlitbou pred tvárou Božou.

Máme zachovávať odpočinok ako Židia? Vlastne čo všetko by sme mohli robiť, aby sme sa Bohu neprotivili? A keď vezmeme povedzme domáce práce, dá sa to brať ako rušenie sviatočného kľudu, alebo nie?

Židia boli zaviazanítým, aby v sobotu odpočinuli od svojej práce tak, ako Boh odpočinul po dokonaní stvorenia siedmeho dňa. My myslíme na to dokonalé spasenie, čo sa týka práce, tak má byť konané iba to najnutnejšie, ale ide hlavne o vnútorné odpočinutie, o pokoj v duši a o obecenstvo, ktoré môžeme mať s Bohom. Prakresťania mali svoje zhromaždenia v prvý deň v týždni ako spomienku na vzkriesenie Krista. Aj Pán Ježiš a apoštolovia Židom sobotu kázal. Sobota bol tienistý obraz toho, čo nám je od Boha v Ježišovi Kristovi skutočne darované, totiž odpočinutie a pokoj s Bohom. Tak je nám to v Židom 4:8–10 zreteľne povedané. V každom prípade domáce práce vnútorný pokoj duše, ktorý v nás vždy nesieme, nerušia.

Prečo máme sviatočný deň nedeľu a nie ako Židia, sobotu?

V Novom Zákone skutočne nie je žiadne prikázanie dodržiavať zvláštny deň odpočinku. V roku 321 nášho letopočtu bol Konštantínom zavedený ako zákonný sviatok nedeľa, ako deň odpočinutia. Ale to by nebolo také zlé, keby Konštantín a zákon nenútil Židov zapierať sobotu a dodržiavať nedeľu. Slovo nedeľa pochádza z pohanstva a znamená slávnosť dňa boha slnka. Sobota bola ustanovená za povinnosť výrazne ľudu izraelskému. Tak je to písané v 2. Mojžišovej kap. 31:12-17 a iných miestach Starého Zákona. Na základe proroka Izaiáša 66 a Ezechiela 44 bude sobota zase svätená v dobe tisícročného panstva Krista na zemi. Toto panstvo bude vychádzať z Jeruzalema, pretože potom bude zase ten vztežení/vztýčny bod zeme Jeruzalem a v tom 1 000-ročnom úseku bude zase slávená sobota.

Máme už v starom zákone odkaz na prvý a siedmy deň?

Áno, v 3. Mojžišovej 32 je nám v mimoriadnym spôsobom pred oči postavený posledný deň, to znamená sobota, ako deň odpočinutia, ale zároveň aj ako prvý deň v týždni. Tam nachádzame opísané slávnosti, ktoré už vtedy mali určitý význam z dôvodu toho, čo bolo ľudstvu darované v Novom Zákone – skrze spásu Božiu v Kristu. Bolo to predobrazom. Vlastne vidíme spásne dejiny vyobrazené v celom Starom Zákone – taktiež sobotu ako deň odpočinutia Božieho. Možno tu smie byť poznamenané, že na základe 2. Petra 3:8 a Žalmu 19:4 je jeden deň u Pána ako 1 000 našich rokov a posledný deň bude tisícročné kráľovstvo v ktorom bude mať Kristus panstvo s tými Svojimi a celým svetom na zemi. Mohli by sme ešte čítať v 2. Mojžišovej 20. Tu je napísané, „Lebo šesť dní tvoril Pán nebo a zem, more a všetko, čo je v nich, ale siedmy deň odpočinul, preto Pán sobotný deň požehnal a prehlásil za svätý.“ Poznamenané buď, že sobota je výrazným Božím prikázaním pre Izrael, v ktorom potvrdil Svoju zmluvu s nimi.

Ak už si vyberiete akýkoľvek čas k odpočinku a premýšľaniu, je dôležité aby tu vôbec bol, aby si zachovali sviežosť a vyrovnanosť.

Pokračujeme v našom cykle, v ktorom vám chceme priblížiť Desatoro prikázaní, preto je tu so mnou misionár, pán Ewald Frank. Dnes sa zastavíme u štvrtého prikázania, ktoré znie:

„Pamätaj na deň soboty, aby si ho svätil.“

Povedzme si celé znenie tohto prikázania:

„Pamätaj na deň soboty, aby si ho svätil. Šesť dní budeš pracovať a robiť akékoľvek svoje dielo. Ale siedmy deň je sobota Hospodina, tvojho Boha. Nebudeš robiť nijakého diela ani ty ani tvoj syn ani tvoja dcéra, tvoj sluha ani tvoja dievka ani tvoje hovädo ani tvoj pohostín, ktorý je v tvojich bránach. Lebo šesť dní činil Hospodin nebesia a zem, more a všetko, čo je v nich, a odpočinul siedmeho dňa. Preto požehnal Hospodin deň soboty a posvätil ho.“

Pán Frank, čo všetko sa nám týmto prikázaním hovorí? Máme chodiť na nedeľné bohoslužby, alebo máme brať svätenie dňa sviatočného trochu obšírnejšie, ako deň odpočinku, ako čas potrebný k premýšľaniu?

Deň odpočinutia nazývaný sobota bol ľudu Božiemu nariadený v zvláštnom spôsobe ako deň pamiatky, totiž Boh stvoril svet v šiestich dňoch a siedmy deň odpočinul. Je rozdiel medzi textom Písma a tým, čo je písané v kostolnom katechizme. Biblický text hovorí o prikázaní soboty ako o dni odpočinutia, katechizmus hovorí len o sviatku. Môžu byť mnohé sviatky, ale len jeden deň v týždni, ktorý ako sobota, ako deň odpočinku bol Bohom nariadený. Nedeľa je pamiatka na prvý deň v týždni, totiž na vzkriesenie Ježiša Krista, nášho Pána. Vo veľký piatok bol ukrižovaný, v sobotu, to je sobota, ležalo jeho telo v hrobe a v nedeľu ráno povstal. Kostol a žiadna bohoslužba nie je potrebná, aby deň, alebo zvláštny deň posvätili. Posvätenie sa deje, ak ľudia majú v pomyslení čas tichosti z čítania Biblie a modlitbou pred tvárou Božou.

Máme zachovávať odpočinok ako Židia? Vlastne čo všetko by sme mohli robiť, aby sme sa Bohu neprotivili? A keď vezmeme povedzme domáce práce, dá sa to brať ako rušenie sviatočného kľudu, alebo nie?

Židia boli zaviazaní  tým, aby v sobotu odpočinuli od svojej práce tak, ako Boh odpočinul po dokonaní stvorenia siedmeho dňa. My myslíme na to dokonalé spasenie, čo sa týka práce, tak má byť konané iba to najnutnejšie, ale ide hlavne o vnútorné odpočinutie, o pokoj v duši a o obecenstvo, ktoré môžeme mať s Bohom. Prakresťania mali svoje zhromaždenia v prvý deň v týždni ako spomienku na vzkriesenie Krista. Aj Pán Ježiš a apoštolovia Židom sobotu kázal. Sobota bol tienistý obraz toho, čo nám je od Boha v Ježišovi Kristovi skutočne darované, totiž odpočinutie a pokoj s Bohom. Tak je nám to v Židom 4:8–10 zreteľne povedané. V každom prípade domáce práce vnútorný pokoj duše, ktorý v nás vždy nesieme, nerušia.

Prečo máme sviatočný deň nedeľu a nie ako Židia, sobotu?

V Novom Zákone skutočne nie je žiadne prikázanie dodržiavať zvláštny deň odpočinku. V roku 321 nášho letopočtu bol Konštantínom zavedený ako zákonný sviatok nedeľa, ako deň odpočinutia. Ale to by nebolo také zlé, keby Konštantín a zákon nenútil Židov zapierať sobotu a dodržiavať nedeľu. Slovo nedeľa pochádza z pohanstva a znamená slávnosť dňa boha slnka. Sobota bola ustanovená za povinnosť výrazne ľudu izraelskému. Tak je to písané v 2. Mojžišovej kap. 31:12-17 a iných miestach Starého Zákona. Na základe proroka Izaiáša 66 a Ezechiela 44 bude sobota zase svätená v dobe tisícročného panstva Krista na zemi. Toto panstvo bude vychádzať z Jeruzalema, pretože potom bude zase ten vztežení/vztýčny bod zeme Jeruzalem a v tom 1 000-ročnom úseku bude zase slávená sobota.

Máme už v starom zákone odkaz na prvý a siedmy deň?

Áno, v 3. Mojžišovej 32 je nám v mimoriadnym spôsobom pred oči postavený posledný deň, to znamená sobota, ako deň odpočinutia, ale zároveň aj ako prvý deň v týždni. Tam nachádzame opísané slávnosti, ktoré už vtedy mali určitý význam z dôvodu toho, čo bolo ľudstvu darované v Novom Zákone – skrze spásu Božiu v Kristu. Bolo to predobrazom. Vlastne vidíme spásne dejiny vyobrazené v celom Starom Zákone – taktiež sobotu ako deň odpočinutia Božieho. Možno tu smie byť poznamenané, že na základe 2. Petra 3:8 a Žalmu 19:4 je jeden deň u Pána ako 1 000 našich rokov a posledný deň bude tisícročné kráľovstvo v ktorom bude mať Kristus panstvo s tými Svojimi a celým svetom na zemi. Mohli by sme ešte čítať v 2. Mojžišovej 20. Tu je napísané, „Lebo šesť dní tvoril Pán nebo a zem, more a všetko, čo je v nich, ale siedmy deň odpočinul, preto Pán sobotný deň požehnal a prehlásil za svätý.“ Poznamenané buď, že sobota je výrazným Božím prikázaním pre Izrael, v ktorom potvrdil Svoju zmluvu s nimi.

Ak už si vyberiete akýkoľvek čas k odpočinku a premýšľaniu, je dôležité aby tu vôbec bol, aby si zachovali sviežosť a vyrovnanosť.