Pokračujeme v našom cykle, v ktorom vám chceme priblížiť Desatoro prikázaní. Opäť tu vedľa mňa sedí misionár, pán Ewald Frank. Dnes sa spoločne zastavíme pripiatom prikázaní – Cti svojho otca i svoju mať. Piate prikázanie celé znie takto:

„Cti svojho otca i svoju mať, aby sa predĺžili tvoje dni na zemi, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Bôh.“

Pán Frank, jedná sa v tomto prikázaníleno vzťah detí k rodičom, alebo sa tu tiež odrážajú práva a povinnosti rodičov k deťom?

Prikázanie cti svojho otca i svoju matkuje spojené so skutočne veľkým zasľúbením požehnania. Jedná sa o vzťah detí k rodičom a taktiež o vzťah rodičov k deťom. Obaja majú práva a tiež povinnosti. To je v mnohých biblických miestach jasne ukázané a nám stavané pred zrak v príkladoch. V Efežanom 6:1-4 sme o tom dobre informovaní. Vo verši 1 je pozdvihnutá poslušnosť detí voči rodičom s tou poznámkou, že v tom je ten Boží poriadok. Boh vložil do spoločného stvorenia poriadok, rovnako tak do manželstva a taktiež do rodín. Vo 4. verši je nám povedané, že rodičia nemajú popudzovať svoje deti k hnevu, to znamená nepanovať nad nimi s autoritou, ale vychovávať ich v láske, primeraným spôsobom a v bázni Pánovej. Boh je ten stvoriteľ celého vesmíru, ale postavil rodinu pod zvláštnu ochranu a tak nastolil harmonický vzťah medzi rodičmi a deťmi. Podkladom k tomu je to, že deti majú ctiť otca a matku skutočne z lásky k nim a majú si ich vážiť a majú im byť poslušní. A aké majú povinnosti rodičia k deťom? Je to vlastne tak, že práva a povinnosti rodičov voči deťom a obrátene, nemôžu byť od seba oddelené. V liste Kolosenským v 3 kapitole je nám dokonca postavená pred oči celá rodina v tom, že tvorí jednotu a síce, že sú tu v jednom dychu. Je im povedané: „Vy, ženy, podriaďujte sa vlastným mužom, ako sa sluší v Pánovi. Vy, mužovia, milujte svoje ženy a nerozhorčujte sa na ne.“ A teraz prichádza odstavec pre deti: „Vy, deti, poslúchajte svojich rodičov vo všetkom, lebo to je ľúbe Pánovi. A tu sú oslovení otcovia, alebo vlastne rodičia a  je im povedané: „Vy, otcovia, nedráždite svojich detí, aby nestratili smelosti a vôle.“ Vlastne v druhej polovici tohto storočia sme prežili veľkú zmenu, rodina už nie je to, čo bývala. Deti zostali v dome dovtedy, až uzavreli manželstvo, teraz sa dožívame toho, že chlapci a dievčatá rodičovský dom opúšťajú a osamostatňujú sa. Verím a nadejem sa, že som Vám dal odpoveď na Vašu otázku.

Pripomeňme si ešte raz celé piate prikázanie: „Cti svojho otca i svoju mať, aby sa predĺžili tvoje dni na zemi, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Bôh.“ Ako máme chápať súvis medzi dlhovekosťou a úctou k rodičom?

Z tej súvislosti vyplýva, že priame požehnanie Božie spočíva na pozemskom živote detí, ktoré preukazujú svojim rodičom, zodpovedajúc prikázaniu Pána, rešpekt a s tým spojenú česť s poslušnosťou. My ale žijeme v čase, v ktorom Božie Slovo a tiež prikázania, už nie sú brané na zreteľ. Všeobecne sa v školách hlása a odporúča antiautoritatívna výchova, takže vlastne ten biblický pomer tak, ako to Boh pôvodne zoradil a chcel, už v tom spôsobe, ako to malo byť, neexistuje. V Efežanom 6:2-3 je nám ten sled popísaný. Tam čítame: „Cti svojho otca a svoju mať – to je prvé prikázanie so zasľúbením – aby ti bolo dobre, a aby si dlho žil na zemi.“ Tu nachádzame slovo zasľúbenie. S týmto zasľúbením je spojený dobrý a dlhý život detí na zemi, ak zodpovedajúc Slovu ctia otca a matku. Kto to rešpektuje a koná podľa toho – ctí otca a matku – pri tých sa naplní to, čo Boh zasľúbil v tomto prikázaní, že budú zachovaní od škody a budú mať dlhý požehnaný život na zemi, dosiahnu biblickú starobu a nezomrú ranou smrti.

Naši blížni, to nie je len rodina, ale taktiež susedia a spolupracovníci. Aké povinnosti máme k nim?

Áno, to presne súhlasí. Jedná sa o toho blížneho. Blížny je vždy ten dotyčný, s ktorým máme práve do činenia. To môže byť sused, priateľ, cudzí ľudia, spolupracovníci, blížni sú vždy tí dotyční, s ktorými práve v tom okamžiku máme dočinenie. Voči nim máme samozrejme povinnosti. V kázaní na hore o tom náš Pán hovoril v ev. Matúša 7:12 a síce zdôraznil nasledujúce slová: „Všetko tedy, čokoľvek by ste chceli, aby vám ľudia činili, to aj vy im čiňte. Lebo to je zákon aj proroci.“ Čo my chceme, aby nám druhí robili, čo očakávame od nich, aby nám robili, to musíme, alebo smieme i my im činiť. V anglickom jazyku je tento verš z ev. Matúša 7:12 nazvaný zlatá zásada života. Mali by sme s ním tak zaobchádzať, ako by sme chceli od druhých, aby bolo s nami zaobchádzané.

Mali by sme uznávať, že každý z nás má svoje práva a svoje povinnosti a nezabudnite, že úsmev naozaj nič nestojí, ale dokáže mnohé.

Pokračujeme v našom cykle, v ktorom vám chceme priblížiť Desatoro prikázaní. Opäť tu vedľa mňa sedí misionár, pán Ewald Frank. Dnes sa spoločne zastavíme pri  piatom prikázaní – Cti svojho otca i svoju mať. Piate prikázanie celé znie takto:

„Cti svojho otca i svoju mať, aby sa predĺžili tvoje dni na zemi, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Bôh.“

Pán Frank, jedná sa v tomto prikázaní  len  o vzťah detí k rodičom, alebo sa tu tiež odrážajú práva a povinnosti rodičov k deťom?

Prikázanie cti svojho otca i svoju matku  je spojené so skutočne veľkým zasľúbením požehnania. Jedná sa o vzťah detí k rodičom a taktiež o vzťah rodičov k deťom. Obaja majú práva a tiež povinnosti. To je v mnohých biblických miestach jasne ukázané a nám stavané pred zrak v príkladoch. V Efežanom 6:1-4 sme o tom dobre informovaní. Vo verši 1 je pozdvihnutá poslušnosť detí voči rodičom s tou poznámkou, že v tom je ten Boží poriadok. Boh vložil do spoločného stvorenia poriadok, rovnako tak do manželstva a taktiež do rodín. Vo 4. verši je nám povedané, že rodičia nemajú popudzovať svoje deti k hnevu, to znamená nepanovať nad nimi s autoritou, ale vychovávať ich v láske, primeraným spôsobom a v bázni Pánovej. Boh je ten stvoriteľ celého vesmíru, ale postavil rodinu pod zvláštnu ochranu a tak nastolil harmonický vzťah medzi rodičmi a deťmi. Podkladom k tomu je to, že deti majú ctiť otca a matku skutočne z lásky k nim a majú si ich vážiť a majú im byť poslušní. A aké majú povinnosti rodičia k deťom? Je to vlastne tak, že práva a povinnosti rodičov voči deťom a obrátene, nemôžu byť od seba oddelené. V liste Kolosenským v 3 kapitole je nám dokonca postavená pred oči celá rodina v tom, že tvorí jednotu a síce, že sú tu v jednom dychu. Je im povedané: „Vy, ženy, podriaďujte sa vlastným mužom, ako sa sluší v Pánovi. Vy, mužovia, milujte svoje ženy a nerozhorčujte sa na ne.“ A teraz prichádza odstavec pre deti: „Vy, deti, poslúchajte svojich rodičov vo všetkom, lebo to je ľúbe Pánovi. A tu sú oslovení otcovia, alebo vlastne rodičia a  je im povedané: „Vy, otcovia, nedráždite svojich detí, aby nestratili smelosti a vôle.“ Vlastne v druhej polovici tohto storočia sme prežili veľkú zmenu, rodina už nie je to, čo bývala. Deti zostali v dome dovtedy, až uzavreli manželstvo, teraz sa dožívame toho, že chlapci a dievčatá rodičovský dom opúšťajú a osamostatňujú sa. Verím a nadejem sa, že som Vám dal odpoveď na Vašu otázku.

Pripomeňme si ešte raz celé piate prikázanie: „Cti svojho otca i svoju mať, aby sa predĺžili tvoje dni na zemi, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Bôh.“ Ako máme chápať súvis medzi dlhovekosťou a úctou k rodičom?

Z tej súvislosti vyplýva, že priame požehnanie Božie spočíva na pozemskom živote detí, ktoré preukazujú svojim rodičom, zodpovedajúc prikázaniu Pána, rešpekt a s tým spojenú česť s poslušnosťou. My ale žijeme v čase, v ktorom Božie Slovo a tiež prikázania, už nie sú brané na zreteľ. Všeobecne sa v školách hlása a odporúča antiautoritatívna výchova, takže vlastne ten biblický pomer tak, ako to Boh pôvodne zoradil a chcel, už v tom spôsobe, ako to malo byť, neexistuje. V Efežanom 6:2-3 je nám ten sled popísaný. Tam čítame: „Cti svojho otca a svoju mať – to je prvé prikázanie so zasľúbením – aby ti bolo dobre, a aby si dlho žil na zemi.“ Tu nachádzame slovo zasľúbenie. S týmto zasľúbením je spojený dobrý a dlhý život detí na zemi, ak zodpovedajúc Slovu ctia otca a matku. Kto to rešpektuje a koná podľa toho – ctí otca a matku – pri tých sa naplní to, čo Boh zasľúbil v tomto prikázaní, že budú zachovaní od škody a budú mať dlhý požehnaný život na zemi, dosiahnu biblickú starobu a nezomrú ranou smrti.

Naši blížni, to nie je len rodina, ale taktiež susedia a spolupracovníci. Aké povinnosti máme k nim?

Áno, to presne súhlasí. Jedná sa o toho blížneho. Blížny je vždy ten dotyčný, s ktorým máme práve do činenia. To môže byť sused, priateľ, cudzí ľudia, spolupracovníci, blížni sú vždy tí dotyční, s ktorými práve v tom okamžiku máme dočinenie. Voči nim máme samozrejme povinnosti. V kázaní na hore o tom náš Pán hovoril v ev. Matúša 7:12 a síce zdôraznil nasledujúce slová: „Všetko tedy, čokoľvek by ste chceli, aby vám ľudia činili, to aj vy im čiňte. Lebo to je zákon aj proroci.“ Čo my chceme, aby nám druhí robili, čo očakávame od nich, aby nám robili, to musíme, alebo smieme i my im činiť. V anglickom jazyku je tento verš z ev. Matúša 7:12 nazvaný zlatá zásada života. Mali by sme s ním tak zaobchádzať, ako by sme chceli od druhých, aby bolo s nami zaobchádzané.

Mali by sme uznávať, že každý z nás má svoje práva a svoje povinnosti a nezabudnite, že úsmev naozaj nič nestojí, ale dokáže mnohé.