Dnes sa budeme venovať ďalšiemu z desiatich prikázaní. Spolu s misionárom, pánom Ewaldom Frankom, sa dnes zastavíme pri šiestom prikázaní. Znie: Nezabiješ! Pán Frank, týka sa toto prikázanie iba vrážd a ostatných násilných činov končiacich smrťou, alebo sa dá proti tomuto prikázaniuzhrešiť aj tým, že človek ubližuje svoju blížnemu slovom?

To je veľmi dobrá otázka. Zabíjanie začalo priamo na počiatku dejín ľudstva s Kainom a Ábelom. Skutočne existuje oboje. Telesná a taktiež duchovná smrť. Existuje vražda a existuje vražda ohováraním. Oboje sa vykonávajú skrze závisť a nenávisť. V 1. ep. Jána 3:15 je napísané:

„Každý, kto nenávidí svojho brata, je vrahom, a viete, že niktorý vrah nemá večného života, zostávajúceho v sebe.“

Na otázku, ktoré je to prvé, to znamená to najväčšie a najdôležitejšie prikázanie, odpovedal náš Pán v ev. Marka 12. kapitole:

„Najprvšie od všetkých prikázaní je: Čuj Izraelu, Pán, náš Boh, je Pán jeden! A: Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysli a z celej svojej sily.“

Ako druhé prišlo prikázanie:

„Milovať budeš svojho blížneho ako samého seba! Iného prikázania väčšieho nad tieto niet.“

Blížnemu môžeme skutočne uškodiť slovami, môžeme pri ňom urobiť vraždu ohováraním.

A čo vojny? Starý Zákon ich považuje za spravodlivé a Nový o nich mlčí.

To sa tak cele nevzťahuje. Boh nemôže povedať, že nemôžeš zabiťa potom označiť vojny za spravodlivé. Vojny sa počítajú k súdom, ktoré prídu na ľudstvo, pretože sa od Boha odvrátilo a tým sa tak podriadilo panstvu diabla. V ev. Matúša 24, ev. Marka 13 a v ev. Lukáša 21 sú do spojenia stavané vojny v spojené so zemetrasením, núdzou hladom, katastrofami rôznych druhov, ktoré prídu na ľudstvo, pretože sa ľudia odvrátili od Boha a tak sa postavili pod panstvo satana.

A ako sa Boh stavia k otázke samovraždy?

Na túto otázku sa dá jednoducho odpovedať. Človek si sám život nedal a taktiež si sám život nesmie zobrať. Boh sám rozhoduje o živote a smrti, o našom príchode na tento svet a odchode z tohto sveta. Jedine Boh pozná všetky jednotlivé veci, napríklad ak sa nejaký človek zabije, potom sa v jeho živote stalo niečo, čo iný človek nepochopí. Každá samovražda sa určite deje v zúfalstve. Tá najznámejšia samovražda, ktorá sa na zemi stala, bola s Judášom, ktorý spáchal samovraždu zo zúfalstva, pretože zradil Ježiša Krista.

Znamená to teda, že by sme nemali uvádzať svoj život do nebezpečenstva, napr. rýchlou jazdou v aute, požívaním drog, pitím nadmerného množstva alkoholu, alebo prepínaním v práci?

Áno, to všetko prirodzene musí byť vzaté na zreteľ. Skrze náš vlastný život môžeme uviesť iných do nebezpečenstva a tak sa zadĺžiť tak, že to skutočne môže mať za následok smrť. Život môže byť ukončený veľmi rýchlo, tak, ako to ukazujú mnohí mŕtvi v doprave. Verím, že nikto nemá právo uviesť do nebezpečenstva ľahkomyseľným spôsobom sám seba, alebo iných. To môže byť skrze vyššiu rýchlosť pri jazde autom, skrze užívanie drog, precenenie vlastných síl, ale iste tu môže byť povedané, že nikto by nemal robiť takéto veci úmyselne. V tomto čase by sme taktiež mohli povedať, že nikto sa úmyselne neupracuje k smrti, to znamená neprepadne v takú obeť, aby zomrel ranou smrti.

A ešte jedna otázka, ktorá je veľmi diskutovaná. Aký máte názor na trest smrti?

Všeobecne je trest smrti niečo strašné. Už keď myslíme na smrť, preniká nás hlboký pocit, ktorý nemôžeme vysvetliť. V každom prípade, pokiaľ je mne známe, je trest smrti vykonávaný iba pri tých, ktorí sami niekoho usmrtili. Boh sám môže k tomu vysloviť rozsudok.

Neviem či súhlasíte s vysvetlením pána Franka, ale jedno viem iste. Ak vo svete skončíme so zlobou, závisťou a nenávisťou, budeme šťastnejší.

Dnes sa budeme venovať ďalšiemu z desiatich prikázaní. Spolu s misionárom, pánom Ewaldom Frankom, sa dnes zastavíme pri šiestom prikázaní. Znie: Nezabiješ! Pán Frank, týka sa toto prikázanie iba vrážd a ostatných násilných činov končiacich smrťou, alebo sa dá proti tomuto prikázaniu  zhrešiť aj tým, že človek ubližuje svoju blížnemu slovom?

To je veľmi dobrá otázka. Zabíjanie začalo priamo na počiatku dejín ľudstva s Kainom a Ábelom. Skutočne existuje oboje. Telesná a taktiež duchovná smrť. Existuje vražda a existuje vražda ohováraním. Oboje sa vykonávajú skrze závisť a nenávisť. V 1. ep. Jána 3:15 je napísané:

„Každý, kto nenávidí svojho brata, je vrahom, a viete, že niktorý vrah nemá večného života, zostávajúceho v sebe.“

Na otázku, ktoré je to prvé, to znamená to najväčšie a najdôležitejšie prikázanie, odpovedal náš Pán v ev. Marka 12. kapitole:

„Najprvšie od všetkých prikázaní je: Čuj Izraelu, Pán, náš Boh, je Pán jeden! A: Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysli a z celej svojej sily.“

Ako druhé prišlo prikázanie:

„Milovať budeš svojho blížneho ako samého seba! Iného prikázania väčšieho nad tieto niet.“

Blížnemu môžeme skutočne uškodiť slovami, môžeme pri ňom urobiť vraždu ohováraním.

A čo vojny? Starý Zákon ich považuje za spravodlivé a Nový o nich mlčí.

To sa tak cele nevzťahuje. Boh nemôže povedať, že nemôžeš zabiť  a potom označiť vojny za spravodlivé. Vojny sa počítajú k súdom, ktoré prídu na ľudstvo, pretože sa od Boha odvrátilo a tým sa tak podriadilo panstvu diabla. V ev. Matúša 24, ev. Marka 13 a v ev. Lukáša 21 sú do spojenia stavané vojny v spojené so zemetrasením, núdzou hladom, katastrofami rôznych druhov, ktoré prídu na ľudstvo, pretože sa ľudia odvrátili od Boha a tak sa postavili pod panstvo satana.

A ako sa Boh stavia k otázke samovraždy?

Na túto otázku sa dá jednoducho odpovedať. Človek si sám život nedal a taktiež si sám život nesmie zobrať. Boh sám rozhoduje o živote a smrti, o našom príchode na tento svet a odchode z tohto sveta. Jedine Boh pozná všetky jednotlivé veci, napríklad ak sa nejaký človek zabije, potom sa v jeho živote stalo niečo, čo iný človek nepochopí. Každá samovražda sa určite deje v zúfalstve. Tá najznámejšia samovražda, ktorá sa na zemi stala, bola s Judášom, ktorý spáchal samovraždu zo zúfalstva, pretože zradil Ježiša Krista.

Znamená to teda, že by sme nemali uvádzať svoj život do nebezpečenstva, napr. rýchlou jazdou v aute, požívaním drog, pitím nadmerného množstva alkoholu, alebo prepínaním v práci?

Áno, to všetko prirodzene musí byť vzaté na zreteľ. Skrze náš vlastný život môžeme uviesť iných do nebezpečenstva a tak sa zadĺžiť tak, že to skutočne môže mať za následok smrť. Život môže byť ukončený veľmi rýchlo, tak, ako to ukazujú mnohí mŕtvi v doprave. Verím, že nikto nemá právo uviesť do nebezpečenstva ľahkomyseľným spôsobom sám seba, alebo iných. To môže byť skrze vyššiu rýchlosť pri jazde autom, skrze užívanie drog, precenenie vlastných síl, ale iste tu môže byť povedané, že nikto by nemal robiť takéto veci úmyselne. V tomto čase by sme taktiež mohli povedať, že nikto sa úmyselne neupracuje k smrti, to znamená neprepadne v takú obeť, aby zomrel ranou smrti.

A ešte jedna otázka, ktorá je veľmi diskutovaná. Aký máte názor na trest smrti?

Všeobecne je trest smrti niečo strašné. Už keď myslíme na smrť, preniká nás hlboký pocit, ktorý nemôžeme vysvetliť. V každom prípade, pokiaľ je mne známe, je trest smrti vykonávaný iba pri tých, ktorí sami niekoho usmrtili. Boh sám môže k tomu vysloviť rozsudok.

Neviem či súhlasíte s vysvetlením pána Franka, ale jedno viem iste. Ak vo svete skončíme so zlobou, závisťou a nenávisťou, budeme šťastnejší.