Nikto nemusí iného poučovať, opravovať, presviedčať alebo ovplyvňovať. Všetci sa musíme postaviť pod Boží vplyv a ako vyvolaná Cirkev byť skrze zjavené Slovo Božie vyučovaní Bohom samým. V budúcnosti by sa mali na brata Branhama odvolávať len tí, ktorí to, čo povedal, prijímajú v svätej bázni a bez akejkoľvek výnimky a každé Slovo Božie nechajú stáť tak, ako je napísané. Nie je žiadny dôvod k zvestovanému Slovu čo i len to najmenšie pridávať.

Teraz čakáme na to najväčšie milostivé navštívenie Božie, na pozdný dážď, na naplnenie mocou z výsosti. Ale pokiaľ sa nachádzame v zmiešanom stave, čakáme márne. Čo má Boh spoločné s výkladmi? Ešte stále sme nepochopili, čo spôsobil prvý výklad v záhrade Eden? Že priniesol smrť? Všade tam, kde sa Slovo mieša, sa vždy zjavia ľudia ako Kain a duchovná smrť.

V takom stave sa nachádzal Izrael, keď bol na zemi Pán Ježiš. Odvolávali sa síce na Slovo Božie, už dávno ho však zbavili sily a kázali ľudské prikázania ako učenia. Preto presne ako Eva podľahli zvodu diabla, toho starého hada. Navonok bol Kain (a jeho semeno) veľmi zbožný, aj on budoval oltár a priniesol obeť podľa svojho uváženia. Izraeliti v čase Ježiša boli tiež zbožnou zmiešaninou. Pán ich označil ako „hadie plemeno“ a „vretenice“. Aj keď boli pozemsky potomstvom Abrahámovým, napriek tomu im Ježiš o ich duchovnom stave povedal: „Vy ste z vášho otca, diabla…” (Jn 8:44) Na nich sa vzťahovalo Slovo z Izaiáša: „Dopúšťali sa nevernosti proti Pánovi, lebo naplodili cudzích synov…”

Nikto by si nemal v pýche myslieť: „S tým nemám nič do činenia.“ Všetci sa k tomu musíme pripojiť a uznať, že ešte máme vlastné myšlienky a presvedčenia a tieto ešte stále miešame so zjaveným Slovom. Všetci predsa prichádzame z nejakej organizovanej cirkvi alebo slobodného zboru, v ktorých bolo Božie Slovo kázané zmiešané s výkladmi a názormi. Preto sme boli najprv výsledkom tohoto zmiešaného kázania. Mali sme tie isté prežitia ako tí, ktorí s nami nevyšli von. Je nám jasné, že sme predtým v žiadnom prípade nemohli byť čistý produkt, pretože čisté semeno Božie vo svojej úplnosti ešte nebolo siate.

Stala sa rovnaká chyba ako pri všetkých predchádzajúcich prebudeniach. Ľudia vzali so sebou staré veci, pridali k nim niečo nové a potom to všetko mocne zamiešali. Nepriateľovi sa do toho, žiaľ, podarilo primiešať a spôsobiť chaos. V žiadnom čase nebolo toľko skazonosných učení a výkladov ako teraz. V žiadnom čase nebolo Slovo Božie šliapané nohami tak ako teraz. A to všetko sa deje odvolávajúc sa na zvláštnu známosť a zjavenie pre Nevestu. Všade je zmiešanie! Slovo Božie, výroky brata Branhama a vlastné výklady sú podľa vlastného uváženia miešané dohromady a to celé sa potom nazýva „zvesť“.

V akej núdzi sa mnohí nachádzajú kvôli zjaveniam, snom, videniam, proroctvám a počutiu hlasov. Kto by dnes ešte položil za niekoho ruku do ohňa? Čo odolá skúške Slovom Božím? Neprežili sme my všetci a aj spolu s ostatnými tie najhorkejšie prežitia?

Nestačí vedieť, čo stojí v Biblii alebo čo učil brat Branham. Teraz sa jedná o to, veriť každému Slovu. Až keď bude v Cirkvi Pánovej panovať poriadok, bude koniec všetkému neporiadku. Každý, kto je vedený Duchom Božím, musí byť v súlade s Božím Slovom. Odteraz viac nemá nikto viac právo zaťažovať ostatných zjaveniami, videniami alebo hlasmi, ktoré chce, aby si niekto vypočul. Každý by mal to, o čom si myslí, že to obdržal od Pána, priniesť k zodpovedným bratom, aby v modlitbe pred tvárou Božou objasnili, či to skutočne od Pána je.

Miera duchovného zmiešania a zmätku je plná, ba až preteká. Teraz sa napĺňa to, čo Pán povedal v Jeremiášovi 23:32:

„Hľa, prídem na tých, ktorí prorokujú lživé sny, hovorí Pán, a rozprávajú ich a tak zvádzajú môj ľud do bludu svojimi lžami a svojím chvastúnstvom, a ja som ich neposlal ani som im neprikázal. Ale ani pomôcť nepomôžu tomuto ľudu, hovorí Pán.”

Až doteraz sa nič z toho, čo bolo oznámené, nenaplnilo. Ale aj tak ešte existujú ľudia, ktorí potom, čo sa niekde niečo stane, dodatočne tvrdia, že im Pán dopredu všetko zjavil a oni to už vedeli. Niektoré úprimné Božie deti sa na základe takýchto tvrdení často pýtali, prečo niektorí vždy niečo obdržia a oni nie. Ak by odteraz hovorili len tí, ku ktorým Pán skutočne hovoril, ktorí skutočne niečo obdržali, tak by zavládlo hrobové ticho, veľké mlčanie!

Kto putuje vo viere, ten nečaká na žiadne náhody, ten si nehovorí sám pre seba: „Ak niekto to alebo ono urobí alebo povie, ak niekto príde a tak alebo onak sa bude správať, ak sa toto alebo ono stane, tak to bude pre mňa zjavenie alebo vedenie Božie.“ To je poverčivosť! Také proroctvá dávajú veštci! Všetkým týmto zvodným manévrom moci satanovej musí byť učinený koniec. Tak ako mal Abrahám Slovo Božieho zasľúbenia a vo viere vyšiel, tak je to zo semenom Abrahámovým až do dnešného dňa. Koniec so všetkým veštením! Život viery Božieho dieťaťa nie je predsa závislý od stavu toho alebo onoho človeka, ale je v ruke Božej, ktorá nás určila k večnému životu.

Nikto nemusí iného poučovať, opravovať, presviedčať alebo ovplyvňovať. Všetci sa musíme postaviť pod Boží vplyv a ako vyvolaná Cirkev byť skrze zjavené Slovo Božie vyučovaní Bohom samým. V budúcnosti by sa mali na brata Branhama odvolávať len tí, ktorí to, čo povedal, prijímajú v svätej bázni a bez akejkoľvek výnimky a každé Slovo Božie nechajú stáť tak, ako je napísané. Nie je žiadny dôvod k zvestovanému Slovu čo i len to najmenšie pridávať.

Teraz čakáme na to najväčšie milostivé navštívenie Božie, na pozdný dážď, na naplnenie mocou z výsosti. Ale pokiaľ sa nachádzame v zmiešanom stave, čakáme márne. Čo má Boh spoločné s výkladmi? Ešte stále sme nepochopili, čo spôsobil prvý výklad v záhrade Eden? Že priniesol smrť? Všade tam, kde sa Slovo mieša, sa vždy zjavia ľudia ako Kain a duchovná smrť.

V takom stave sa nachádzal Izrael, keď bol na zemi Pán Ježiš. Odvolávali sa síce na Slovo Božie, už dávno ho však zbavili sily a kázali ľudské prikázania ako učenia. Preto presne ako Eva podľahli zvodu diabla, toho starého hada. Navonok bol Kain (a jeho semeno) veľmi zbožný, aj on budoval oltár a priniesol obeť podľa svojho uváženia. Izraeliti v čase Ježiša boli tiež zbožnou zmiešaninou. Pán ich označil ako „hadie plemeno“ a „vretenice“. Aj keď boli pozemsky potomstvom Abrahámovým, napriek tomu im Ježiš o ich duchovnom stave povedal: „Vy ste z vášho otca, diabla…” (Jn 8:44) Na nich sa vzťahovalo Slovo z Izaiáša: „Dopúšťali sa nevernosti proti Pánovi, lebo naplodili cudzích synov…”

Nikto by si nemal v pýche myslieť: „S tým nemám nič do činenia.“ Všetci sa k tomu musíme pripojiť a uznať, že ešte máme vlastné myšlienky a presvedčenia a tieto ešte stále miešame so zjaveným Slovom. Všetci predsa prichádzame z nejakej organizovanej cirkvi alebo slobodného zboru, v ktorých bolo Božie Slovo kázané zmiešané s výkladmi a názormi. Preto sme boli najprv výsledkom tohoto zmiešaného kázania. Mali sme tie isté prežitia ako tí, ktorí s nami nevyšli von. Je nám jasné, že sme predtým v žiadnom prípade nemohli byť čistý produkt, pretože čisté semeno Božie vo svojej úplnosti ešte nebolo siate.

Stala sa rovnaká chyba ako pri všetkých predchádzajúcich prebudeniach. Ľudia vzali so sebou staré veci, pridali k nim niečo nové a potom to všetko mocne zamiešali. Nepriateľovi sa do toho, žiaľ, podarilo primiešať a spôsobiť chaos. V žiadnom čase nebolo toľko skazonosných učení a výkladov ako teraz. V žiadnom čase nebolo Slovo Božie šliapané nohami tak ako teraz. A to všetko sa deje odvolávajúc sa na zvláštnu známosť a zjavenie pre Nevestu. Všade je zmiešanie! Slovo Božie, výroky brata Branhama a vlastné výklady sú podľa vlastného uváženia miešané dohromady a to celé sa potom nazýva „zvesť“.

V akej núdzi sa mnohí nachádzajú kvôli zjaveniam, snom, videniam, proroctvám a počutiu hlasov. Kto by dnes ešte položil za niekoho ruku do ohňa? Čo odolá skúške Slovom Božím? Neprežili sme my všetci a aj spolu s ostatnými tie najhorkejšie prežitia?

Nestačí vedieť, čo stojí v Biblii alebo čo učil brat Branham. Teraz sa jedná o to, veriť každému Slovu. Až keď bude v Cirkvi Pánovej panovať poriadok, bude koniec všetkému neporiadku. Každý, kto je vedený Duchom Božím, musí byť v súlade s Božím Slovom. Odteraz viac nemá nikto viac právo zaťažovať ostatných zjaveniami, videniami alebo hlasmi, ktoré chce, aby si niekto vypočul. Každý by mal to, o čom si myslí, že to obdržal od Pána, priniesť k zodpovedným bratom, aby v modlitbe pred tvárou Božou objasnili, či to skutočne od Pána je.

Miera duchovného zmiešania a zmätku je plná, ba až preteká. Teraz sa napĺňa to, čo Pán povedal v Jeremiášovi 23:32:

„Hľa, prídem na tých, ktorí prorokujú lživé sny, hovorí Pán, a rozprávajú ich a tak zvádzajú môj ľud do bludu svojimi lžami a svojím chvastúnstvom, a ja som ich neposlal ani som im neprikázal. Ale ani pomôcť nepomôžu tomuto ľudu, hovorí Pán.”

Až doteraz sa nič z toho, čo bolo oznámené, nenaplnilo. Ale aj tak ešte existujú ľudia, ktorí potom, čo sa niekde niečo stane, dodatočne tvrdia, že im Pán dopredu všetko zjavil a oni to už vedeli. Niektoré úprimné Božie deti sa na základe takýchto tvrdení často pýtali, prečo niektorí vždy niečo obdržia a oni nie. Ak by odteraz hovorili len tí, ku ktorým Pán skutočne hovoril, ktorí skutočne niečo obdržali, tak by zavládlo hrobové ticho, veľké mlčanie!

Kto putuje vo viere, ten nečaká na žiadne náhody, ten si nehovorí sám pre seba: „Ak niekto to alebo ono urobí alebo povie, ak niekto príde a tak alebo onak sa bude správať, ak sa toto alebo ono stane, tak to bude pre mňa zjavenie alebo vedenie Božie.“ To je poverčivosť! Také proroctvá dávajú veštci! Všetkým týmto zvodným manévrom moci satanovej musí byť učinený koniec. Tak ako mal Abrahám Slovo Božieho zasľúbenia a vo viere vyšiel, tak je to zo semenom Abrahámovým až do dnešného dňa. Koniec so všetkým veštením! Život viery Božieho dieťaťa nie je predsa závislý od stavu toho alebo onoho človeka, ale je v ruke Božej, ktorá nás určila k večnému životu.