Mnohí sú presvedčení o tom, že sú vedení Duchom Božím, ale ak sa pozrieme zblízka, zistíme, že sú ovládaní duchmi, majú rozhárané mysle a všade, kam idú, spôsobujú ťažkosti. Ich slová môžu znieť zbožne, ale ich život skladá svedectvo o tom, pod akým vplyvom stoja.

Keď Eva počúvala Satana, vydala sa jeho vplyvu. Keď Adampočúval Evu, ocitol sa pod jej vplyvom, a tak pod vplyvom Satana. Práve tak všetci, ktorí veria výkladom originálneho Slova, stoja pod falošným vplyvom. Myslia si, že môžu jesť zo stromu poznania bez toho, aby zomreli. To sa nedá! Každý vlastný výklad Slova má v sebe jed toho starého hada. Preto to vážne napomenutie, že žiadne proroctvo Písma nepripúšťa vlastný výklad (2Pt 1:20).

Všetci Bohom poslaní proroci stáli pod Božím vplyvom, pretože k nim prišlo Slovo Božie. Kto verí Slovu tak, ako ho oni priniesli, stojí pod rovnakou inšpiráciou Svätého Ducha. Mojžiš mal Božie poverenie, bol Bohom poslaný. Preto stál pod správnym vplyvom a bol vedený Božím Duchom. Pokiaľ ho ľud počúval a veril jeho slovám, stál pod rovnakým Božím vplyvom ako Mojžiš.

Pod akým vplyvom stáli Kóre, Dátan, Abiram a 250 ďalších, ktorí pri vzbure proti Mojžišovi zapálili kadidlo pred Pánom. Všetci tí, ktorí ich počúvali, stáli pod tým istým diabolským vplyvom a zrútili sa spolu s nimi do zahynutia. Boh Svoje Slovo a spôsob Svojho konania nemení.

Teraz si musí každý sám položiť otázku, pod akým vplyvom stojí. Nachádzame sa vo všetkom, čo konáme, v závorách Slova Božieho? Koho by mal ľud Boží počúvať? Tých, ktorých k nim Pán poslal! V novozákonnej Cirkvi Pán ustanovil služby, aby boli svätí zdokonaľovaní (Ef 4:11-12). Neexistuje žiadne miesto, ktoré by hovorilo o tom, že by ustanovil apoštolky, učiteľky, prorokyne, evanjelistky alebo pastorky. Presne naopak: Pavol im skrze príkaz Pánov ukázal miesto, ktoré im náleží. Mohli by sme si predstaviť, že by bolo v Biblii napísané: „Počuli ste, čo povedala pani Abrahámová, pani Mojžišová, žena Petrova alebo Jakobova? Ó, mali by ste počuť, čo povedala pani Branhamová alebo sestra tá a tá. To je skutočná prorokyňa!“ To by bolo pre nás nemysliteľné, a predsa sa presne v tejto veci dnes previňujeme bez toho, aby sme to pochopili. V Títovi 2 a na iných Biblických miestach je veriacim ženám ukázané čestné miesto s poznámkou: „… aby sa nerúhali slovu Božiemu“! Prečo sa mu dnes rúhajú? Pretože každý svojím vlastným spôsobom filozofuje. Čo majú činiť iní, to vieme, ale my sami nemyslíme na to, aby sme zaujali naše vlastné miesto.

Pán skrze Izaiáša povedal: „Pohoničmi môjho ľudu sú deti, a ženy panujú nad ním. Môj ľude, tí, ktorí ťa vodia, zvodia ťa a pohlcujú cestu, ktorou máš ísť.” (Iz 3:12)

Prorok Ezechiel skrze Ducha spoznal, akým spôsobom toto panovanie nastane. Pán mu prikázal: „A ty, synu človeka, obráť svoju tvár k dcéram svojho ľudu, ktoré sa podľa svojho uváženia správajú ako prorokyne, a prorokuj proti nim. A povieš: TAKTO HOVORÍ PÁN: Beda ženám, ktoré zošívajú čarovné obväzky na všetky kĺby rúk…” (Ez 13:17–18, podľa nem. prekladu)

Čokoľvek si ony prichystajú sa hodí do každej situácie, či už dopadne tak alebo onak. Ale so Slovom Božím to vôbec nesúhlasí. Kto Bohom poslaných prorokov skutočne počúval a ich službu spoznal, okamžite sa zbaví každého cudzieho vplyvu. Skláňam sa pred Všemohúcim Bohom, pretože aj ja som zlyhal a v nerozume som jednal zaužívaným spôsobom. Ako často Pán skrze kázania brata Branhama, ktoré boli prekladané, mocným spôsobom hovoril, ale my sme po ich vypočutí čakali na hovorenie Pána, bez toho, aby sme pochopili, že Pán predsa ku nám už skrze kázanie hovoril! Namiesto toho, aby sme na prvé miesto postavili Božiu zvesť a počúvali, čo Duch hovorí zborom skrze Slovo, očakávali sme, že po kázaní má ešte niečo prísť. Po následnom ničivom výsledku sme boli prinútení rešpektovať Biblické usporiadanie zboru a správne používanie duchovných darov, ako to bolo vyložené v kázaní Zborový poriadok.

Nežijeme niekde počas posledných 2000 rokov novozákonnej Cirkvi, ale v poslednom, prorockom časovom úseku. Preto platí meradlo prorockého Slova.

U Micheáša 7:5–6 Pán hovorí: „Neverte priateľovi, nenadejte sa na vodcu; pred ženou, ktorá leží na tvojich prsiach, stráž dvere svojich úst. Lebo syn robí potupu svojmu otcovi; dcéra povstáva proti svojej materi…” Kde ostalo prikázanie: „Cti svojho otca i svoju mať“?

My sme si našich otcov ctili, ale sami budeme, pretože to Boh predpovedal, našimi vlastnými synmi opovrhovaní, aby bolo Písmo naplnené a Bohu bolo dané za pravdu. Nemali by sme sa tomu čudovať, ale poznať, do akého času sme prišli. Nie vždy máme do činenia s priateľmi a známymi, ale aj so zákernými ľuďmi, ktorí síce hovoria priateľsky, ale v srdci nám kladú pascu.

Ako často sa hovorí: „Mne môžeš dôverovať!“ A čo sa stane, keď priateľstvo skončí? Potom sa všetko nehanebne seká hlava-nehlava. Nie je najvyšší čas, aby nám boli otvorené oči a videli sme podlú hru nepriateľa? O našom Spasiteľovi je napísané: „Ale on, Ježiš, sa im nezveril, pretože On znal všetkých…” On ľudí prezrel, rozpoznal. Aj my musíme poznať, že je len Jeden, ktorému môžeme povedať všetko, že len Jemu smieme dôverovať, pretože On sám je náš najvyšší Kňaz, ktorý nám vo všetkom rozumie (Žd 2:17).

„Ktorý vo dňoch svojho ľudského tela so silným krikom a so slzami obeťou doniesol prosby a úpenlivé modlitby k tomu, ktorý ho mohol zachrániť od smrti, a bol vyslyšaný pre svoju bohabojnosť.” (Žd 5:7)

Odteraz už viac nepadneme do rúk človeka, ale len do rúk Božích, pretože sme satanov vražedný úmysel odhalili. Nevesta bude mať len čisté Slovo a čisté skutky Ducha a neotvorí sa žiadnemu cudziemu vplyvu.

Mnohí sú presvedčení o tom, že sú vedení Duchom Božím, ale ak sa pozrieme zblízka, zistíme, že sú ovládaní duchmi, majú rozhárané mysle a všade, kam idú, spôsobujú ťažkosti. Ich slová môžu znieť zbožne, ale ich život skladá svedectvo o tom, pod akým vplyvom stoja.

Keď Eva počúvala Satana, vydala sa jeho vplyvu. Keď Adam  počúval Evu, ocitol sa pod jej vplyvom, a tak pod vplyvom Satana. Práve tak všetci, ktorí veria výkladom originálneho Slova, stoja pod falošným vplyvom. Myslia si, že môžu jesť zo stromu poznania bez toho, aby zomreli. To sa nedá! Každý vlastný výklad Slova má v sebe jed toho starého hada. Preto to vážne napomenutie, že žiadne proroctvo Písma nepripúšťa vlastný výklad (2Pt 1:20).

Všetci Bohom poslaní proroci stáli pod Božím vplyvom, pretože k nim prišlo Slovo Božie. Kto verí Slovu tak, ako ho oni priniesli, stojí pod rovnakou inšpiráciou Svätého Ducha. Mojžiš mal Božie poverenie, bol Bohom poslaný. Preto stál pod správnym vplyvom a bol vedený Božím Duchom. Pokiaľ ho ľud počúval a veril jeho slovám, stál pod rovnakým Božím vplyvom ako Mojžiš.

Pod akým vplyvom stáli Kóre, Dátan, Abiram a 250 ďalších, ktorí pri vzbure proti Mojžišovi zapálili kadidlo pred Pánom. Všetci tí, ktorí ich počúvali, stáli pod tým istým diabolským vplyvom a zrútili sa spolu s nimi do zahynutia. Boh Svoje Slovo a spôsob Svojho konania nemení.

Teraz si musí každý sám položiť otázku, pod akým vplyvom stojí. Nachádzame sa vo všetkom, čo konáme, v závorách Slova Božieho? Koho by mal ľud Boží počúvať? Tých, ktorých k nim Pán poslal! V novozákonnej Cirkvi Pán ustanovil služby, aby boli svätí zdokonaľovaní (Ef 4:11-12). Neexistuje žiadne miesto, ktoré by hovorilo o tom, že by ustanovil apoštolky, učiteľky, prorokyne, evanjelistky alebo pastorky. Presne naopak: Pavol im skrze príkaz Pánov ukázal miesto, ktoré im náleží. Mohli by sme si predstaviť, že by bolo v Biblii napísané: „Počuli ste, čo povedala pani Abrahámová, pani Mojžišová, žena Petrova alebo Jakobova? Ó, mali by ste počuť, čo povedala pani Branhamová alebo sestra tá a tá. To je skutočná prorokyňa!“ To by bolo pre nás nemysliteľné, a predsa sa presne v tejto veci dnes previňujeme bez toho, aby sme to pochopili. V Títovi 2 a na iných Biblických miestach je veriacim ženám ukázané čestné miesto s poznámkou: „… aby sa nerúhali slovu Božiemu“! Prečo sa mu dnes rúhajú? Pretože každý svojím vlastným spôsobom filozofuje. Čo majú činiť iní, to vieme, ale my sami nemyslíme na to, aby sme zaujali naše vlastné miesto.

Pán skrze Izaiáša povedal: „Pohoničmi môjho ľudu sú deti, a ženy panujú nad ním. Môj ľude, tí, ktorí ťa vodia, zvodia ťa a pohlcujú cestu, ktorou máš ísť.” (Iz 3:12)

Prorok Ezechiel skrze Ducha spoznal, akým spôsobom toto panovanie nastane. Pán mu prikázal: „A ty, synu človeka, obráť svoju tvár k dcéram svojho ľudu, ktoré sa podľa svojho uváženia správajú ako prorokyne, a prorokuj proti nim. A povieš: TAKTO HOVORÍ PÁN: Beda ženám, ktoré zošívajú čarovné obväzky na všetky kĺby rúk…” (Ez 13:17–18, podľa nem. prekladu)

Čokoľvek si ony prichystajú sa hodí do každej situácie, či už dopadne tak alebo onak. Ale so Slovom Božím to vôbec nesúhlasí. Kto Bohom poslaných prorokov skutočne počúval a ich službu spoznal, okamžite sa zbaví každého cudzieho vplyvu. Skláňam sa pred Všemohúcim Bohom, pretože aj ja som zlyhal a v nerozume som jednal zaužívaným spôsobom. Ako často Pán skrze kázania brata Branhama, ktoré boli prekladané, mocným spôsobom hovoril, ale my sme po ich vypočutí čakali na hovorenie Pána, bez toho, aby sme pochopili, že Pán predsa ku nám už skrze kázanie hovoril! Namiesto toho, aby sme na prvé miesto postavili Božiu zvesť a počúvali, čo Duch hovorí zborom skrze Slovo, očakávali sme, že po kázaní má ešte niečo prísť. Po následnom ničivom výsledku sme boli prinútení rešpektovať Biblické usporiadanie zboru a správne používanie duchovných darov, ako to bolo vyložené v kázaní Zborový poriadok.

Nežijeme niekde počas posledných 2000 rokov novozákonnej Cirkvi, ale v poslednom, prorockom časovom úseku. Preto platí meradlo prorockého Slova.

U Micheáša 7:5–6 Pán hovorí: „Neverte priateľovi, nenadejte sa na vodcu; pred ženou, ktorá leží na tvojich prsiach, stráž dvere svojich úst. Lebo syn robí potupu svojmu otcovi; dcéra povstáva proti svojej materi…” Kde ostalo prikázanie: „Cti svojho otca i svoju mať“?

My sme si našich otcov ctili, ale sami budeme, pretože to Boh predpovedal, našimi vlastnými synmi opovrhovaní, aby bolo Písmo naplnené a Bohu bolo dané za pravdu. Nemali by sme sa tomu čudovať, ale poznať, do akého času sme prišli. Nie vždy máme do činenia s priateľmi a známymi, ale aj so zákernými ľuďmi, ktorí síce hovoria priateľsky, ale v srdci nám kladú pascu.

Ako často sa hovorí: „Mne môžeš dôverovať!“ A čo sa stane, keď priateľstvo skončí? Potom sa všetko nehanebne seká hlava-nehlava. Nie je najvyšší čas, aby nám boli otvorené oči a videli sme podlú hru nepriateľa? O našom Spasiteľovi je napísané: „Ale on, Ježiš, sa im nezveril, pretože On znal všetkých…” On ľudí prezrel, rozpoznal. Aj my musíme poznať, že je len Jeden, ktorému môžeme povedať všetko, že len Jemu smieme dôverovať, pretože On sám je náš najvyšší Kňaz, ktorý nám vo všetkom rozumie (Žd 2:17).

„Ktorý vo dňoch svojho ľudského tela so silným krikom a so slzami obeťou doniesol prosby a úpenlivé modlitby k tomu, ktorý ho mohol zachrániť od smrti, a bol vyslyšaný pre svoju bohabojnosť.” (Žd 5:7)

Odteraz už viac nepadneme do rúk človeka, ale len do rúk Božích, pretože sme satanov vražedný úmysel odhalili. Nevesta bude mať len čisté Slovo a čisté skutky Ducha a neotvorí sa žiadnemu cudziemu vplyvu.