Brat Branham kázal 24. 11. 1963 kázanie s názvom „Tri druhy veriacich“. V ňom hovorí o pravých veriacich, zdanlivými veriacich a neveriacich. Abrahám je príkladom pravej viery a je dokonca nazvaný „otcom všetkých veriacich“. „Lebo veď čo hovorí Písmo? A Abrahám uveril Bohu, a bolo mu to počítané za spravodlivosť.“ (Rm 4:3)

Apoštol Jakub spojil pravú vieru s poslušnosťou a skutkami a napísal, že viera bez následných skutkov je márna. Vysvetlil to takto: „Či nebol Abrahám, náš otec, ospravedlnený zo skutkov donesúc obeťou svojho syna Izáka na oltár? Teda vidíš, že viera spoluúčinkovala s jeho skutkami a že viera bola dokonaná zo skutkov. A naplnilo sa Písmo (1M 15:6), ktoré hovorí: Abrahám uveril Bohu, a počítalo sa mu to za spravodlivosť, a bol nazvaný priateľom Božím.“ (Jk 2:23)

Ak náš Pán hovorí „Ten, kto uverí a pokrstí sa, bude spasený…“ (Mk 16:16), ako je to potom so všetkými tými, ktorí tvrdia, že veria, ale odmietajú krst vo vode? V takom prípade sa viera neprejavila v skutkoch. Nejde predsa o naše vlastné skutky, ktoré konáme, ale o poslušnosť voči Slovu, ktorá dokazuje našu vieru. Ako je to so všetkými tými, ktorí tvrdia, že veria, ale odmietajú to, čo Pán povedal napr. vo veľkom poverení v ev. Marka 16? Sú takí ľudia skutočne veriaci, alebo len zdanlivo veriaci? Náš Pán povedal: „Amen, amen vám hovorím, že ten, kto verí vo Mňa, skutky, ktoré Ja činím, bude aj on činiť…“ (Jn 14:12) a „… uverivších budú sprevádzať tieto znamenia…“ (Mk 16:17) Len ak môže Boh Pán ku niekomu osobne skrze Svoje Slovo hovoriť a dať mu zasľúbenie, tak táto osoba uverí, koná v poslušnosti čo hovorí Písmo, a prežije, čo je zasľúbené.

Pokiaľ ide o zdanlivých veriacich, tak musíme s bolesťou povedať, že veria, učia a modlia sa mimo Boha. Ľudia, ktorí sa odvolávajú na Božie Slovo, ale počúvajú vo svojich bohoslužbách len človekom pripravené kázania, ktoré vedú ku človekom vytvorenej viere, ako je to vo všetkých denomináciách, sú zdanliví veriaci. Je známy fakt, že všetky kresťanské cirkvi majú svoje vlastné vyznania viery, ktoré dokonca nazývajú „apoštolské“, aj keď nemajú nič spoločné s učeniami apoštolov. Okrem tzv. „apoštolského vyznania viery“ existujú okrem iných aj nicejské vyznanie viery (325 n.l.) a chalcedonské vyznanie viery (381 n.l.).

Jediné pravé apoštolské vyznanie viery však nachádzame len v Biblii ako dedičstvo Nového zákona. Pre pravých veriacich ešte stále platí: „Kto verí vo Mňa, ako hovorí Písmo…“ (Jn 7:38) Všetkým, ktorí veria vlastným učeniam, hovorí Pán: „Lež nadarmo ma ctia učiac učenia, ktoré sú nariadeniami ľudí.“ (Mt 15:9) Naveky platí: „Ale ide hodina a je teraz, keď praví modlitebníci budú sa modliť Otcovi v duchu a v pravde, lebo aj Otec hľadá takých modlitebníkov, ktorí by sa mu tak modlili.“ (Jn 4:23) Tu si musíme klásť vážnu otázku: Komu skutočne veríme? Veríme tomu, čo Boh povedal a zasľúbil vo Svojom Slove a čo bolo praktizované v rannom kresťanstve, alebo veríme výrokom a ľuďmi stvoreným učeniam, ktoré sa učia v kresťanských cirkvách?

Neveriaci nie sú len tí, ktorí vôbec nemôžu veriť a podľa ktorých Boh neexistuje. To, čo povedal Boží muž William Branham o neviere a páde v raji, má tú najvyššiu doležitosť. Je to jedno z najdôležitejších zjavení, ktoré od Pána prijal v súvislosti s plánom spásy. Najprv sa Lucifer v nebesiach povýšil a chcel byť rovný Najvyššiemu, ale potom sa zrútil dolu spolu s tými, ktorí ho nasledovali (Iz 14:12-16). Pád do hriechu v raji prišiel len preto, že sa satanovi v podobe hada podarilo v rozhovore s Evou slovami: „Či povedal Boh…?“ spochybniť to, čo Boh povedal Adamovi. Tak prišla neviera, ktorá so sebou priniesla neposlušnosť a týmto zvedením bolo celé ľudstvo vtiahnuté do pádu a tak i do smrti. Aby náš Spasiteľ zdôraznil pravú vieru, povedal: „… ak neuveríte, že Ja som, zomriete vo svojich hriechoch.“ (Jn 8:24) I teraz môže byť pravá viera zakotvená len v tých, ktorí skutočne veria v Ježiša Krista a v to, čo Boh povedal vo Svojom Slove. Neviera je vždy spojená s pochybnosťou, ktorú seje nepriateľ.

Nech každý skúsi sám seba, aby videl, či je pravý veriaci podľa Písma a verí každému Božiemu Slovu z celého srdca, prijíma každé zasľúbenie, ktoré Pán dal a je z hĺbky srdca spojený s Bohom. Praví veriaci sú časťou vyvolených, sú znovuzrodení Slovom a Božím Duchom a sú vedení do každej pravdy. Oni veria v Božie povolanie Williama Branhama, ktorý priniesol biblickú zvesť, a v Božie povolanie nosiča biblickej zvesti, ktorý ju zvestoval po celom svete.

Praví veriaci poznali čas a hodinu, v ktorej žijú. Vyšli zo všetkých náboženských tradícií a učení, ktoré nie sú biblické, a sú posvätení v Slove pravdy. Toto stojí v modlitbe Spasiteľa: „Posväť ich vo Svojej pravde! Tvoje Slovo je pravda.“ (Jn 17:17) Začína to Božstvom: Pravé učenie svedčí len o jednom Bohu. Slová „trojjedinosť“ či „trojjediný Boh“ sa ani raz v Biblii nenachádzajú, ako ani žiadna zmienka o troch večných osobách. Biblia pozná len jedného pravého Boha, ktorý oznámil Svoj plán spásy a ktorý ho sám vykonáva. On sa zjavil ako Otec v nebesiach, vo Svojom jednorodenom Synovi Ježišovi Kristovi (Emmanuel = Boh s nami) na zemi a pôsobí skrze Svätého Ducha vo vykúpenej Cirkvi. Formulácia „v mene Otca, v mene Syna, v mene Svätého Ducha“ nie je v Biblii použitá ani raz.

Ak ide o krst, praví veriaci aj v tejto veci nasledujú to, čo Peter prikázal v deň založenia novozákonnej Cirkvi pod pomazaním a inšpiráciou Svätého Ducha (Sk 2:38-41). Peter porozumel veľkému povereniu a presne ho vykonal, a tak isto aj Filip (Sk 8:16), Pavol (Sk 19:5) a všetci veriaci v prvých storočiach, pokrstením tých, ktorí sa stali veriacimi, v mene Pána Ježiša Krista. To je meno, v ktorom sa nám Boh zjavil ako Otec v Synovi a skrze Svätého Ducha. Slovo z listu Efežanom 4:5 platí ešte dnes: „Jeden Pán, jedna viera, jeden krst…“ (Ef 4:5)

Všetci tí, ktorí teraz skutočne veria, sú poslušní a prežívajú, čo je napísané v 2. Korinťanom 6:17-18: „Preto vyjdite spomedzi nich a oddeľte sa, hovorí Pán: a nedotýkajte sa nečistého, a Ja vás prijmem a budem vám za Otca, a vy mi budete za synov a za dcéry, hovorí Pán, všemohúci.“ Oni sú tí, ktorí teraz prežijú dokonanie skrze nadprirodzené pôsobenie Svätého Ducha. Boh Pán mocným spôsobom zošle ranný a pozdný dážď, ako prorokoval apoštol Jakub pod pomazaním a inšpiráciou Svätého Ducha: „A tedy pozhovejte, bratia, až do príchodu Pánovho. Hľa, roľník očakáva vzácny plod zeme a čaká naň trpezlivo, až dostane včasný a pozdný dážď.“ (Jk 5:7) Už prorok Joel oznámil pod pomazaním a inšpiráciou Svätého Ducha: „A vy, synovia Siona, plesajte a radujte sa v Hospodinovi, svojom Bohu, lebo vám dá učiteľa, ktorý povedie k spravodlivosti, a zošle vám hojný dážď, podzimný i jarný, najprv.“ (Joel 2:23)

Smieme sa tiež radovať z toho, že sme, ako písal apoštol Peter, „… mocou Božou strážení vierou cieľom spasenia, ktoré je hotové, aby bolo zjavené v poslednom čase…“ (1Pt 1:5) Dorazili sme do posledného času pred koncom. Práve teraz musíme zostať triezvi a normálni vo všetkých úsekoch života a prispôsobiť sa súčasnej situácii, aby sme neprinášali potupu na meno Ježiša Krista.

Musí byť ešte raz zdôraznené, že nikto z tých, ktorí boli zvedení falošnými učeniami, nebude v nebesiach. Pán nám daroval milosť, že sme boli prostredníctvom poslednej zvesti, ktorá je v stopercentnej harmónii s tou prvou, privedení späť k Bohu, k Jeho Slovu a k učeniam apoštolov. Všetci, ktorí to nerešpektujú, nepoznali deň Božieho milostivého navštívenia (Lk 19:42-44).

V evanjeliu Lukáša Pán oznámil mnoho vecí, ktoré sa budú diať, a potom v súvislosti s konečným časom povedal: „… na zemi bude zovrenie národov, nevediacich, kam sa podieť. … Tak aj vy, keď uvidíte, že sa to všetko deje, vedzte, že je blízko kráľovstvo Božie. … Preto teda bdejte každého času, modliac sa, žeby ste boli uznaní za hodných uniknúť všetkému tomu, čo sa to má diať, a postaviť sa pred Synom človeka.“ (Lk 21:25-36) On nám dal zasľúbenie: „A hľa, Ja som s vami po všetky dni až do skonania sveta.“ (Mt 28:20)

Brat Branham vykonal svoje prorocké poverenie a uskladnil duchovný pokrm. Ja som taktiež konal, čo mi Pán prikázal, a zaradil som prorocké Slovo na správne miesto podľa biblického poriadku a rozdával som duchovný pokrm, ako to Pán potvrdil 19. 9. 1976 (Mt 24:45-47). Z milosti Božej som bol taktiež schopný správne zaradiť všetky výroky brata Branhama do súvisiaceho Božieho Slova a to dokonca i tie, ktoré bolo niekedy ťažké porozumieť. Dokonca aj Peter musel písať v súvislosti s Pavlovými listami: „… ako vám aj náš milovaný brat Pavel písal podľa jemu danej múdrosti, ako aj vo všetkých listoch, keď v nich hovorí o tomto, v ktorých sú niektoré ťažko pochopiteľné veci, ktoré neučení a neupevnení prekrúcajú ako aj ostatné písma na svoje vlastné zatratenie.“ (2Pt 3:15-16) Môžem dosvedčiť, že som konal, čo Pavol písal v jeho čase Timoteovi: „Káž Slovo, pristupuj v pravý i nepravý čas, karhaj, tresci, napomínaj s celou zhovievavosťou a s učením.“ (2Tm 4:2), ako mi to Pán prikázal mocným hlasom v Marseille. Z tohoto dôvodu som vždy kázal len Slovo a odmietal každý výklad.

Tak ako Pavol, aj ja môžem dosvedčiť: „Ale Pán stál pri mne a posilnil ma, aby mnou bola plne vykonaná kázeň evanjelia, a aby ho počuli všetky národy…“ (2Tm 4:17)

Všetci bratia, ktorí majú skutočne službu od Boha, podávajú ďalej duchovný pokrm – zjavené, čisté Slovo. Stôl Pánov nebol nikdy tak bohato prestretý ako v našom čase. Teraz sa zjednotíme vo vrúcnej modlitbe a Pán sám veľkou mocou dokoná Svoje dielo vykúpenia (Rm 9:28). Na samý záver, ako to videl brat Branham, bude Nevesta kráčať v duchovnej harmónii a Boh odpovie na naše modlitby, takže to, čo vo viere vyslovíme, sa stane. Je dôležité, aby sme zostali v Slove a vo vôli Božej, pretože len tak na nás spočinie Jeho zaľúbenie.

Brat Branham kázal 24. 11. 1963 kázanie s názvom „Tri druhy veriacich“. V ňom hovorí o pravých veriacich, zdanlivými veriacich a neveriacich. Abrahám je príkladom pravej viery a je dokonca nazvaný „otcom všetkých veriacich“. „Lebo veď čo hovorí Písmo? A Abrahám uveril Bohu, a bolo mu to počítané za spravodlivosť.“ (Rm 4:3)

Apoštol Jakub spojil pravú vieru s poslušnosťou a skutkami a napísal, že viera bez následných skutkov je márna. Vysvetlil to takto: „Či nebol Abrahám, náš otec, ospravedlnený zo skutkov donesúc obeťou svojho syna Izáka na oltár? Teda vidíš, že viera spoluúčinkovala s jeho skutkami a že viera bola dokonaná zo skutkov. A naplnilo sa Písmo (1M 15:6), ktoré hovorí: Abrahám uveril Bohu, a počítalo sa mu to za spravodlivosť, a bol nazvaný priateľom Božím.“ (Jk 2:23)

Ak náš Pán hovorí „Ten, kto uverí a pokrstí sa, bude spasený…“ (Mk 16:16), ako je to potom so všetkými tými, ktorí tvrdia, že veria, ale odmietajú krst vo vode? V takom prípade sa viera neprejavila v skutkoch. Nejde predsa o naše vlastné skutky, ktoré konáme, ale o poslušnosť voči Slovu, ktorá dokazuje našu vieru. Ako je to so všetkými tými, ktorí tvrdia, že veria, ale odmietajú to, čo Pán povedal napr. vo veľkom poverení v ev. Marka 16? Sú takí ľudia skutočne veriaci, alebo len zdanlivo veriaci? Náš Pán povedal: „Amen, amen vám hovorím, že ten, kto verí vo Mňa, skutky, ktoré Ja činím, bude aj on činiť…“ (Jn 14:12) a „… uverivších budú sprevádzať tieto znamenia…“ (Mk 16:17) Len ak môže Boh Pán ku niekomu osobne skrze Svoje Slovo hovoriť a dať mu zasľúbenie, tak táto osoba uverí, koná v poslušnosti čo hovorí Písmo, a prežije, čo je zasľúbené.

Pokiaľ ide o zdanlivých veriacich, tak musíme s bolesťou povedať, že veria, učia a modlia sa mimo Boha. Ľudia, ktorí sa odvolávajú na Božie Slovo, ale počúvajú vo svojich bohoslužbách len človekom pripravené kázania, ktoré vedú ku človekom vytvorenej viere, ako je to vo všetkých denomináciách, sú zdanliví veriaci. Je známy fakt, že všetky kresťanské cirkvi majú svoje vlastné vyznania viery, ktoré dokonca nazývajú „apoštolské“, aj keď nemajú nič spoločné s učeniami apoštolov. Okrem tzv. „apoštolského vyznania viery“ existujú okrem iných aj nicejské vyznanie viery (325 n.l.) a chalcedonské vyznanie viery (381 n.l.).

Jediné pravé apoštolské vyznanie viery však nachádzame len v Biblii ako dedičstvo Nového zákona. Pre pravých veriacich ešte stále platí: „Kto verí vo Mňa, ako hovorí Písmo…“ (Jn 7:38) Všetkým, ktorí veria vlastným učeniam, hovorí Pán: „Lež nadarmo ma ctia učiac učenia, ktoré sú nariadeniami ľudí.“ (Mt 15:9) Naveky platí: „Ale ide hodina a je teraz, keď praví modlitebníci budú sa modliť Otcovi v duchu a v pravde, lebo aj Otec hľadá takých modlitebníkov, ktorí by sa mu tak modlili.“ (Jn 4:23) Tu si musíme klásť vážnu otázku: Komu skutočne veríme? Veríme tomu, čo Boh povedal a zasľúbil vo Svojom Slove a čo bolo praktizované v rannom kresťanstve, alebo veríme výrokom a ľuďmi stvoreným učeniam, ktoré sa učia v kresťanských cirkvách?

Neveriaci nie sú len tí, ktorí vôbec nemôžu veriť a podľa ktorých Boh neexistuje. To, čo povedal Boží muž William Branham o neviere a páde v raji, má tú najvyššiu doležitosť. Je to jedno z najdôležitejších zjavení, ktoré od Pána prijal v súvislosti s plánom spásy. Najprv sa Lucifer v nebesiach povýšil a chcel byť rovný Najvyššiemu, ale potom sa zrútil dolu spolu s tými, ktorí ho nasledovali (Iz 14:12-16). Pád do hriechu v raji prišiel len preto, že sa satanovi v podobe hada podarilo v rozhovore s Evou slovami: „Či povedal Boh…?“ spochybniť to, čo Boh povedal Adamovi. Tak prišla neviera, ktorá so sebou priniesla neposlušnosť a týmto zvedením bolo celé ľudstvo vtiahnuté do pádu a tak i do smrti. Aby náš Spasiteľ zdôraznil pravú vieru, povedal: „… ak neuveríte, že Ja som, zomriete vo svojich hriechoch.“ (Jn 8:24) I teraz môže byť pravá viera zakotvená len v tých, ktorí skutočne veria v Ježiša Krista a v to, čo Boh povedal vo Svojom Slove. Neviera je vždy spojená s pochybnosťou, ktorú seje nepriateľ.

Nech každý skúsi sám seba, aby videl, či je pravý veriaci podľa Písma a verí každému Božiemu Slovu z celého srdca, prijíma každé zasľúbenie, ktoré Pán dal a je z hĺbky srdca spojený s Bohom. Praví veriaci sú časťou vyvolených, sú znovuzrodení Slovom a Božím Duchom a sú vedení do každej pravdy. Oni veria v Božie povolanie Williama Branhama, ktorý priniesol biblickú zvesť, a v Božie povolanie nosiča biblickej zvesti, ktorý ju zvestoval po celom svete.

Praví veriaci poznali čas a hodinu, v ktorej žijú. Vyšli zo všetkých náboženských tradícií a učení, ktoré nie sú biblické, a sú posvätení v Slove pravdy. Toto stojí v modlitbe Spasiteľa: „Posväť ich vo Svojej pravde! Tvoje Slovo je pravda.“ (Jn 17:17) Začína to Božstvom: Pravé učenie svedčí len o jednom Bohu. Slová „trojjedinosť“ či „trojjediný Boh“ sa ani raz v Biblii nenachádzajú, ako ani žiadna zmienka o troch večných osobách. Biblia pozná len jedného pravého Boha, ktorý oznámil Svoj plán spásy a ktorý ho sám vykonáva. On sa zjavil ako Otec v nebesiach, vo Svojom jednorodenom Synovi Ježišovi Kristovi (Emmanuel = Boh s nami) na zemi a pôsobí skrze Svätého Ducha vo vykúpenej Cirkvi. Formulácia „v mene Otca, v mene Syna, v mene Svätého Ducha“ nie je v Biblii použitá ani raz.

Ak ide o krst, praví veriaci aj v tejto veci nasledujú to, čo Peter prikázal v deň založenia novozákonnej Cirkvi pod pomazaním a inšpiráciou Svätého Ducha (Sk 2:38-41). Peter porozumel veľkému povereniu a presne ho vykonal, a tak isto aj Filip (Sk 8:16), Pavol (Sk 19:5) a všetci veriaci v prvých storočiach, pokrstením tých, ktorí sa stali veriacimi, v mene Pána Ježiša Krista. To je meno, v ktorom sa nám Boh zjavil ako Otec v Synovi a skrze Svätého Ducha. Slovo z listu Efežanom 4:5 platí ešte dnes: „Jeden Pán, jedna viera, jeden krst…“ (Ef 4:5)

Všetci tí, ktorí teraz skutočne veria, sú poslušní a prežívajú, čo je napísané v 2. Korinťanom 6:17-18: „Preto vyjdite spomedzi nich a oddeľte sa, hovorí Pán: a nedotýkajte sa nečistého, a Ja vás prijmem a budem vám za Otca, a vy mi budete za synov a za dcéry, hovorí Pán, všemohúci.“ Oni sú tí, ktorí teraz prežijú dokonanie skrze nadprirodzené pôsobenie Svätého Ducha. Boh Pán mocným spôsobom zošle ranný a pozdný dážď, ako prorokoval apoštol Jakub pod pomazaním a inšpiráciou Svätého Ducha: „A tedy pozhovejte, bratia, až do príchodu Pánovho. Hľa, roľník očakáva vzácny plod zeme a čaká naň trpezlivo, až dostane včasný a pozdný dážď.“ (Jk 5:7) Už prorok Joel oznámil pod pomazaním a inšpiráciou Svätého Ducha: „A vy, synovia Siona, plesajte a radujte sa v Hospodinovi, svojom Bohu, lebo vám dá učiteľa, ktorý povedie k spravodlivosti, a zošle vám hojný dážď, podzimný i jarný, najprv.“ (Joel 2:23)

Smieme sa tiež radovať z toho, že sme, ako písal apoštol Peter, „… mocou Božou strážení vierou cieľom spasenia, ktoré je hotové, aby bolo zjavené v poslednom čase…“ (1Pt 1:5) Dorazili sme do posledného času pred koncom. Práve teraz musíme zostať triezvi a normálni vo všetkých úsekoch života a prispôsobiť sa súčasnej situácii, aby sme neprinášali potupu na meno Ježiša Krista.

Musí byť ešte raz zdôraznené, že nikto z tých, ktorí boli zvedení falošnými učeniami, nebude v nebesiach. Pán nám daroval milosť, že sme boli prostredníctvom poslednej zvesti, ktorá je v stopercentnej harmónii s tou prvou, privedení späť k Bohu, k Jeho Slovu a k učeniam apoštolov. Všetci, ktorí to nerešpektujú, nepoznali deň Božieho milostivého navštívenia (Lk 19:42-44).

V evanjeliu Lukáša Pán oznámil mnoho vecí, ktoré sa budú diať, a potom v súvislosti s konečným časom povedal: „… na zemi bude zovrenie národov, nevediacich, kam sa podieť. … Tak aj vy, keď uvidíte, že sa to všetko deje, vedzte, že je blízko kráľovstvo Božie. … Preto teda bdejte každého času, modliac sa, žeby ste boli uznaní za hodných uniknúť všetkému tomu, čo sa to má diať, a postaviť sa pred Synom človeka.“ (Lk 21:25-36) On nám dal zasľúbenie: „A hľa, Ja som s vami po všetky dni až do skonania sveta.“ (Mt 28:20)

Brat Branham vykonal svoje prorocké poverenie a uskladnil duchovný pokrm. Ja som taktiež konal, čo mi Pán prikázal, a zaradil som prorocké Slovo na správne miesto podľa biblického poriadku a rozdával som duchovný pokrm, ako to Pán potvrdil 19. 9. 1976 (Mt 24:45-47). Z milosti Božej som bol taktiež schopný správne zaradiť všetky výroky brata Branhama do súvisiaceho Božieho Slova a to dokonca i tie, ktoré bolo niekedy ťažké porozumieť. Dokonca aj Peter musel písať v súvislosti s Pavlovými listami: „… ako vám aj náš milovaný brat Pavel písal podľa jemu danej múdrosti, ako aj vo všetkých listoch, keď v nich hovorí o tomto, v ktorých sú niektoré ťažko pochopiteľné veci, ktoré neučení a neupevnení prekrúcajú ako aj ostatné písma na svoje vlastné zatratenie.“ (2Pt 3:15-16) Môžem dosvedčiť, že som konal, čo Pavol písal v jeho čase Timoteovi: „Káž Slovo, pristupuj v pravý i nepravý čas, karhaj, tresci, napomínaj s celou zhovievavosťou a s učením.“ (2Tm 4:2), ako mi to Pán prikázal mocným hlasom v Marseille. Z tohoto dôvodu som vždy kázal len Slovo a odmietal každý výklad.

Tak ako Pavol, aj ja môžem dosvedčiť: „Ale Pán stál pri mne a posilnil ma, aby mnou bola plne vykonaná kázeň evanjelia, a aby ho počuli všetky národy…“ (2Tm 4:17)

Všetci bratia, ktorí majú skutočne službu od Boha, podávajú ďalej duchovný pokrm – zjavené, čisté Slovo. Stôl Pánov nebol nikdy tak bohato prestretý ako v našom čase. Teraz sa zjednotíme vo vrúcnej modlitbe a Pán sám veľkou mocou dokoná Svoje dielo vykúpenia (Rm 9:28). Na samý záver, ako to videl brat Branham, bude Nevesta kráčať v duchovnej harmónii a Boh odpovie na naše modlitby, takže to, čo vo viere vyslovíme, sa stane. Je dôležité, aby sme zostali v Slove a vo vôli Božej, pretože len tak na nás spočinie Jeho zaľúbenie.