OBEŽNÝ LIST Máj 1981

Hoci sa Židia vždy osobitne odvolávali na Mojžiša, je to práve Mojžišova zástera, ktorá nad nimi až dodnes leží. Pavol píše v 2. liste Korinťanom 3: „Ale ich mysle sa zatvrdili, lebo až do dnešného dňa zostáva tá istá zástera pri čítaní starej zmluvy neodostretá, lebo sa Kristom odstraňuje. Ale až do dnes, kedykoľvek sa číta Mojžiš, leží zástera na ich srdci; ale hneď, ako by sa obrátilo k Pánovi, vôkol sa odníma zástera.“ [verše 14-16] Všetci si môžeme prečítať príbeh v 2. Mojžišovej 34, aby sme lepšie pochopili, o čo ide. Boh Pán dal Mojžišovi Slovo pre Izrael. Keď zostúpil z vrchu, jeho tvár žiarila Božou slávou. Mojžiš sa postavil pred Izraelitov a povedal im všetky Božie Slová. Potom si zakryl tvár, aby Izraeliti nevideli, ako sa žiara vytráca.

Slovo, o ktoré sa s nimi Mojžiš podelil, bolo Božím zjavením, ale Izraelitom zostala len litera slova, nie zjavenie, ktoré bolo v ňom obsiahnuté. Ich duchovné zmýšľanie zostalo zatvrdené, a preto nechápu zmysel Písma Starej zmluvy, hoci ho veľmi usilovne čítajú dňom i nocou. Zástera nie je na ich očiach, ale na ich srdci, pretože Boh sa nezjavuje našej hlave, ale nášmu srdcu. Tajomstvo spočíva v tom, že táto zástera je odstránená len v Kristovi. Kristus, Mesiáš je nielen nádejou Cirkvi, ale aj pôvodnou nádejou Izraela. V Skutkoch 15:21 čítame: „Lebo Mojžiš má od dávnych pokolení po mestách tých, ktorí ho hlásajú, a číta sa po synagógach každú sobotu.“ Hlasité čítanie neprinieslo žiadne osvietenie a poznanie. Uvedomujeme si dôležitosť výroku brata Branhama, že Pán Cirkev založil na zjavení Ducha.

Slovo, ktoré apoštol napísal skrze Ducha takmer pred dvetisíc rokmi, platí aj dnes. Každú sobotu Židia čítali najmä z Tóry, teda z piatich Mojžišových kníh, bez toho, aby do ich srdca vstúpilo osvietenie. My, ako veriaci Nového zákona, vidíme, v čom sa stala chyba, totiž že oni neuznávajú Nový zákon, pretože odmietli Krista, Mesiáša. Napriek tomu sa mnohí kresťania dopúšťajú tej istej chyby, keď považujú za dôležitý len Nový zákon a Starý ignorujú, pretože sa v ňom nevedia zorientovať. Oba však patria neoddeliteľne k sebe, pretože Nový zákon je naplnením proroctva Starého zákona. Jedno bez druhého vedie k jednostrannosti a k mŕtvej forme – u Židov aj u kresťanov.

„A Mojžiš pravda bol verný v celom jeho dome, ako služobník, na svedoctvo toho, čo malo byť [ako zjavenie] hovorené: ale Kristus ako Syn nad jeho domom, ktorého domom sme my, ak smelú dôveru a chválu nádeje až do konca pevnú dodržíme.“ [Žd 3:5-6]