OBEŽNÝ LIST Máj 1981

Nie je žiadnym tajomstvom, že väčšina veriacich ešte Krista nepoznala. Učeníci chodili so svojím Pánom, a predsa im musel povedať: „Taký dlhý čas som s vami, a nepoznal si ma Filipe? Kto mňa videl, videl Otca, a ako ty hovoríš: Ukáž nám Otca?“ [Jn 14:9]. Medzi nasledovníkmi nášho Spasiteľa je ešte stále veľa „Filipov“ a „Tomášov“. V poslednej knihe Biblie sa prvý verš začína slovami: „Zjavenie Ježiša Krista, ktoré mu dal Bôh, aby ukázal svojim sluhom, čo sa musí udiať naskore…“ To, čo dostal Ján, je určené pre všetkých Božích služobníkov. Mnohí čítajú evanjeliá, kážu o Kristovi a podobenstvách, ale na ich srdciach leží zástera. Kristus im nie je zjavený vo svojom Božstve. Slovo „zjavenie“ v originálnom texte znamená „odhalenie“. Z toho je zrejmé, že predtým bolo niečo zakryté a zahalené. Ján bol vyhnaný na ostrov Patmos za zvláštnym účelom. Skôr než mu bolo zverené Slovo a ukázané všetky udalosti, ktoré sa mali stať, videl zjaveného Krista, ktorý sa mu predstavil slovami: „Ja som Alfa i Omega, počiatok i koniec, hovorí Pán, Bôh, ktorý je a ktorý bol a ktorý prijde, ten Všemohúci.“ [Zj 1.8] Toto je úplné zjavenie a odhalenie Ježiša Krista. Rovnako sa dáva poznať všetkým svojim deťom, ktoré veria prorockému Slovu a zvesti.

Zjavenie Ježiša Krista stojí na prvom mieste, potom nasledujú všetky ostatné zjavenia o veciach, ktoré prídu. Musíme si naozaj všimnúť, že Kristova zástera je nad tými, ktorí každú nedeľu čítajú zo štyroch evanjelií, podobne ako je Mojžišova zástera nad tými, ktorí každú sobotu čítajú z piatich kníh Mojžiša. Som si vedomý toho, že je to silný výrok. Je načase sa nad tým raz vážne zamyslieť. Štyri evanjeliá a podobenstvá v nich sú napokon vykladané svojvoľne, pretože bez zjavenia Ducha zostáva skutočný význam skrytý. Aj Skutky apoštolov a listy sa stali predmetom výkladov kresťanov, podobne ako to robili Židia so žalmami a prorokmi. Obe sa tak stávajú bezcenné, pretože jedine Kristus je zdrojom všetkých pokladov Božskej múdrosti a poznania. Pavol o Ňom hovorí: „ … Boh zjavený v tele, ospravedlnený v Duchu…“ [1Tm 3:16] Keďže žijeme v čase, v ktorom sa naplnia prorocké veci opísané v poslednej knihe Biblie, je potrebné najprv vidieť Krista ako Pána pánov a Kráľa kráľov. Nikto si nemysli, že je to možné bez zjavenia. Ak by to bolo možné, potom by sme mohli Boha a Božie Slovo pochopiť rozumom: „… nikto nezná Syna, iba Otec, ani Otca nezná nikto, iba Syn, a ten, komu by Syn chcel zjaviť.“ [Mt 11:27] Ak niekto povie: „No, to predsa viem!“, ešte stále nevie nič, pokiaľ mu skrze Božie zjavenie nebolo darované tajomstvo Boha, ktorý sa zjavil ako Otec na nebi, ako Syn na zemi a skrze Ducha Svätého prebýva v nás. Zjavenie bolo vždy Božím darom, vyhradeným len pre jeho vlastných.

Na našich zhromaždeniach počas veľkonočných dní sme zažívali Božiu prítomnosť vo zvláštnej milosti a dôvernom spoločenstve. Kristus sa nám dosvedčil ako Zmŕtvychvstalý. To môžu potvrdiť všetci, ktorí tu boli. Bol som prekvapený, že ich prišlo toľko. Všetci sme túžili nanovo prežiť Pána a nikto z nás nebol sklamaný. Bohato požehnané boli aj modlitebné stretnutia, na ktorých sa mnohí zúčastnili. Prosme tiež o Božie požehnanie pre stretnutia, ktoré nás čakajú koncom mája a na Letnice. Príďte aj vy a pozvite ostatných, aby sa k vám pridali.

Opakovane sme boli žiadaní, aby sme nepotvrdzovali prijatie darov osobitne, takže v budúcnosti tak budeme robiť len na priamu žiadosť. V tejto súvislosti žiadame o krátke oznámenie. Nech verný Pán odmení všetkých, ktorí kladú na prvé miesto Jeho a Jeho dielo, a nech na nich spočinie Jeho požehnanie.

Ak Boh dá a daruje milosť, opäť vydáme obe knihy: „Sedem pečatí“ od br. Branhama a „Muž poslaný od Boha“, ktoré v angličtine vydal Gordon Lindsay a do nemčiny preložil pastor Rud. Kägi. Už nejaký čas sú rozobraté, ale stále sú žiadané.

Prosím, pamätajte na mňa a na nás vo svojich každodenných modlitbách.

V Božom poverení pôsobiaci